Spolok žien

In memoriam: Mária Lučetincová (9. 10. 1943 – 25. 11. 2021)

Nedávno oslávila svoje 78. narodeniny. Pravdaže, s úsmevom, lebo vždy bola usmievavá. Aj vtedy, keď jej bolo ťažko a keď ju srdce už veľmi omínalo. Bolesť roky potláčala a ubolenú tvár skrývala za úsmevom. Nemocničnú liečbu však odmietala. Takú podlomenú, s kardiologickými vážnymi problémami, ktoré sa s koronavírusom ešte znásobili, ju choroba rýchlo zlomila. Srdce viac nevládalo. Nitka života sa pretrhla. Niekedy ľudia odchádzajú spomedzi nás náhle a bez rozlúčky a my si až potom uvedomujeme, čo všetko sme im nestihli povedať. Naše nevyslovené slová a jej tajomný úsmev sa predsa možno raz stretnú v tých neznámych sférach a všetko si dopovedia.

 

In memoriam: Mária Lučetincová (9. 10. 1943 – 25. 11. 2021)

 

In memoriam: Mária Lučetincová (9. 10. 1943 – 25. 11. 2021)

 

Mária Lučetincová sa narodila 9. októbra 1943 vo Vojlovici. V Novom Sade na Poľnohospodárskej fakulte získala titul diplomovanej inžinierky ochrany rastlín. Keďže bola vynikajúcou študentkou, ponúkli jej prácu asistentky na predmete entomológia. Na fakulte pracovala zo dva roky a tam sa ešte počas študentských rokov zoznámila so svojim budúcim manželom Jánom Kišgecim. Keďže sa on stále viac vnáral do vedeckých vôd, ktoré si vyžadovali veľa písania, nápomocnú ruku mu podávala aj manželka, ktorá mala blízko k písaniu. To ju čoskoro zaviedlo do nášho slovenského týždenníka Hlas ľudu. Tam začala pracovať v roku 1969 už ako Mária Kišgeciová a v tých rokoch spolu s manželom Jánom preložili do slovenčiny učebnicu Roľníctvo autorov Dr. Borivoja Miškovića a Dipl. ing. Mirka Komnenovića. Mária v Hlase ľudu pracovala iba krátko, keďže chcela byť popri manželovi, ktorý odišiel do Anglicka na špecializáciu. Do novinárskych vôd sa vrátila po návrate z Anglicka a písať začala nielen pre Hlas ľudu, ale aj do Národného kalendára, kde bola roky redaktorkou poľnohospodárskej rubriky. Odborné texty písala aj do iných novín a časopisov. V rodinnom magazíne Rovina bola odbornou spolupracovníčkou z oblasti agronómie takmer od založenia časopisu. V roku 1990, po Jánovi Garajovi, vymenovaná bola za riaditeľku NVPO. Z funkcie riaditeľky, vtedy už Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu (NVU HĽ), bola uvoľnená na vlastnú žiadosť 9. októbra 1992. Chcela sa vrátiť k písaniu a k odborným témam. V tých sa vždy, aj po rozvode, rada poradila s bývalým manželom prof.Dr. Jánom Kišgecim, s ktorým strávila tri desaťročia. Keďže boli bezdetní, jeho nová rodina sa stala aj jej rodinou. Pravidelne sa navštevovali a navzájom si pomáhali. Jej veľkou oporou do poslednej chvíle bola tiež matka, ktorá má už takmer sto rokov a stále dobrú pamäť a sestra Jarmila s dcérami Nadiou a Lindou. S neterami, predovšetkým s Nadiou, Mária mala veľmi blízky vzťah. Nadia u nich niekoľko rokov aj bývala a konfirmovaná je v petrovskom kostole. Po ukončení školy v Petrovci presťahovala sa späť k rodičom na Slovensko. Viacerých priateľov si Marka získala aj v komornom zbore Musica viva, s ktorým niekoľko rokov vystupovala, či medzi ženami na aerobiku a iných športoch...

Bola i členkou Združenia krematistov Oganj, ktoré sa zasadzuje za spopolňovanie tiel. V tomto združení platila mesačné členské, resp. poplatky za svoje budúce spopolnenie. Jej telo bolo hneď po smrti prepravené do mrazničky novosadského krematória, kde čaká na spopolnenie.

Česť jej pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články