V týchto októbrových dňoch si v našich prostrediach pripomíname oslobodenie miest a dedín v II. svetovej vojne. Druhá svetová vojna je najkrvavejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, v ktorom životy utratilo vyše 50 miliónov ľudí a ďalším miliónom budúcnosť bola zničená, strpčená a domy zbúrané. Veľký počet mladých životov kruto uhasol vo vojnovej víchrici. Niektorí mali iba šestnásť, sedemnásť, mnohí osemnásť, devätnásť, dvadsať rokov... V Báčskom Petrovci na tzv. Partizánskom cintoríne o hrôzach vojny svedčia početné náhrobné kamene.
Viacerí Slováci zahynuli krátko po okupácii Vojvodiny v roku 1941 a mnohí ďalší, prevažne mladíci, zahynuli až v roku 1945, keď už ich dediny boli od okupantov vyslobodené. Bojovali a vyslobodenia sa nedožili. V nejednom prípade zahynuli súrodenci, viacerí členovia rodiny.
Ty plačeš moja mať?
–synovia Tvoji živí sú,
Kto v pravde vedel umierať
-neumrel,
Lebo ho živí v srdciach ponesú! (Paľo S. Bohuš)
Kovačica bola v II. sv. vojne oslobodená 3. októbra roku 1944, 13. októbra partizáni vyslobodili Kysáč, 14. októbra Laliť, 15. októbra bol oslobodený Kulpín a Báčsky Petrovec, 17. októbra nasledovala Selenča, 23. októbra 1944 Nový Sad a Stará Pazova...
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)