Združenie športových rybárov Zubáč

Medailón z Nadlaku

Návšteva Nadlaku mi vždy pripomenie niečo z detstva v mojom meste na Slovensku. Tiež sme mali lavičku pred domom kde som sedávala a strážila malé kuriatka ktoré sa pásli na tráve, ale také tunely pre sliepky z ulice do dvora som videla len v Nadlaku. Zdravili sme vždy všetkých čo išli okolo, či sme poznali alebo nie. Tie časy u nás sú už dávno preč, no som rada, že u Vás ešte nie.

 

Nadlak, Festival suchej klbásy (foto Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

Nadlak, Festival suchej klbásy (foto Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

Nadlak, Festival suchej klbásy (foto Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

Mám tu už kopec dobrých známych, priateľov, ktorí sú mi možno viac blízki ako si myslia. Musím ich spomenúť aj preto, lebo vždy keď prídem s mojimi priateľmi, ktorým tiež učarovalo toto miesto a niektorí tu majú dokonca aj svoje korene, nám vždy poskytnú dočasný azyl.

Pani Anna Belanová nám zakaždým prichystá také dobroty, aké u nás nieto... pečenú mamaligu, sármu, halušky, nadlackú klobásu... ideme si prsty oblízať.

Poľnohospodár „John Dear" Janko Drienovski s rodinou nás privíta špičkovou slivovicou a jeho povestným „Vivat Slovakia". U nich doma to však vonia aj inými arómami, perníkovými. Jeho šikovná dcéra Zdenka sa môže pochváliť prácou, ktorú jej v dobrom všetci závidíme a držíme jej palce, aby jej to dlho vydržalo, lebo aj takýmto spôsobom a v tak mladom veku zachováva jednu z tradícií a pri pohľade na tú krásu rozjasňuje tváre nás všetkých. Je to v tejto rodine vlastne kolektívna práca.

Pri tejto návšteve stretávam ľudí z rôznych oblastí verejného života. Ako aj teraz sa nám z čista jasna objavil pred očami u našich známych v kuchyni pán Vasile Ciceac s manželkou, ktorému držíme palce v komunálnych voľbách.

Už ako domov chodíme aj do slovenskej reštaurácie Koliba, kde nám vždy výborne zahasia smäd a hlavne hlad špecialitami perfektnej kvality. Penzión Rossa ako inak tiež s veľmi príjemným personálom nám poskytnú útočisko k spánku „až na tie kamióny", ale na tretí deň si už zvykáme. Boli sme navštíviť aj Vaše perly v okolí ako je Temešvár a jeho Katedrála Troch Hierarchov a Arad, kde majú mega výber topánok, odporúčam! Sú to vskutku nádherné široké bulváre, kde fičí život. Ale nám je dobre aj tak len u Vás.

Keďže som aj členka Dozornej rady Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika na Slovensku a bola som tu už aj so zájazdom, kedy ľudia, tí odvážnejší, neváhali vyliezť aj na turňu evanjelického kostola za hlásnikom a hlavne prenádherným výhľadom na celý Nadlak a široké okolie, kde tiež spoznali pracovisko J.G.Tajovského a pôsobisko evanjelického farára Igora Branislava Štefánika, najstaršieho brata generála, astronóma, diplomata a spoluzakladateľa I. Česko-slovenskej republiky Dr.Milana Rastislava Štefánika, mám k Dolnej zemi, kde žijú naši krajania veľmi vrúcny vzťah. Kraj šírych polí, dlhých pravouhlých ulíc, ľudí rôznych vierovyznaní a tam všade počujete slovenčinu. Keďže som katolíčka, teším sa aj z toho, že sa Vám darí v oprave rímsko-katolíckeho kostola. Každým rokom vidíme progres a to sme radi, že sa aj Vy máte lepšie.

Ďakujem technickému redaktorovi pánovi Jankovi Šušlákovi, nášmu skvelému kamarátovi a dobrému človeku, ktorý mi umožnil napísať zopár pohľadov z nášho pobytu do Vášho mesačníka Naše snahy, ktorý u Vás vydáva Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Je to pre mňa veľká česť a vážim si Vašu redaktorskú, novinársku a literárnu činnosť a prajem Vám veľa ďalších úspechov.

No vždy príde aj čas odchodu, kde ale nám nadšeným cestovateľom hneď naskočí myšlienka, že radi prídeme znovu.

Lúčime sa teda, no hádam nie nadlho.

La revedere Nadlak!

Na záver jeden z odkazov M.R.Štefánika

„Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností."

 

Daniela Valová

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články