Spolok žien

Dr. Juraj Struhárik – v službách ľudu

Biskup SEAVC v Juhoslávii ThDr. Juraj Struhárik veriacich poznal podľa mene a kázal vždy spamäti. Patril medzi osobnosti, ktoré sa v značnej miere pričinili tak o duchovný, ako aj kultúrny rast slovenskej národnosti v bývalej Juhoslávii a Vojvodine. Okrem zásluh v duchovnom a cirkevnom živote juhoslovanských a vojvodinských Slovákov, Juraj Struhárik bol i významným kultúrnym pracovníkom a národovcom. Všade kde pôsobil aktívne sa zapájal do verejného života. Ešte ako gymnazista bol pri zakladaní Kultúrno-umeleckého spolku P.J. Šafárika v Novom Sade a neskôr bol aj predsedom Spravujúceho výboru a tajomníkom tohto dnes už vyše 100-ročného spolku. V roku 1932 stál pri zakladaní Matice slovenskej v Juhoslávii a po II. sv. vojne sa stal aj jedným z jej podpredsedov. Bol prvý externý lektor, hlásateľ a prekladateľ v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, keď sa rozhlasový program začínal vysielať v roku 1949. Počas úradovania biskupa Juraja Struhárika vybudované bolo Evanjelické ústredie v Novom Sade, v ktorom je odvtedy i sídlo Biskupského úradu SEAVC v Juhoslávii, resp. v Srbsku.

 

Fotografia z knihy Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921– 1996

 

Fotografia z knihy Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921– 1996

 

Fotografia z knihy Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch (J. Struhárik v hornom rade v strede)

 

Fotografia z knihy Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch (J. Struhárik v hornom rade v strede)

 

J. Struhárik maturoval na Srbskom pravoslávnom gymnáziu v Novom Sade

 

J. Struhárik maturoval na Srbskom pravoslávnom gymnáziu v Novom Sade

 

Fotografia z knihy Na vlnách jubilea, zborník príspevkov k šesťdesiatemu výročiu založenia Novosadského rozhlasu a jeho Slovenskej redakcie (SVC B. Petrovec, 2009)

 

Fotografia z knihy Na vlnách jubilea, zborník príspevkov k šesťdesiatemu výročiu založenia Novosadského rozhlasu a jeho Slovenskej redakcie (SVC B. Petrovec, 2009)

 

Redaktor Rádio-televízie Nový Sad Ján Struhár a Dr. Juraj Struhárik

 

Redaktor Rádio-televízie Nový Sad Ján Struhár a Dr. Juraj Struhárik

 

Portrét Dr. Juraja Struhárika namaľoval akademický maliar Pavel Čáni v roku 1998

 

Portrét Dr. Juraja Struhárika namaľoval akademický maliar Pavel Čáni v roku 1998

 

Juraj Struhárik sa narodil 21. apríla 1908 v Petrovci (otec Jozef Struhárik, matka Mária, rod. Boldocká), základnú školu zakončil v rodisku, Gymnázium v Novom Sade a Vysokú evanjelickú teologickú školu v Bratislave a Erlangene – Nemecko (1930). Za kňaza bol vysvätený v roku 1931 v Petrovci biskupom Adamom Verešom. Ako administrátor, námestný kňaz a kňaz, deväť mesiacov pôsobil v Bajši, od r. 1931 v Slovenskom Alexandrovci, terajšom Jánošíku (15 rokov) a od r. 1947 v Novom Sade. V roku 1956 bol zvolený za seniora báčskeho seniorátu, keď sa mu dostala i hodnosť zástupcu biskupa Samuela Starkeho. Za biskupa bol Za biskupa Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii bol zvolený v roku 1957 a na tom poste pôsobil do odchodu do výslužby v roku 1983. Slávnostný čin uvedenia do funkcie biskupa vykonal vtedajší generálny biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v ČSSR Dr. Ján Chabada.

Ako mladý kňaz v Slovenskom Alexandrovci, teda v dnešnom Jánošíku, sa Juraj Struhárik veľmi aktívne zapojil do prípravných aktivít súvisiacich so založením Matice slovenskej v Juhoslávii. Na ustanovujúce valné matičné zhromaždenie z Jánošíka „boli delegovaní štyria delegáti: farár Struhárik, učiteľ Piktor, učiteľ Kukučka a Ján Pilich, ktorí sa zúčastnili aj národných slávností 14. a 15. augusta v Petrovci a 21. aug. 1932 mal p. administrátor Struhárik a p. notár Stamenković prednášku o národných slávnostiach v Petrovci" (Národný kalendár 1933). Po založení MSJ Juraj Struhárik sa stal predsedom matičného Miestneho odboru v Jánošíku. V dedine rozvinul bohatú činnosť, mával prednášky z rôznych oblastí a o šírke jeho pôsobenia v tejto oblasti svedčí napr. nasledujúci text z Národného kalendára z r. 1936: „Na oslave 100. pamiatky hymny Hej Slováci! prednášal farár Juraj Struhárik... – Zariadená bola pietna rozpomienka na zvečnelého predsedu Matice Dr. J. Kvačalu, z ktorej príležitosti prehovoril o ňom J. Struhárik ako jeho bývalý žiak a učiteľ Piktor prednášal viacej ráz z poľnohospodárstva; potom pre toto obdobie získaný bol Dr. Ž. Forgáš, aby prednášal o otravných plynoch a ochrane voči nim. Celú činnosť však na starosti mal a viedol farár J. Struhárik, ako predseda takmer všetkých miestnych kultúrnych a humánnych spolkov."

Na prvom povojnovom valnom zhromaždení MSJ jej novým predsedom sa stal Ing. Pavel Vrbovský a za jedného z troch podpredsedov bol zvolený Dr. Juraj Struhárik (i Ondrej Kardelis – Vlado a Jozef Havran).

Jeho zásluhou sa zlepšili vzťahy medzi cirkvou a štátom a SEAVC sa stala členkou Svetového luteránskeho zväzu so sídlom v Ženeve a tým nadviazala styky s cirkvami v mnohých krajinách. Po katastrofálnom zemetrasení v Skopji, ThDr. Juraj Struhárik zabezpečil od Svetového luteránskeho zväzu pomoc vo výške pol milóna dolárov. Za jeho mandátu vystavali sa dva chrámy Božie, v Iloku a Binguli, ako i desiatky nových, moderných cirkevno-zborových domov, čím sa zlepšili podmienky pre život a prácu našich farárov. V roku 1957 SEAVC v Juhoslávii začala vydávať svoju Ročenku a 25. januára 1965 vyšlo aj prvé povojnové číslo obnoveného Evanjelického hlásnika. V období jeho úradovania bola čulá aj iná vydavateľská činnosť. Viackrát bol vydaný Tranovského kancionál, Funebrál, Sväté Pašie, Príprava ku konfirmácii a iné. Obnovila sa práca s deťmi a mládežou v nedeľných školách, ako i oltárnych krúžkov žien. Jeho pričinením bolo roku 1951 založené Združenie slovenských evanjelických a.v. kňazov v Juhoslávii, ktorého sa stal aj prvým predsedom a neskoršie čestným predsedom.

Dr. Juraj Struhárik bol redaktorom Pamätnice Dejiny Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v SFR Juhoslávii, ktorá vyšla v roku 1971 pri príležitosti 50 rokov samostatnosti Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v SFR Juhoslávii. Knihu vydal Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v SFRJ. Biskup Struhárik rozvíjal aj ekumenickú činnosť a to v čase, keď ona bola iba v zárodku. Keď selenčský katolícky kňaz Michal Zolárek v roku 1977 zostavil veľkú červenú ilustrovanú Bibliu pre mladých, úvodné texty do knihy napísal slovenský evanjelický biskup a. v. v Juhoslávii Juraj Struhárik a katolícky biskup zo Subotice Matija Zvekanović.

Národný pocit sa u Juraja Struhárika prejavil už v mladistvom veku, keď ako žiak účinkoval na prvých Slávnostiach r. 1919, potom keď sa ako študent teológie v Bratislave stal stúpencom Slovenskej národnej strany, ktorú viedol Martin Rázus, ale najmä potom, keď sa stal kňazom a nanajvýš aktívne sa zapájal do spolkových činností v prostrediach, v ktorých pôsobil. „V jeho osobnosti sa, najmä v mladistvom veku, navzájom prelínali dva osobnostné profily. Jeden z nich bol duchovný, náboženský, a druhý profánny. V rámci tohto druhého, teda svetového, u Juraja Struhárika dominoval humánny pocit pre spoločenskú pravdu a spravodlivosť i pocit národnej príslušnosti. Pocit spoločenskej spravodlivosti možno podložiť i jeho opozičným pôsobením počas tzv. 6-januárovej diktatúry i podporou španielskej revolúcie, ale najmä jeho aktívnou účasťou v protifašistickom odboji, keď sa r. 1944 stal predsedom ilegálneho Národnooslobodzovacieho výboru v Jánošíku a neskôr predsedom Národného frontu v tejto obci. Pocit spravodlivosti Juraja Struhárika sa však snáď najvýraznejšie prejavil v jeho geste, keď odmietol vzdať sa kňazskej služby a stať sa predsedom Plánovacej komisie Obvodného národného výboru v Pančeve, teda prijať sa funkcie, ktorá mu ponúkala, v profánnych, teda svetových meradlách, omnoho viac ako kňazský úrad v malej slovenskej dedinke. Zrejme sa aj vtedy riadil hlavne morálnymi kresťanskými zásadami. V komunistickej ideológii bolo síce hodne styčných bodov s kresťanskou morálkou, ale v niečom sa od nej zásadne líšila; komunisti síce dokázali milovať blížnych, ale nie i odpúšťať nepriateľom, ba naopak,"– uviedol Samuel Boldocký v referáte prečítanom na príležitostnom večierku v SKUS P. J. Šafárika v Novom Sade (2. 4. 2008), venovanom storočnici narodenia a 15. výročiu úmrtia Juraja Struhárika.

O Jurajovi Struhárikovi písali i ďalší – podrobný životopis J. Struhárika napísal Pavel Andrášik, evanjelický farár a uverejnený je v knihe "Slovo Božie trvá naveky" z r. 1978. V knihe Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921– 1996 text o Th.Dr. napísal Andrej Beredi. Redaktor RTV Ján Struhár urobil v roku 1984 portrét J. Struhárika a dokumentárny film V službách ľudu.

Keď sa v roku 1990 obnovovala činnosť MSJ, bolo návrhov, aby sa jej predsedom stal Dr. Struhárik. Tento sa však, vzhľadom na svoj pokročilý vek (mal vtedy 82 rokov) kandidatúry neprijal, preto bol navrhnutý a zvolený za čestného predsedu. Týmto činom Matica slovenská v Juhoslávii mu vyjadrila vďaku a úctu nielen za jeho matičné a spolkové pôsobenie, ale i k celkovému jeho dielu na kultúrnom poli vojvodinských Slovákov. Za svoju plodnú prácu získal i ďalšie významné uznania: roku 1964 Slovenská evanjelická bohoslovecká fakulta v Bratislave mu udelila čestný doktorát, podobné uznanie sa mu dostalo v SŠA, keď mu na návrh Slovenskej Synody Sion univerzita Wittenberg v Springfield, Ohio, tiež udelila čestný doktorát na znak uznania za jeho celoživotné dielo. Keďže biskup Struhárik mal blízke vzťahy so spoločenskými organizáciami a štátnymi orgánmi, dostalo sa mu uznania aj z ich strany, pri príležitosti jeho päťdesiatychpiatych narodenín ho prezident republiky vyznamenal Rádom bratstva a jednoty so zlatým vencom a pri sedemdesiatke Rádom zásluh za národ so zlatou hviezdou. Aj mesto Nový Sad si ho uctilo ako svojho občana, najprv Chartou mesta 1979. a potom aj Októbrovou cenou Nového Sadu 1983.

Pravda, aj cirkev, okrem toho, že ho pri odchode do dôchodku zvolila za čestného biskupa, mu prejavila aj iné formy uznania. Oslavujúc jeho sedemdesiate narodeniny vydala knihu Slovo Božie trvá naveky s rozsiahlejším hodnotením jeho života a práce a pri odchode do výslužby mu darovala zlatý biskupský kríž identický s krížom úradujúceho biskupa.

Do dôchodku odišiel 75-ročný, po 52-ročnej aktívnej službe, „aby ustúpil miesto mladšiemu".

Po autonehode, v ktorej utrpel ťažké zranenia, umrel v novosadskej nemocnici 9. júla 1993. Pohrebná počestnosť sa konala v novosadskom evanjelickom chráme Božom 12. júla a jeho telesné pozostatky boli uložené na novom cintoríne v Novom Sade.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články