Stalo sa to, čoho sme sa najviac báli. Zatiaľ čo všetky kluby v druhej zväzovej lige pravidelne trénovali Volejbalovému klubu Kulpín to bolo znemožnené. Tak po jesennom priebojnom začiatku – siedmych zápasoch a siedmych výhrach, zastavení boli v tomto svojom víťaznom pochode. Kondíciu nemožno navrátiť za dva týždne pravidelného tréningu, koľko bolo umožnené našim volejbalistom pred začiatkom sezóny. Stále sú to všetci veľmi dobrí hráči, ale po dva a pol mesačnej pauze, koľko im bolo znemožnené používanie školskej sály, väčšina hráčov vyšla z formy a len pomaly ju získavajú. Keď sa k tomu pridá otvorené nadŕžanie rozhodcov, ktorí sa nikdy nezaoberali volejbalom a ktorí sa po každej akcii pozerali na trénera Vojvodiny, aby zistili, ako by „mali" rozhodnúť, potom je to veľmi zlá hra.
Áno, volejbalisti všetkých výberových celkov Vojvodiny sú výrazne favorizovaní, tak zo strany Volejbalového zväzu, ako aj zo strany rozhodcov. Toto stretnutie sa začalo o 21.30 h, čo pravidlá zakazujú, ale volejbalistom Vojvodiny je všetko dovolené.
V piatok 29.01. v noci sa hral zápas v Novom Sade na SPENS-e medzi V.K. Vojvodina III. a V.K. Kulpín. Hneď na štarte začali problémy, namiesto celej hodiny rozcvička trvala iba pol hodiny a hra sa začala o pol desiatej v noci. Kulpínčanom sa od samého začiatku zle vodilo, zranenie utrpeli dvaja hráči: Darko Ćirić a Vuk Barišić. Mimoriadne vysokí hráči Vojvodiny hrali veľmi dobre a bolo zrejmé, že Kulpínčania nie sú vo forme. Prvý set Vojvodina vyhráva 25:21. V polovici druhého setu sa Kulpínčania vzchopili, ale potom už rozhodcovia pomohli domácim vyhrať aj tento set. V treťom sete Kulpínčania veľmi dobre hrali a stále viedli, no rozhodcovia sa už z celej sily snažili a až 5 zrejmých bodov namiesto Kulpínu dali Vojvodine.
Hráčom V.K. Kulpín niet čo vyčítať, lebo po dva a pol mesačnej prestávke bez tréningov a v zápase proti kvalitnému celku, ktorý počas celého toho obdobia trénoval dvakrát denne, sa to mohlo aj očakávať. No, nemohlo sa očakávať až tak okaté nadŕžanie rozhodcov v prospech domáceho celku.
Po piatkovej prehre, už v nedeľu 31. januára kulpínski volejbalisti presvedčivo vyhrali. Porazili V. K. Vest zo Šídu 3: 0 (25:16, 25: 16, 27:25). Šíďania majú dobrý celok, ale nie až tak dobrý ako Kulpín, takže to bol ľahký a spravodlivý zápas, v ktorom bol víťaz známy už od začiatku. Tréner Boris Relota dal šancu všetkým hráčom, ale väčšinou boli v hre hráči s menej minútami. Je zaujímavé, že na zápas, kde je rozhodca takmer zbytočný, boli vyslaní najlepší rozhodcovia z volejbalovej federácie a pred dvoma dňami v derby s Vojvodinou najhorší rozhodcovia, ktorí „zablúdili" medzi rozhodcov...
Za Kulpín hrali: Boris Relota, Stanislav Zima, Martin Lekár, Pavel Hasik, Nemanja Petrovic, Dušan Babic, Nemanja Gajicic, Darko Ćirić, Nikola Emer, Nikola Peric, Vuk Barišič, Petar Salatić a Aleksej Bojkov. V nasledujúci víkend Kulpínčanov očakáva veľmi náročné hosťovanie v Kikinde.
Todor Radanov
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)