Dejiny školy

Austrália, Terra Incognita

píše Ján Kulík

Posledne sa v tlači môjho starého kraja, Juhoslávie, hodne píše o „probléme" odchodu mladých za vidinou lepšieho života a môžem povedať, že im ani Austrália nestojí stranou. Aj sem prichádzajú, ale už nie v takom počte, ako v 70-tých rokoch XX. st. Aj my sme prišli práve vtedy, v januári roku 1970. Vlastne, v tom čase sme tu medzi nami každý týždeň vítali aj po niekoľko rodín. Austrália vtedy prijímala aj „lopatášov". Práca pre nekvalifikovaných bola všade. Boli tu, vlastne ešte vždy aj sú, rozličné bitúnky, mäsokombináty, kožiarne... lenže dnes to už nejde „hladko". Preferujú sa kvalifikovaní prisťahovalci s nejakým remeslom, so školským vzdelaním a hlavne s určitou znalosťou angličtiny, avšak ešte vždy tu fungujú aj rýchlokurzy angličtiny...

 

Ján Kulík s manželkou a ich návštevou v obývačke na farme v Austrálii

 

Ján Kulík s manželkou a ich návštevou v obývačke na farme v Austrálii

 

Za tieto roky som dostal hodný počet listov, e-mailov... od krajanov, kde si žiadajú informácie o živote v Austrálii. Usiloval som sa vyhovieť im, odpovedať. Odpisoval som, vysvetľoval, ale všetko to pre mnohých bolo asi dosť hmlisté. Pred časom, keď sem prišiel istý krajan, nebudem ho menovať, sťažoval sa, že si doma ťažko mohol zohnať nejaké konkrétnejšie informácie o tejto krajine. Vlastne, najviac sa dozvedel o kengurách, o lesných požiaroch, občasných suchotách, informácie tipu, že najväčšie mestá sú Sydney, Melbourne... ale ako sa v tých mestách žije a ako sa vôbec žije v Austrálii, sa ťažšie dozvedieť.

Keď som bol v Petrovci na návšteve, jeden čo tu mal príbuzného a ten krajinu "dobre" pozná, presviedčal ma, že preto tu býva aj suchota, lebo slony nám demolujú brehy riek, po stromoch nám skáču opice a kradnú po dvoroch vypranú bielizeň, domorodci zase kradnú ženy a deti, atď... Márne som mu vysvetľoval, že tu slony, opice... niet, okrem v zoologických záhradách. Neveril mi. Raz zase jeden „ostrieľaný" novinár napísal, že sa tu rozmnožili myši, takže aj ľudia v mestách musia chodiť čižmách, inak by im myši ohlodali lýtka, alebo aj to, že tu sa hladu netreba báť. Keď, vraj, ideš vnútrozemím, chyť si prvú ovcu vedľa cesty a máš mäsko. Len pozor! Kožu z tej ovce treba zavesiť na ohradu, aby farmár videl, že mu jedna chýba. Spomenul som to susedovi, ktorý má ovčiu farmu a má aspoň 6 tisíc oviec a ten skomentoval, že keď taký chytrák bude na jeho farme, bez váhania bude doň strieľať a on, ak ten výstrel bude počuť, môže byť šťastný, znamená, že nebol trafený. Ak výstrel nepočuje, nuž, trafený bol.

Teda, ako si tu skutočne žije priemerný človek?

Robí sa, ako všade. V prvé dni po príchode sem robíš čokoľvek. Sám som prešiel touto cestou. Keď nevieš jazyk, musíš pristať na hocijakú robotu. Výber nemáš. Poznám napr. inžinierov, učiteľov, právnikov... čo po príchode robili upratovačov, v kožiarňach, mäsiarňach, pri murároch, natieračoch... po čom sa postupne „vyšvihli" aj na mechanikov, údržbárov strojov, upratovačov... a len po nostrifikácii diplom sa im postupne otvárali dvere. Spomeniem jednu vyštudovanú geologičku. Chodil som s ňou po úradoch. Hľadal som jej zamestnanie v odbore a niečo som aj našiel. No, bolo to vo vnútrozemí, ale plat vynikajúci, začiatočný mal byť (v tom čase, čiže pred 25 rokmi) 25 dolárov na hodinu, ubytovanie zdarma a každý mesiac zdarma letenka do Melbournea. Nepáčilo sa jej. Vraj ona už bola v Amerike a tam na ulici predávala „Hot dogy" (klobásky) a plat mala 3 a pol dolára na hodinu. Chvalabohu, odišla do Los Angeles.

Musím tu spomenúť, že hneď po príchode, ak vás krajina prijala, tak máte aj zdravotné poistenie, ale nie aj zubára. Máte právo na podporu v nezamestnanosti, máte právo na podanie si prosby pre štátny byt, alebo dom, máte právo na bezplatné školstvo (základné a stredné, kým skorej to bolo aj vysoké / univerzita) atď.

Treba byť však pripravený na iný život.

Keď sú letné horúčavy, neraz nemožno na ulicu, neraz, už či „pričinením" sa ľudí, alebo hromu, celé lesy sú v plameni. Horia stromy, farmy, statok, divé zvieratá... Vraj v túto sezónu (2020) krajina stratila aspoň miliardu živočíchov. Horia kengúry, koaly, wombaty, hady, goany (druh veľkého jaštera), casuary (veľký vták, väčší od moriaka a s kosteným „hrebeňom", akoby vyšiel z učebnice o „predpotopnej" faune). Pamätám sa keď horel Mt. Macedon, čo je vyše 50 km od nášho domu v Keilore, horiace listy a konáriky nám padali aj do dvora. Na tie napadané listy a konáriky stačí aj malá iskra a už je tu ohromný požiar. Všetko horí, akoby si zapálil pušný prach...

O tom, ako sa tu pracuje, čo tu rastie a aké nebezpečenstvá číhajú, nabudúce...

Komentárov  

0 #1 RE: Austrália, Terra Incognitamisko 2020-03-05 02:03
ano pan KULIK kto nebol nemoze vediet a kto ostal tam ten vie ako sa tam zije
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články