Voľby

Zvonenie mieru a klaňanie obetiam

Vytúžený koniec I. sv. vojny ohlásila posledná delostrelecká salva dňa 11.11. o 11-tej hodine a 11-tej minúte a tiež hlahol kostolných zvonov v svetových metropolách, mestách i dedinách. Aj dnes o 11. hodine a 11. minúte zaznelo zvonenie mieru v mnohých mestách a v mnohých srdciach a znelo do celého sveta. A v dnešný deň pred 78 rokmi v Petrovci, na petrovskom gymnaziálnom nádvorí, v čase keď zúrila II. sv. vojna, formovaná bola XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda VÚSB. Mala 2 341 bojovníkov z ktorých 284 padlo v boji priamo v brigáde počas jej krvavej bojovej púte a 116 po jej rozformovaní v rámci 51. vojvodinskej údernej divízie. Devätnásťročná Petrovčanka Anna Víziová je jednou z obetí brigády. Dnes na svojom facebookovom profile na to upozorňuje známa petrovská novinárka vo výslužbe Anna Dudášová, ktorá k textu pridala aj fotografiu návštevy Spolku petrovských žien hrobky Anny Víziovej a báseň Pavla Mučajiho venovanú Anne Víziovej.

 

Zvonenie mieru a klaňanie obetiam

 

Anna Víziová odpočíva na petrovskom partizánskom cintoríne a jej hrobku občas navštívia členky Spolku petrovských žien (foto Anna Dudášová)

 

Anna Víziová odpočíva na petrovskom partizánskom cintoríne a jej hrobku občas navštívia členky Spolku petrovských žien (foto Anna Dudášová)

 

Pavel Mučaji

Anna Víziová

K prasličke červenej dievčatko veselé
povíja kúdeľ bielu,
do piesne vretienka budúcnosť položí
a svoju mladosť celú.
V petrovských uliciach nový svet rodil sa,
ona ho objať chcela,
so zbraňou na srdci zrejúcej mladosti
na front uletela.
Čakali ju chlapci v Lesíku pri tanci
a jeden žiale pije.
Jej pieseň umrela pod slnkom červeným
na poliach Slavónie.
Pochodujú mŕtvi na petrovský cmiter,
do vetrov, chladu, zimy.
Pochodujú mŕtvy, vracajú sa domov.
Ona je medzi nimi...

O ženách, bojovníčkach XIV. VÚSB viac TU http://www.kulpin.net/o-kulpine/historia/radio-kulpin/22-aktuality/aktuality/11188-bojovnicky-xiv-vusb

O XIV. VÚSB viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/10640-75-rokov-xiv-vusb

Bolo to jedného daždivého a chladného novembrového dňa roku 1944... nasadli sme na nákladné auto. A šli sme.
Šli a spievali prvú partizánsku pieseň, ktorú nás naučili osloboditelia – a boli medzi nimi aj známi – a ktorá akoby mi ešte odznievala v ušiach. „Partizán som tým sa pýšim..."
Nevedel som presne čo znamená byť partizán, ale bol som hrdý, že som nastupoval na cestu, ktorá bude pokračovať stopami tých nebojácnych ľudí. Štrnásta vojvodinská úderná, alebo ako sme ju menovali Slovenská brigáda, síce nebola partizánskym útvarom, ale regulárnou vojenskou jednotkou, no duch v nej partizánsky iste bude. Hej, isteže!
Nuž nie div, že nám oči žiarili, keď sme nasadali, nie div ani to, že sme celkom nechápali slzy rodičov. Veď mnohí z nás mali vtedy iba 17 rokov!...Viac zo spomienok Juraja Turčana TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/11057-mali-sme-sedemnast-rokov

Dnešný deň 11. november je v Srbsku štátny sviatok a v kalendári sviatkov zapísaný je pod menom Deň prímeria v I. svetovej vojne. Ustanovený bol roku 2011 na počesť všetkých nevinných obetí v období rokov 1914 až 1918. V mnohých krajinách Európy bol tento deň ešte od roku 1919 v kalendároch zapísaný červenými písmenami pod rôznym pomenovaním: Deň prímeria, Deň veteránov, Deň vojnových veteránov, Deň pamäti, Deň pamiatky, Deň červených makov, ale aj ako Deň nezávislosti...

Klaniame sa dnes obetiam každého vojnového konfliktu.

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články