Istorija škole

IN MEMORIAM – za Michalom Juríkom

V noci zo soboty na nedeľu, po dlhšej chorobe, ale znenazdajky, nás opustil Michal Jurík. Michal Jurík sa narodil 4. decembra roku 1944 v Kulpíne. Základnú školu ukončil v rodisku a na Gymnáziu v Báčskom Petrovci maturoval v školskom roku 1962/63. V štúdiách pokračoval na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Krátko pracoval v Hlase ľudu a v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu verejného servisu RTV strávil ďalších 32 rokov. Pôsobil tam od roku 1973 a v auguste roku 2005 využil sociálny program a odstupné a z redakcie takýmto spôsobom odišiel do predčasného dôchodku.

 

Do Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Michal Jurík chodieval aj ako penzista a sadal si vždy na svoje miesto. Prišiel aj na Katarínsku oslavu 25. 11. 2005

 

Do Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Michal Jurík chodieval aj ako penzista a sadal si vždy na svoje miesto. Prišiel aj na Katarínsku oslavu 25. 11. 2005

 

Do Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Michal Jurík chodieval aj ako penzista a sadal si vždy na svoje miesto. Prišiel aj na Katarínsku oslavu 25. 11. 2005

 

Michal Jurík bol v novosadskom rozhlase roky redaktorom zábavných a kultúrnych relácií: Rozhlasový kolovrátok, Kaleidoskop, Súzvuky...a priprával aj osobitné relácie k významným sviatkom a udalostiam, napríklad Silvestrovský stromček. Široký rozhľad, nielen kultúrnych lež aj spoločensko-politických udalostí, mu umožňoval vyjadrovať vlastné stanovisko, písať poznámky k určitej aktuálnej udalosti, recenzie, alebo komentáre a blízka mu bola aj polemická karikatúra a vtipná úvahová črta – causerie.

Rozmýšľal teda vlastnou hlavou a mal vlastné stanovisko.

Posledná rozlúčka s Michalom Juríkom bude vo štvrtok 18. apríla o 12,45 h na Novom cintoríne v Novom Sade.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články