Združenie vinárov a vinohradníkov

Dešićov slovenský príbeh

Petar Dešić na 34 fotografiách predstavuje ľudí a život slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku, prostredníctvom rozličných životných situácií z 24 slovenských dedín vo Vojvodine. V predstavenej výstavnej zbierke sa nachádza po jedna fotografia z každej dediny, ktorú autor navštívil, skúmal a fotografoval. Kolekciu dopĺňa ďalších deväť dodatočných fotografií – po tri z Báčky, Sriemu a Banátu. Výstavu fotografií si od včera a do konca januára možno obzrieť v klubovni Kultúrneho centra v Novom Sade. Včera večer výstavu otvorila J.E. Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku.

 

Foto: Ondrej Miháľ

 

Foto: Ondrej Miháľ

 

Foto: Ondrej Miháľ

 

Foto: Ondrej Miháľ

 

„Slovenský folklór a ľudové kroje sú prvou dimenziou, ktorú vníma pozorovateľ Dešićovho diela, ktorého začiatky datujú v júny 2014 a trvá dodnes. V priebehu toho obdobia, ako hovorí, zrástol s komunitou Slovákov. Bez ohľadu na krásu a prepych slovenského folklóru, Dešić na fotografiách zachytáva aj ťarchu každodenného života a tiene, ktoré vrhá jeho tmavšia strana. A práve tento druh Dešićovej symbiózy alebo kohabitácie so Slovákmi prináša dokumentaristický charakter fotografií," uvádzajú Marija Srdićová a Vladimíra Dorčová Valtnerová v katalógu k tejto výstave.

 

Foto: Ondrej Miháľ

 

Foto: Ondrej Miháľ

 

Foto: Ondrej Miháľ

 

Foto: Ondrej Miháľ

 

Petar Dešić sa narodil roku 1981 v Báčskej Palanke, ale ho osud s rodinou odviedol do Bosny a Dalmácie, kde strávil detstvo. Počas vojnovej operácie Búrka 1995 sa s rodinou vracia do Čeláreva, rodnej dediny jeho matky. Gymnázium absolvoval v Báčskej Palanke a Technologicko-hutnícku fakultu v Belehrade. Nenašiel však zamestnanie vo svojom odbore, začal preto vyhľadávať možnosť vlastného uplatnenia. Fotografiou sa začal zaoberať pred šiestimi rokmi zo záľuby, čo nakoniec prerástlo do vážnej práce. Okrem slovenského etnického spoločenstva, ktoré spracoval počas minulých troch rokov, v súčasnosti sa venuje maďarskej etnicite.

Najnovšie napísal projekt pre fotomonografiu a absolvoval aj rozhovory s riaditeľkou Kultúrneho centra v Bratislave a skontaktoval sa aj s riaditeľmi múzeí v Slovinsku a Čiernej Hore, kde by tiež chcel vystavovať. Doteraz mal samostatnú výstavu v Kysáči a začiatkom decembra 24 jeho fotografií bolo vystavených na predvianočnej recepcii na ambasáde SR v Belehrade.

 

Petar Dešić a kulpínska mladucha na výstave Môj slovenský príbeh v Belehrade (foto: K. Pucovská)

 

Petar Dešić a kulpínska mladucha na výstave Môj slovenský príbeh v Belehrade (foto: K. Pucovská)

 

Fotografia Petra Dešića obliekania kulpínskej mladuchy

 

Fotografia Petra Dešića obliekania kulpínskej mladuchy

 

V Kultúrnom centri v Novom Sade výstava Môj slovenský príbeh zostane do 31. januára 2018. Vo februári sa presťahuje do Národného múzea v Pančeve a potom ďalej poputuje do Golubca. Predtým bola nainštalovaná vo foyer slovenského veľvyslanectva v Belehrade.

Včerajší program slávnostného otvorenia výstavy moderovala a spevom ozvláštnila Andrea Lačoková a na vernisáži vystúpil aj SKC Pavla Jozefa Šafárika.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

-3 #1 RE: Dešićov slovenský príbehKlix 2018-01-19 16:54
...Zachytáva aj ťarchu každodenného života a tiene, ktoré vrhá jeho tmavšia strana??? Ozaj, že Slováci tak ťažko žijú?
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články