Istorija škole

Obrázok z mladosti: Ján Chalupka

Zožltnutý obrázok z mladosti a z druhej strany krátke venovanie bývalému spolužiakovi: „Priateľovi Jankovi T. (Torday) k rozpomienke venuje Ján Chalupka. Bratislava 28. II. 1929". Kamaráti zo školských lavíc sa dva roky po ukončení gymnázia v Petrovci stretli na Slovensku. Bol to spomienkový návrat k najkrajším rokom. Obaja boli maturantmi prvej generácie, ktorí sa po ukončení gymnázia v školskom roku 1926/1927 rozbehli do života. Ale aj do sveta. V tej prvej generácii na gymnáziu v Petrovci maturovalo 20 žiakov. Toľko ich je na tablo. Keď sa ale nazrie do Pamätnice – 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci, ktorá tlačou vyšla roku 1969 možno sa v nej dočítať pár viet o 19 žiakoch. O Jánovi Chalupkovi sa uvádza: „Narodený 19. októbra 1906 v Petrovci. Zakončil učiteľský kurz v Novom Sade. Žije v Piešťanoch ČSSR." Do Československa sa presťahovali až deviati z tej generácie, jeden odišiel do USA, jeden do Záhrebu, jeden do Daruváru, jedna do Rijeky, jeden do Aradáča, traja boli v roku vydania pamätnice už nebohí... Iba dvaja zostali v Petrovci.

 

Obrázok z mladosti: Ján Chalupka

 

Obrázok z mladosti: Ján Chalupka

 

Obrázok z mladosti: Ján Chalupka

 

Obrázok z mladosti: Ján Chalupka

 

Stretnutie dvoch kamarátov na Slovensku sa iste nemohlo zaobísť bez spomínania na rodný Petrovec a na školské roky. A zvlášť aj na tú slávnosť, keď ako prví v dejinách dostali vysvedčenie z tejto ešte vždy veľmi „mladej" školy. Jednou z významnejších udalostí celého tohto obdobia bolo verejné vítanie a pozdravenie prvých maturantov gymnázia v júni 1927. Bola to nadaná a početná generácia maturantov (devätnásti hneď zmaturovali), ktorá na svojich pleciach vyniesla i s mnohými ťažkosťami spojené štúdium i veľmi početné mimotriedne a mimoškolské akcie tohto priekopníckeho obdobia, takže nie div, že hneď po vyhlásení výsledku záverečných skúšok »celé húfy Petrovčanov« prišli sa na nich podívať pred samu budovu gymnázia a »netrpezlivo očakávali«, kto sa kedy z maturantov zjaví na ulici. Pritom nevyostali ani príležitostné parádne obrady, lebo prvá cesta každého maturanta viedla ku školníkovi, k tzv. »Báťovi« (T. Brtkovi) pre osobitnú maturitnú palicu, s ktorou si potom novopečený a odrazu dospelý vzdelanec hrdo vykračoval. Aj prvý maturitný banket v Petrovci, 28. júna 1927, mal potom veľmi slávnostný ráz, zúčastnilo sa ho vyše 80 osôb a vedľa početných spevov a veselých výstupov, pri obligátnych pokynoch a radách do života, manifestovala sa zasa veľká láska k osvete a kultúre slovenskej národnosti vo Vojvodine.!?" Korunou celého tohto obdobia bolo definitívne dokončenie stavby gymnaziálnej budovy, ktorej celá západná časť bola od roku 1924, keď bola len strechou pokrytá, až do roku 1927 nedokončená a nepoužívateľná. Uvádza sa to v Pamätnici – 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci, str. 52.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články