Voľby

Odkaz nám a budúcim generáciám

Aby sa nezabudlo vydaná bola kniha ODKAZ. Vyšla roku 1975 pri príležitosti 50. výročia založenia Žiackeho samovzdelávacieho krúžku Sládkovič na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci a 30. výročia oslobodenia a víťazstva nad fašizmom. Je to vlastne zborník prác bývalých a vtedajších členov krúžku Sládkovič. V nej je aj článok Jozefa Marčoka-Dragutina, ktorý sa narodil pred sto rokmi 8. apríla 1921 v Hložanoch a pochovaný je v spoločnej hrobke s martýrmi popravenými 28. októbra 1941 v Petrovci. Nebol však spolu s nimi obesený, podarilo sa mu utiecť a od októbra 1941 sa skrýval u Jána Kolára v Šíde, potom vstúpil do Druhej roty Sriemskeho partizánskeho oddielu a v júni 1942 po založení Bosutskej roty vymenovali ho pod partizánskym menom Dragutin za námestníka politického komisára tejto jednotky. Víťazstva nad fašizmom sa však nedožil – 7. mája 1944 v sriemskej dedine Dolný Tovarnik spáchal samovraždu, nechcel padnúť živý do rúk okupantom. Vtedy sa už viedli záverečné boje a už o niekoľko mesiacov mnohé naše dediny a mestá boli za pomoci Červenej armády oslobodené. V nich padali tak naši, ako aj mnohí ruskí vojaci. Včera sme si pripomínali 80 rokov od útoku nacistického Nemecka na ZSSR. Pri tej príležitosti delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Srbsku v spolupráci s miestnymi bojovníckymi organizáciami položila vence k pamätníkom príslušníkov Červenej armády v Novom Sade, Šíde a Erdevíku.

 

Z včerajšieho kladenia vencov k pamätníkom červenoarmejcom (Foto SUBNOR mesta Nový Sad)

 

Z včerajšieho kladenia vencov k pamätníkom červenoarmejcom (Foto SUBNOR mesta Nový Sad)

 

Z včerajšieho kladenia vencov k pamätníkom červenoarmejcom (Foto SUBNOR mesta Nový Sad)

 

V lete 1943 Jozef Marčok-Dragutin bol jedným z prednášateľov na dôstojníckej škole hlavného štábu Vojvodiny v Bešenovskom Prnjavore a členom Agitpropu Hlavného štábu Vojvodiny. V tých časoch zaoberal sa publicistikou, prispieval do partizánskych novín Slobodna Vojvodina, Naša borba, Istina a iných. V novembri 1943 bol jedným zo zakladateľov Slovenskej roty Juraja Jánošíka, ktorá bojovala v rámci Prvej vojvodinskej údernej brigády. Od 9. januára 1944 bol šéfredaktorom Istiny, orgánu JNOF Sriemu. V tom čase veľa písal. Z jedného jeho článku, zverejneného v zborníku ODKAZ sa dozvedáme: „Slováci vo Vojvodine, za všetkých režimov, ktoré prehrmeli nad ich hlavami, — od habsburgovskej monarchie, cez veľkosrbské hegemonistické panstvo po Hitlerovo Nové zriadenie — hodnotení a maltretovaní ako bezprávna masa, cítia v dnešnom národnooslobodzovacom boji cestu k lepšej budúcnosti a správnemu riešeniu svojho postavenia vo svojom novom domove, Vojvodine, a vo svojej novej vlasti, Juhoslávii."

 

Jozef Marčok-Dragutin (foto Ivan Klinko)

 

Jozef Marčok-Dragutin (foto Ivan Klinko)

 

O fašizme a Slovákoch Jozef Marčok-Dragutin píše: „Ale fašizmus sa nikdy nestretol s vážnejšou podporou u Slovákov v Juhoslávii. Naopak, vďaka vplyvu demokratických tradícií Čechov a Slovákov a stáročnej výchove v duchu všeslovanskej solidarity, oni vždy prejavovali antifašistické stanovisko, čo sa zvlášť prejavilo pri rozkúskovaní Československej republiky v jeseni 1938 a na jar 1939, keď verejne manifestovali svoju nenávisť voči fašistickým podmaniteľom, materiálne podporovali branné opatrenia československých národov proti útočníkom a, podobne ako i mnohí pokrokoví synovia Juhoslávie, dobrovoľne sa prihlasovali brániť svoju pôvodnú vlasť."

Zo záverečnej časti článku s titulkom Slováci v národnooslobodzovacom boji Jozefa Marčoka-Dragutina sa dozvedáme: „Teraz, keď sa bratská Červená armáda približuje k hraniciam Československa, všetci statoční Česi a Slováci idú jej v ústrety a zosilňujú partizánsku aktivitu. Keď Slováci bojujú u nás proti fašizmu, zrýchľujú oslobodenie Čechov a Slovákov v Československu a v slobodnej, demokratickej a federatívnej Juhoslávii, v autonómnej Vojvodine zabezpečujú si plné práva a všetky podmienky pre šťastný a hrdý život."

 

Odkaz nám a budúcim generáciám

 

Text bol napísaný v roku 1944 krátko pred smrťou Jozefa Marčoka-Dragutina.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

MIROSLAV DEMÁK

SEPTEMBER
(Romeo a Júlia)

Už je po všetkom
Koľko je ešte pred nami

Po prvom milovaní odpočívajú
na mojej dlani Romeo a Júlia
Krajina im tíško na viečka sadá
Zo všetkých strán septembrové ráno
padá na zrelé hrozná
Ráno ktoré sa začalo tak dávno
a pritom sa nekončí skôr než zajtra
Pred nami sa vnára do fontán
Navždy a znova odchádza kráľovná Mab
Vtedy sa nikomu nechce dnu
a nikomu von Bývame zúfalo sami
Asi mám preto Merkucia
zo všetkých najväčšmi rád

Už je po všetkom A toľko
toľko je stále pred nami

Posledné komentáre

Posledné články