Združenie športových rybárov Zubáč

Jarmila Hodoličová: Skromný a vzácny človek Jozef Valihora

Keď som sa ráno 11. apríla roku 2016 pozrela do nástenného kalendára, v okienku s tým dátumom bolo napísané "JODI". Mám zvyk si zapísať narodeniny v okruhu rodiny, kolegov, známych, priateľov, dokonca našich spisovateľov. Je to taká najkrajšia časť dňa pri káve, keď prvé myšlienky venujem oslávencovi toho dňa. Spomínam, uvažujem a takto si možno aj bystrím rozum pri retrospektívnej životnej ceste jubilanta. A tých v mesiaci apríli mám zapísaných skutočne veľa. Mesiac apríl už 11. apríla narodeninami otvára kolega Jozef Valihora, 17. apríla moja kamarátka, akademická maliarka Marka Gašková, 20. apríla môj magisterský kamarát Albert Martiš, 23. apríla Vierka Benková, spisovateľka a dobrá spolubesedníčka, 24. apríla Paľo Bohuš, spisovateľ a verný piatkár spolu s mojím otcom, tiež Oľga Babylonová - Garayová, spisovateľka a za života moja známa, 25. apríla profesor Samuel Boldocký, kritik, človek ochotný vždy pomôcť. Určite som na niekoho zabudla, ale môj kalendár môže vytrpieť aj chyby.

 

Jozef Valihora a Jarmila Hodoličová

 

Jozef Valihora a Jarmila Hodoličová

 

Chyby pri zaznamenávaní významných jubileí a vzácnych ľuďoch sa však stať nemôžu a nesmú v našich prostriedkoch informovania alebo na internetových stránkach.

Zvedavosť ma usmernila na hľadanie mena jubilanta Jozefa Valihoru. Verila som, že to nájdem v našom Národnom kalendári na rok 2016 pri mesiaci apríl. Žiaľ, 11. apríl zostal nezaznamenaný – prázdny. Ani na internetovej stránke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov tiež nič, meno sa dopísalo18. apríla, až keď sa upozornilo, že tam chýba meno univerzitného pracovníka, popredného kritika, pedagoga, prekladateľa a zostavovateľa učebníc Dr. Jozefa Valihoru. Zvedavosti nikdy nie je dosť, preto som siahla za najnovším číslom Slovenských pohľadov (2016, č. 4, s. 156) a tam medzi menami Petera Štrelingera, Slavomíra Ondrejoviča, Petra Cabadaja a iných významných mien slovenských spisovateľov, vedcov, lekárov je aj medailónik tohto znenia: Jozef Valihora - 70. Literárny vedec, editor a prekladateľ pôsobí už mnoho rokov na oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Významným spôsobom propaguje slovenskú literatúru vo Vojvodine (výber z literatúry slovenského romantizmu s názvom Vejú vetry, povievajú, monografia Aspekty literatúry a kultúry), pripravil antológie a výbery z tvorby tamojších autorov (Janko Čeman: Poctiví zlodeji, Pavel Čáni: Dôvera). Z viacerých jazykov prekladá do slovenčiny diela svetových autorov (o .i. G. Rodari, R. Guillot, E. Hemingway), takisto učebnice pre základné školy. Narodil sa 11.apríla 1946 v Pivnici (Srbsko). Pekne z Vašej strany pán šéfredaktor Bystrík Šikula a členovia redakcie. Pohľady pozerajú a zaznamenávajú. Jubileum oslávenca zaznamenal aj Historický kalendár, ktorý vychádza na Slovensku a medzi dvanástimi oslávencami niekoľkými vetami priblížil verejnosti na Slovensku angažovanie sa Jozefa Valihoru vo vojvodinskom literárnom a kultúrnom živote. Aj Národné osvetové centrum v Bratislave zaznamenalo jubilantovu sedemdesiatku.

Prišlo mi toho 11. apríla ľúto, že naša kultúrna verejnosť nezaregistrovala môjho kolegu, univerzitného pracovníka a nadovšetko vedca a dobrého človeka Jozefa Valihoru medzi oslávencov a prečo? Jozef Valihora nepatrí medzi ľudí, ktorí túžia po sláve, ja tomu hovorím, netúžia po tom, aby sedeli v prvom rade. Svojou životnou dráhou Valihora kráča pomaly a v úzadí, nehlučne ako keby sa vyhýbal sláve, letu do výšin. Jeho krídla zostávali vždy na zemi.

Milý Jodi, milí kolegovia, priatelia, všetci prítomní! Mne ako dlhoročnej kolegyni a po mnohých spoločne prežitých chvíľach si dovolím tvrdiť, že sa mi dnes dostalo tej cti a milej povinnosti, aby som v túto slávnostnú chvíľu, predniesla pár slov o Tebe. Rada by som spomenula aspoň niekoľko udalostí z tvojho života, ktoré boli dôležité nielen pre Teba, ale určite aj pre tých, ktorí boli v Tvojej blízkosti.

Jozefa Valihoru poznáme podľa jeho prímenia JODI, alebo ako Jožko, ako ho oslovuje kolega Samuel Čelovský.

Jodiho cesta do literatúry a kultúry vojvodinských Slovákov sa začala po ukončení základnej školy v Pivnici, keď sa pán majster kamenár Jozef Valihora rozhodol dať svojich synov Jozefa a Juraja na petrovské gymnázium. Z toho obdobia sa datujú aj spomienky jeho spolužiakov na Jodiho ako vynikajúceho žiaka, spolužiaka, kamaráta, Pivničana, ktorý na bycikli každý piatok odkrútil do Pivnice vedľa kanála 25 km, a tak sa potom aj nabalený z rodičovského domu vracal späť do Petrovca. Jodi vynikal zo všetkých predmetov, avšak jeho spolužiaci si spomínajú naňho ako na spoľahlivého, veselého a vždy ochotného pomôcť. Na písomke zo slovenčiny na danú tému Jodi najprv napísal úlohu pre seba a potom počas hodiny stačil napísať ešte písomku pre dvoch spolužiakov a poslať to do druhej, tretej lavice.

Po skončení gymnázia študoval slovenský jazyk a literatúru v Novom Sade, kde vtedy jestvoval iba prvý stupeň štúdia, teda dvojročné štúdium. Potom sa zapísal na Filologickú fakultu v Belehrade, kde aj diplomoval v roku 1969. V rokoch 1968-1971 bol lektorom a redaktorom v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Od 1.októbra 1971 ako 24-ročný sa zamestnal na Katedre slovenského jazyka a literatúry. Vedúcim katedry bol prof. Ján Kmeť a Jodi sa stal tajomníkom katedry. Od začiatku sa orientoval na literatúru a tu prednášal všetky literárne obdobia, tiež predmet Teória a prax prekladu. Pedantnosť vo všetkom bola jeho hlavná charakteristika. Bola som prvou generáciou, ktorú učil a neskôr sme boli kolegovia do roku 2010, keď odišiel do dôchodku, teda vyše 30 rokov. Počas takého dlhého kolegiálneho života mali sme aj pekné aj menej pekné chvíle. Napríklad na Literárnej porade koncom 70-tych rokov Jodi mal príspevok o vydávaní našich kníh v osobitnej edícii. Spomenul, že za tým stál aj Zlatko Klátik, ktorý v prvých povojnových číslach písal práve o tom, že našim programom bude vydávať knihy, pestovať literatúru. A tu bol zrazu Jodi na straníckej schôdzi obvinený ako zradca. Prečo? Lebo meno Zlatka Klátika, ktorý emigroval na Slovensko, sa v žiadnom kontexte nesmelo používať. O to sa postarali vtedajší pokrajinskí funkcionári. Iba ďakujúc prof. Kmeťovi, prof. Jovanovi Delićovi a Nataši Petrovićovej sa Jodi dostal z tejto veľmi povážlivej a dokonca nebezpečnej situácie, ktorá sa mohla skončiť aj vylúčením z fakulty.

Okrem pedagogickej práce absolvoval magisterské štúdium obhajobou práce Prekladateľská práca Vladimíra Mičátka (1979). Doktorát získal na Filozofickej fakulte v Novom Sade po obhajobe dizertačnej práce Básnická a prozaická tvorba Juraja Tušiaka.

Valihorova vedecko-výskumná činnosť sa orientovala na kultúrnu históriu vojvodinských Slovákov, na literatúru, prekladateľskú činnosť a na zostavovanie učebníc pre naše školy.

Jozef Valihora sa sústavne zaoberal našimi kultúrnymi dejinami, a preto aj štúdiu o prekladateľskej práci Vladimíra Mičátka Valihora rozšíril na skúmanie celej Mičátkovskej rodiny v štúdii Kultúrna práca Mičátkovcov v kontexte niekdajšej vzájomnosti vo Vojvodine a v ďalšej Význam rodiny Mičátkovej v živote Slovákov vo Vojvodine.

Povšimnutiahodné sú jeho vzácne postrehy o našej literatúre a spisovateľoch v štúdiách, predslovoch kníh (Dôvera Pavla Čániho, Poctiví zlodeji Janka Čemana, Záveje VHV) alebo v recenziách ich diel: Janka Čemana, Pavla Čániho, Miroslava Kriváka, Jána Kopčoka, Michala Harpáňa a iných.

Zostavil štyry výbery z diel iných autorov: Vejú vetry, povievajú, výber z literatúry slovenského romantizmu (1980); Poctiví zlodeji Janka Čemana spolu s doslovom (1982); Dôvera Pavla Čániho s doslovom (1988), Záveje Vladimíra Hurbana Vladimírova s doslovom a s didakticko-metodickými návodmi.

Keď ide o prekladateľskú činnosť, magisterská práca ho usmernila aj na písanie niekoľkých článkov z tejto oblasti napr. Recepcia literárneho diela Branislava Nušiča u Slovákov vo Vojvodine, Preklady z juhoslovanských literatúr v časopise Rozhľady, Juhoslovanské literatúry v Národnej jednote, Juhoslovanské literatúry v prekladoch juhoslovanských Slovákov atď. Okrem prác, v ktorých sledoval prekladateľskú činnosť v časopisoch a novinách, náš jubilant aj sám preložil vyše 20 kníh beletrie a učebnicovej literatúry.

Tieto tri tematické okruhy Valihorovho záujmu vyšli v knihe Aspekty literatúry a kultúry (Báčsky Petrovec: Kultúra, 2001).

Vrchol jeho vedeckej tvorby predstavuje kniha Básnická a prozaická práca Juraja Tušiaka (Báčsky Petrovec: SVC, 2010). Metodologický prístup pri vypracovaní tejto knihy, ktorá predstavuje jeho dizertačnú tému, je založený na dôkladnej výskumno-analytickej práci, ktorá je viditeľná predovšetkým pri zbieraní rozsiahleho materiálu, čo predstavuje 230 literárnych textov pre dospelých (poézia a próza), 236 literárnych textov pre deti a 377 literárnych prekladov Juraja Tušiaka. Spolu publikácia predstavuje 843 bibliografických jednotiek, ku ktorým sa Valihora dostal detailnou excerpciou v rôznych časopisoch a novinách. Na základe toho autor v dôkladnej básnickej a naratologickej interpretácii celkovej Tušiakovej literárnej tvorby systematicy, koncízne a kreatívne podal výsledky svojho výskumu.

Kniha má 5 častí: Osobnosť Juraja Tušiaka; Poézia v bielom rúchu; Orientácia na lyrizáciu prozaického prejavu; Viacdimenzionálnosť Tušiakovej literárnej tvorby a Bibliografie, ktoré zahŕňajú práce pre dospelých, pre deti a preklady Juraja Tušiaka. Výsledky výskumu a analýzy literárneho diela tohto spisovateľa autor použil pre axiologické a širšie literárne kontexty. Význam tejto práce spočíva nielen v skúmaní literárneho opusu Juraja Tušiaka, ale aj cez parciálne skúmanie Tušiakovej tvorby, najmä jeho kontextualizáciou, autor rekonštruuje aj literárne procesy a tendencie, ktoré označili literárnu tvorbu vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia.

Oblasť záujmu, v ktorej Valihora našiel seba, predstavuje podľa mňa zostavovanie učebníc. Zostavil šesť učebníc. Poslednou je Čítanka s literárnoteoretickými pojmami pre 1. ročník gymnázia z roku 2006. Bola som recenzentkou čítaniek pre všetky ročníky a môžem zodpovedne potvrdiť, že toto je najlepšia čítanka, ktorá u nás vyšla. Čítanka obsahuje 300 strán literárnych textov, poznámok o spisovateľoch, poznatkoch o literárnych žánroch, trefné otázky a návody, ktorými si žiaci overujú už naučené vedomosti z prebratej látky. Chronologickou líniou literárneho vývoja ponúka prierez literárnymi obdobiami od staršej literatúry po realizmus. V recenzii tejto čítanky v časopise Slovenský jazyk a literatúra v škole (Bratislava : Vydavateľstvo SJLŠ, 2008, s. 186-188), recenzentka Martina Kubealaková píše takto: V prípade Čítanky s literárnoteoretickými pojmami pre 1. ročník gymnázia sa rozhodne nemôžeme skrývať za argument, že nemáme kvalitné učebnice. Hoci je oficiálne schválená pre slovensé školy v Srbsku, odporúčam ju aspoň ako doplňujúci materiál aj učiteľom a učiteľkám ako aj ich študentom na Slovensku.

Možno práve tento citát predstavuje výstižný záver o profile profesora Jozefa Valihoru: pedantnosť, rozhľadenosť, trpezlivosť a zodpovedný postoj ku všetkému, do čoho sa pustil.

Ale to, čo si vážim u Jozefa Valihoru ako človeka je jeho skromnosť, nekonfliktnosť a kolegiálnosť. Náš JODI svojou životnou cestou kráča nehlučne, ticho a bez samoľúbosti. Ako keby mu zodpovedalo žiť v ulite bez nejakej pompy. Aj napriek tomu sa za 40 rokov pôsobenia v literárnych kruhoch vyvinul v osobnosť, ktorá významne prispieva k rozvoju našej menšinovej kultúry, literatúry, pedagogiky a k formovaniu vojvodinskej slovakistiky.

Milý náš JODI, kolega, priateľ, profesor, známy, nech Ti v ďalšej životnej etape nemizne z tváre dobrácky úsmev a nech Ťa stále sprevádza pevné zdravie a šťastie.

(Text prof. Dr. Jarmily Hodoličovej prečítaný na Literárnej porade roku 2016 k sedemdesiatke Jozefa Valihoru)

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články