Istorija škole

Výročia Michala Milana Harminca

Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín - Juhoslávia - 5. 8. 1964 Bratislava) bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa, či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine. Stavby vznikali v rokoch 1887 – 1951 a právom Harminca zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore. Tohtoročné Predslávnosťové dni v Kulpíne boli venované tomuto významnému kulpínskemu rodákovi. Najprv v piatok večer vo foyer veľkého kaštieľa Jana Pohaničová otvorila výstavu fotografií Harmincových stavieb a sobotňajšia slávnostná akadémia bola venovanú jubileám: 150 výročiu narodenia a 55 rokov úmrtia nestora slovenskej architektúry. Premietnutý bol tiež dokumentárny film o staviteľovi Michalovi Milanovi Harmincovi z produkcie RTV.

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Výročia Michala Milana Harminca,

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Rodina Harmincovcov pochádza z obce Dabaš zo slovenskej kolónie pri Pešti. Usídlila sa na území bývalej Juhoslávie v Báčke v osade Kulpín. M. M. Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra a podnikateľa, ktorý sa orientoval najmä na stavbu kostolov. Ako 17-ročný opustil rodičovský dom a zamestnal sa u firmy Karol Neuschloss a synovia" v Budapešti. Tam sa jeho staviteľská kariéra začína a počas nej naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Vystaval 108 kostolov pre všetky konfesie. O tom na slávnostnej akadémii hovorili hostky zo Slovenska: profesorka na STU v Bratislave Jana Pohaničová, spoluautorka dvoch kníh o Harmincovi a Magdalena Fazekašová, riaditeľka vydavateľstva TRIO Publishing, ktoré tieto dve monografie o Harmincovi vydalo. Predstavili zároveň obe knihy, vedecké monografie Jany Pohaničovej a Petra Vodrážku, v ktorých autori opisujú pútavý životný príbeh a charakteristiky jednotlivých tvorivých etáp od historizmov, k moderne a funkcionalizmu . Svojou návštevou toto podujatie poctil i pravnuk M. M. Harminca Miloš Harminc.

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

Výročia Michala Milana Harminca

 

V Kulpíne M.M.Harminc po sebe nezanechal žiadnu architektonickú stopu. V Petrovci však urobil rekonštrukciu kostolnej veže s osádzaním zvonov, v Novom Sade ikonostas Kapitulárneho pravoslávneho chrámu, vo Vršci projekt rezidencie srbského pravoslávneho patriarchu, v Kovačici vežu kostola, v Aradáči projektoval kostol...

Bol jedným z najaktívnejších slovenských architektov. Patril k tzv. „prvej generácii slovenských architektov". Ako projektant a staviteľ bol činný 65 rokov. Zomrel roku 1964 ako 95-ročný aktívny muž- staviteľ, ktorý preslávil aj naše podnebie odkiaľ pochádzal. Jeho busta je preto zaradená do aleje významných kulpínskych velikánov, a nachádza sa v parku v strede osady.

RTV Vojvodiny vyrobila dokumentárny film o staviteľovi Michalovi Milanovi Harmincovi. Na námet Pavla Gažu scenár, réžiu a výber hudby podpisuje Michal Babiak a kameru a réžiu Jozef Maďar. Vo filme hrajú Miluška Anušiaková – Majerová a Daniel Zelenák. Film si mohli pozrieť aj návštevníci kulpínskych osláv, po prezentácii Harmincovho diela a osobnosti.

Vo filme boli použité archívne materiály Rádio televízie Vojvodiny, Slovenského národného múzea v Bratislave, Slovenskej národnej galérie v Bratislave, archívu Slovenského národného múzea v Bratislave, cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Kulpíne, archívu Doc.Ing.arch. Jany Pohaničovej,PhD. a súkromného archívu Daniely Harmincovej z Bratislavy.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články