Voľby

Storočné kysáčske kostolné zvony

V tomto roku si Kysáčania pripomínajú 250 rokov osídlenia Slovákmi. Prví Slováci evanjelici prišli do Kysáča roku 1773. V jubilejnom roku si budú pripomínať aj ďalšie okrúhle výročia. Napríklad, už o dvadsať rokov neskôr, roku 1793 urobili Kysáčania významný krok v prípravách na stavbu kostola, keď kúpili vyše 70.000 tehál z rozrúcaných vojenských špitáľov pri Futogu. O tom píše Ľudmila Berediová Stupavská v Národnom kalendári 2023. V monografii Kysáč 1773 – 2013 Mgr. Ondrej Marčok zhrnul údaje o duchovnom živote a v texte Z dejín Slovenského evanjelického a.v. cirkevného zboru v Kysáči píše aj o kostolných zvonoch. Podľa neho terajšie zvony boli zakúpené po I. svetovej vojne, asi r. 1922, pretože tie slúžiace pred I. svetovou vojnou boli odobraté vo vojne. Nové kostolné zvony boli pravdepodobne kúpené v Zemúne, do Kysáča boli dovezené 30. septembra 1923 a posvätené boli o týždeň neskoršie, 7. októbra 1923.

 

Storočné kysáčske kostolné zvony

 

„Veľký zvon vydáva g-tón a ťažký je 651,5 kg a spolu so srdcom a osou váži 862 kg. Na ňom je nápis: Kúpila ma ev. cirkev v Kysáči 1922. Oplakávam vo svetovej vojne padlých drahých synov.

Stredný zvon vydáva h-tón a je ťažký 380 kg srdce s osou 98 kg, spolu 478 kg. Na ňom je nápis: Majetok slovenskej ev. a. v. cirkve. 1922 K službám Hospodinovým volám služobníkov cirkve Pánovej.

Najmenší zvon vydáva d-tón a váži 210 kg, spolu so srdcom a osou 277 kg a na sebe nesie nápis: Ec. ev. aug. Kysačiensis sub Past. B.P. Turčan.

Tieto zvony boli elektrifikované v roku 1976." Píše Ondrej Marčok.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články