Združenie vinárov a vinohradníkov

IN MEMORIAM – Pavel Bovdiš

V nedeľu 3.novembra 2019 vo veku 98 rokov zomrel Pavel Bovdiš, najstarší vojvodinský Slovák v Kanade. Narodil sa 13.apríla 1921 v Kulpíne a bol synom prvého Kulpínčana v Kanade. Na americkom kontinente zapustil hlboké korene, kam sa odsťahoval ako 6 ročný. Tam teda odrastal, školil sa, pracoval, zakladal si rodinu...Na rodisko predsa nezabúdal. Bol jedným zo zakladateľov klubu Vojvodina, ktorý organizoval stretnutia krajanov, chystal programy, výlety, vydával občasník Vojvodina...

 

IN MEMORIAM – Pavel Bovdiš

 

Neskôr, keď krížiky na chrbát pribudli, deti sa vydali svojou cestou a manželka Anka sa pobrala do večnosti. On ďalej sám neoblomne bojoval životný boj. Keď však prekročil deväťdesiatku, staroba začala tvrdšie naliehať. Nemohol byť sám, musel opustiť svoj dom. V dome dôchodcov zvykne byť smutno a poteší preto každá návšteva. Keď ho tam navštívili Anka a Michal Pavlisovci a odniesli mu za tanier škvarkových pagáčov, veru aj slza z oka vypadla. O návšteve informovali aj v novinách Vojvodina. Bolo to v roku 2013.

 

IN MEMORIAM – Pavel Bovdiš

 

Pohrebná počestnosť sa konala v stredu 6. novembra o 13:00 v kaplnke Turner and Porter Yorke Chapel v Toronte. Po nej nasledovala internácia na cintorín Park Lawn, kde bol pochovaný.

 

Pavel Bovdiš ako dieťa s rodičmi a súrodencami v 1930- tych rokoch (foto archív Ondrej Miháľ)

 

Pavel Bovdiš ako dieťa s rodičmi a súrodencami v 1930- tych rokoch (foto archív Ondrej Miháľ)

 

Pavel Bovdiš zo svojim otcom, manželkou a deťmi (foto archív Ondrej Miháľ)

 

Pavel Bovdiš zo svojim otcom, manželkou a deťmi (foto archív Ondrej Miháľ)

 

V knihe Ondreja Miháľa Vojvodinskí Slováci v Kanade ( 2005), v kapitole Úvahy v zrkadle času, si Pavel Bovdiš, čiže Paul Bovdis Jr. takto spomína na odchod svojho otca do Kanady:

„Každý človek hľadá kus lepšieho chleba po celom svete, tak aj môj otec. V roku 1923 dostal srbský pas z Chorvátska, že môže putovať do širokého sveta. Mladý človek zanechal mladú rodinu, dve deti, boli tri deti, ale moja sestrička Zuzka zomrela na choleru. Tak môj otec putoval do Kanady, cestoval loďou, ale neviem koľko cesta trvala, myslím 14 dní. Do Kanady sa však nedalo v tých časoch ísť priamo, tak musel ísť tajne cez Kubu a keď prišli do Kanady tak nejak sa dostal vlakom do Windsoru ale nikoho tam nepoznali. Tak si hľadal prácu. Našiel si ju vo fabrike, kde sa vyrábali veľké motory pre automobily. Ale mal ťažkosti, bol sám, prišiel zo starého kraja a musel sa postarať o živobytie pre seba. Ďalej viem len toľko, že išiel do Detroitu v Michigane... Otec ale nechcel veľa hovoriť o svojom živote, čo skúsil vo Windsore aj v Detroite. A ako sa narobil, kým zarobil pár centov. Naspäť do Juhoslávie sa vrátil v roku 1929. Keď však prišiel zomrela mu žena a Marka a ja sme zostali siroty, sestra Zuzka zomrela skôr na choleru. V Juhoslávii sa otec znova oženil a my sme mali zase mamu. V Kanade sa mu páčilo, tak sa tam vrátil, aby pripravil nový domov pre nás a my sme tam za ním potom o rok mali prísť."

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 RE: IN MEMORIAM – Pavel Bovdišmisko benka 2019-11-09 13:35
odpocivaj v pokoji brat Bovdis nech ti je lachka zem Kanadska
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články