Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

Tie naše rozpoznateľné slovenské dolnozemské košele s vyšívaným predkom nepochádzajú priamo z ľudovej tradície a ani z Dolnej zeme. Vznikli koncom 19. storočia na Slovensku v Martine. Vo vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchii národne uvedomelí muži chceli nimi zjavne prejaviť svoju národnú identitu, dať najavo, že prislúchajú k slovenskému národu. Neboli však prevažne modré, aké sa v súčasnosti najviac vyšívajú, ale rôznofarebné. Vyšívaný predok na mužskej košeli sa zachováva dodnes ako symbol slovenskej etnicity a naši muži, ktorí sa po 300 rokoch vracajú na Slovensko, alebo odchádzajú do sveta, zase si nosia túto našu košeľu ako symbol, že sú Slováci z Vojvodiny. Vďaka pretrvávaniu vyšívaných košieľ, ako i samotnej výrobe košeľových predkov, kandidujú tieto košele na Zoznam prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska. Zo štyridsať krásnych vyšívaných košieľ, alebo vyšívaných „predkov", si možno obzrieť v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Výstavu otvorili včera a vznikla spoluprácou Múzea vojvodinských Slovákov a Múzea Vojvodiny z Nového Sadu.

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

 

Prítomných privítala riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová a o výstave hovorili autori výstavy Katarína Radisavljevićová z Múzea Vojvodiny a etnológ Marijan Pavlov, spolupracovník Múzea vojvodinských Slovákov, recenzentka Sanja Zlatanovićová z Etnografického inštitútu SANU a riaditeľka Múzea Vojvodiny Tijana Stanković Pešterac. V hudobných predeloch zaspievala mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina pod vedením Ondreja Maglovského. Výstavu otvoril zástupca predsedníčky Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić.

V skladanom letáku k výstave Katarína Radisavljevićová uvádza: „Výstava Predok je venovaná doplnku, ktorého použitie v tradičnom mužskom odeve vojvodinských Slovákov nie je dlhotrvajúce, ale časom sa táto dekorácia na košeli stala rozpoznateľným symbolom ich etnickej identity. Slovenskú košeľu, teda košeľu s predkom, spoznáme podľa vyšívanej prednej časti (predka), ktorá bola ako plastrón našitá na pánskych sviatočných košeliach, ale aj na vzpriamený golier, tzv. ruský, ktorý sa zapínal naboku. Odtiaľ pochádza aj názov pre vyšívanú výzdobu na košeli predok s golierom. Častým doplnkom boli manžety zdobené rovnakou technikou. Predky sa dali vyrobiť dvoma spôsobmi - vyšívaním a tkaním. Vystavené sú predky a košele s predkom, ktorých výzdoba je vyrobená nasledujúcimi technikami: tkaním, krížikovým stehom, plnou a ažúrovou výšivkou, plochým saténovým stehom a štikovaním."

Katarína Radisavljevićová tiež píše, že popularizácia košele s predkom súvisí so Združením slovenských žien Živena, ktoré bolo založené v roku 1869 v centre slovenskej národnej myšlienky — Turčianskom Sv. Martine. Jednou z úloh Živeny bolo propagovať ručné práce slovenských žien. Ručná výšivka sa stala národným a zjednocujúcim prvkom a sviatočný ľudový odev znakom, ktorý predstavuje národnú myšlienku. Košeľa s predkom však pochádza z túžby niektorých slovenských intelektuálov zdôrazniť svoju národnú identitu. Vďaka aktivitám Jána Kmeťa, Pavla Socháňa a Drahotíny Križko Kardossovej vznikli predky pre modernú mužskú košeľu, na ktorej boli aplikované motívy zo slovenskej ľudovej ornamentiky. Nosili sa počas rôznych osláv, ako napríklad Augustové slávnosti v Martine, počas volieb, ale aj počas rodinných stretnutí.

Snahy zachovať košeľu s predkom na týchto priestoroch vyplynuli práve z potreby vojvodinských Slovákov udržiavať symboly svojej identity v čase, keď sa po roku 1918 formovali štátne hranice. Kultúrne väzby s domovskou krajinou, vtedajšou Československou republikou, sú veľmi živé a národne orientovaní intelektuáli medzi juhoslovanskými Slovákmi intenzívne pracujú na zachovaní špecifík svojej identity. Mieni Mr. Katarína Radisavljevićová, muzeálna poradkyňa.

Okrem košieľ výstavu dopĺňajú olejomaľby Zuzky Medveďovej a dobové fotografie.

Výstava Predok- symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov potrvá do 29. októbra 2021.

 

Katarína Pucovská