Voľby

Storočnica úmrtia Gabriela Belohorského

V Novom Sade 19. januára 1922 zomrel Gabriel Belohorský, evanjelický farár a slovenský dolnozemský náboženský spisovateľ a národnokultúrny dejateľ. Narodil sa 28. 9. 1836 v Slovenskom Pravne (okr. Turčianske Teplice) a teológiu študoval v Modre. Do Nového Sadu prišiel ako 28-ročný a novosadský cirkevný zbor videl až 54 rokov, v období 1864 – 1918. Zapísal sa do dejín tohto zboru ako jeden z najdlhšie pôsobiacich farárov. V dôchodku si užil iba štyri roky.

 

Storočnica úmrtia Gabriela Belohorského

 

Storočnica úmrtia Gabriela Belohorského

 

Do úradu v Novom Sade Gabriel Belohorský nastúpil 6. mája roku 1864 a vtedy v zbore sčítal 460 slovenských a 380 nemeckých veriacich a našiel cirkev rozštiepenú. Kostolík a fara boli vybudované slovenskými mozoľmi a Nemci sa nasťahovali do hotového a chceli sa zrovnoprávniť so zakladateľmi. Belohorského najznámejšie dielo je Die königliche Freistadt Neusatz 1886. Evanjelický a.v. administrátor a národný poslanec Igor Branislav Štefánik, ktorý bránil práva a majetok Slovákov proti Nemcom, obviňoval Gabriela Belohorského, že do zboru chcel prilákať čo viac Nemcov, čo by priamo ovplyvnilo aj výšku jeho platu a preto Nemcom robil im rôzne ústupky. O tom písal aj v článku Spor novosadských slovenských a nemeckých evanjelikov (Evanjelický hlásnik, október 1930, roč. V, č. 10, s. 184), ktorého časť citovala Katarína Verešová v Hlase ľudu s dátumom 2. 8. 2014: „Belohorský mal malý plat a veľkú famíliu. Pod titulom ´zjednotenia´ cirkve snažil sa urovnoprávniť Nemcov v slovenskom zbore a dopomôcť im dostať sa do takých právnych relácií voči Slovákom, ako čo by aj oni boli bývali spoluosnovateľmi zboru. Snažil sa o to tým väčšmi, že nemeckých, maďarských a maďarónskych evanjelikov stále pribúdalo a majetkove boli silnejšími a tak on od tejto stránky čakal stabilizáciu a polepšenie svojich dôchodkov i platu. A toho i docielil. Dľa písomného svedectva Jána Mudrocha, býv. kurátora, spálil všetky účty i dokumenty vzťahujúce sa na slovenský pôvod matkocirkve. Výslovne na žiadosť Nemcov hodil do pece pred Mudrochom...."

Igor Br. Štefánik vo svojom texte o dejinách novosadského cirkevného zboru v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch (zostavil Adam Vereš v roku 1930) obdobie počas pôsobenia Gabriela Belohorského dôkladne spracoval a svoj článok začína slovami: „V archíve tunajšieho farského úradu vonkoncom nijakého prameňa nenachodím o dejinách novosadskej cirkve. Ba vôbec niet tu ani archíva." Gabriel Belohorský, aj keď bol spisovateľom, po sebe nezanechal zriadený cirkevný archív.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články