Tichá duma adventná

Tento rok nám je úplne iný, špecifický, utrápený, viac tichý, ale aj vysilený... Korona nás chorobnými kliešťami najprv zovrela a potom aj zavrela do našich domov. Mali sme čas zvažovať. Z karantény však nie všetci vychádzali ponaučení. Mnohí boli skôr rozhorčení. Pohoršovali sa nad odňatím slobody. Chceme byť slobodní a nechceme sa zrieknuť pohodlia a blahobytu. Chceme aj ruch trhov, marketov, svetlá lampiónov...

 

Tichá duma adventná

 

Ticho – bokom odsunutý symbol adventu môžeme vnímať aj ako dumu, ktorej dôsledkom má byť naplnenie ľudskej slobody. Tichosť neodlučiteľne patrí ku každému jednotlivému ľudskému životu, tichosť vládne pred narodením a ticho je aj po smrti. To sú dve tichá, ktorá rámujú náš život a medzi tými dvomi tichosťami je náš priestor slobody. Na čo túto slobodu využijeme je len na nás. Doba adventná nás pozýva zamyslieť sa práve nad tým. Či správne využívame tú danú nám slobodu? Či s vlastným životom rozumne nakladáme, alebo ho nemilobohu márnime? Či si zaslepení svetlami lampiónov nenamýšľame, že sme pánmi, vládcami sveta?

Uvažujme. Niekedy stačí zlomok sekundy, malé pošmyknutie a nastane ticho.

Advent. Treba sa ponoriť hlboko do seba. Stretnúť sa sami so sebou, so svojim svedomím. Tvárou v tvár. Možno sa v tom vlastnom dumaní prebudíme aj z toho nášho dlhého spoločenského, kultúrneho a mravného spánku. Lebo, kým my ovplyvňovaní skresleným leskom, ubezpečujeme samých seba o vlastnej dôležitosti...iní, podľa svojich egoistických záujmov, riadia našimi životmi.

A nielen riadia, v súčasnej situácii sa s našimi životmi aj pohrávajú.

Advent nám rok čo rok pripomína: „Majte sa na pozore. Bdejte!" (Mk 13, 33)

 

Katarína Pucovská