O nás

Dopisovatelia z Dolnej zeme a rôzne oznamy

Dnes vyberáme nielen novinové príspevky dolnozemských prispievateľov, ktorí výstižne opisujú svoje skúsenosti, resp. postrehy, ale aj drobné novinové (úradné) oznamy. Nájdete tam aj prípad, keď autor nekorektne oznamuje zasnúbenie, no v ďalšom čísle musí redakcia tento oznam dementovať. Možno sa len domnievať o dôvode podania nesprávnej informácie, ktorý mohol byť zo závisti alebo z „dobrosrdečnosti", ak sa vzťah nevyvíjal sľubne. Dnes však je už ťažké domyslieť, ako to vlastne bolo. Povšimnutiahodný je záverečný odkaz Petrovčanom. Nuž čítajte. V niekoľkých prípadoch sme upravili pravopis textu napísaného v dobovom jazyku, aby sme nemýlili mladších čitateľov.

 

Dopisovatelia z Dolnej zeme a rôzne oznamy

 

Vyberáme z časopisu Národný hlásnik (link – https://digicontent.snk.sk), Časopis pre slovenský ľud, r. 47, 1914, ďalej len číslo a strana.

 

č. 8, s. 3

 

Dopisovatelia z Dolnej zeme a rôzne oznamy

 

sa celou silou. V takýto čas nehľadel na to či sa to páči mnohým lebo nie, šiel za svojim presvedčením. Toto bol vzácny a cenný zjav práve tam, kde obyčajne to heslo panuje „čo národ chce", aby si takýmto činom mnohí nadobudli populárnosť u ľahkoverných ľudí. Pre túto povahu svoju mal často i nepríjemnosti, no on ich ľahko niesol, lebo vedel, že čo previedol, dobre previedol. A bolo to i tak. Mal veľkú vážnosť pre svoje rázne vystupovanie. Ku cti mu slúži, že bol úprimným priateľom aj intelligentom. Jestli dobrú snahu videl u nich, ju všemožne podporoval, tak zejména i pri Sporiteľni, jestli sa mu niečo nepáčilo povedal to otvorene, tak že nebolo pri ňom falše a úlisnosti. Zomrel tíško, spokojne, odpustiac všetkým a smieriac sa s Bohom. Pohrab mal krásny. Množstvo národa obklopilo rakev jeho, najmä starší, mnohí i z jeho súdruhov ako i zo stránskych obcí prišli ho vyprevadiť na posledný jeho odpočinok. Mal 76 rokov. Pokoj prachu jeho.

č. 20, s. 3

Z Petrovca. Kde dávame darmo peniaz?

Aj u nás sa ponosujú mnohí, že sú veľké dane a predsa sa ukazuje náš ľud pánom, že on má ešte i viac peňazí na platenie... Mnohí povedia na mňa, že blazniem, že kto by platil tam, kde nemusí; ale ja tvrdím, že mnohý predsa platí tam, kde nemusí. U nás sa šuhaj ženil najskôr keď vŕšil 18-ty rok, alebo po 24-tom, po vojenčine. Kto sa chcel ženiť po 18-tom, museli mu rodičia dovolenie konať. Takéto dovolenie stálo rodiča 30–40 korún alebo i viac. Na toto dával náš svet ťažké peniaze ročne. Ale páni predsa zhliadli na nás a dnes môže sa 18-ročný šuhaj ženiť i dovolenie dostane bez platenia. Ale čo náš svet nato? On chce platiť i keď páni plácu nechcú. On ide teraz svojho syna ženiť pred 18-tym rokom a dcéru vydať pred 16-tym. Aby len mohol platiť! Nehľadí, či z toho jeho syna bude vyrastlý človek a dcéra či bude zdravá, keď už v 16-tom roku má dieťa a potom dostane suchoty... On len chce platiť. Ej ľude môj, rozváž si a neplať za to, aby si si mohol deti skaziť. Keď už máš tie peniaze priechodné a chceš ich len stroviť, daj ich radšej tam, kde si povinný ako človek a Slovák, daj ich na vzdelanostné, kultúrne ciele národné: školy, knihy, noviny; na svoje a dietok svojich zdravie; daj, kde ti budú na osoh a nie na záhubu svojich potomkov. Roľník.

č. 30, s. 6

Z Petrovca nám píšu

Na petrovskú lekársku stanicu je súbeh vypísaný. Vyzývajú sa lekári-Slováci s 5–10 ročnou praxou, aby sa zúčastnili konkurzu, aby Petrovčania neostali na ľade... Plat donáša v Petrovci od 12 do 15 tisíc korún ročne, tedy dôchodok značný. Bližšie vysvetlenie podá i Július Kubány v Petrovci. I my prosíme snažne našich lekárov, aby priskočili Petrovčanom na pomoc.

č. 26, s. 6

Zo Selenče (Báčka) I keď neskoro, predsa s radosťou Vám píšem, že voličské skúšky vydarili sa u nás k spokojnosti všetkých prihlásených. Bolo nás 70 a každý zložil skúšku. Pán farár i v noci vydával rodné listy a úplne zdarma. Nie tak v chýrnej Pivnici! Tam kričí jeden-druhý: „dýchať nám nedajú, bijú nás a plakať nesmieme" a teraz – boli poschovávaní a ku skúške došlo iba 8 ľudí. Ale dá sa chyba napraviť, len sa treba starať. Na zdar budúcim skúškam! Prítomný.

Tu je potrebné pripísať niekoľko slov, o akých voličských skúškach sa tu píše. Nuž, pozrime sa do časopisu č. 17, s. 1, kde nachádzame vysvetlenie – že v roku 1913 bol schválený nový volebný zákon, v ktorom sa predpisuje, čo všetko musí človek dokázať, ak chce byť voličom. Okrem iných podmienok je v zákone napísané, že – „Kto nevie čítať a písať, ten môže byť voličom ak má spolu najmenej 40 korún dane vyrúbenej". Ostatní, čo vedia čítať a písať mali výšku daňovej povinnosti zníženú, preto sa snažili uznanie za voliča získať buď dokázaním čítania a písania pred skúšobnou komisiou alebo potvrdením príslušnej školy o jej absolvovaní.

č. 15, s. 3.4

Z Pivnice (Báčka)

My tu, chvála pánu Bohu, sa dosť dobre máme v dosť zámožnej našej dedine. Oziminy sa pekne ukazujú po takej tuhej zime, ale ich trocha myši hubia. Za to sa pán Boh postará a dáva nám pekné tiché dažde. Naši Slováci dosť mnoho nasadili chmeľníc a už sa začnú v nich práce. I z toho (chmeľu) vezmeme pekný groš. Naša chyba a bieda je len jedna: Že nás tu Slovákov nemôžu naše časopisy zorganizovať a tak sme jeden-druhému na škodu, lebo sa nedržíme hesla svoj k svojmu a nepodporujeme našich remeselníkov, kupcov, ale dáme robiť alebo bereme u kohokoľvek i takých ľudí, čo si nás Slovákov uctia iba vtedy, keď mu peniaze platíme a za chrbtom nám do hlúpych Slovákov nadávajú. Nie tak robia Švábi. Ten čo by mal 3 ulice obísť, tak ide za svojim a nám je to všetko jedno – kúpiť kdekoľvek. A závisti je tiež mnoho. Ak sa jednému niečo vydarí spraviť, vyhútať, už to i traja za ním robia a potom ide špinavá konkurencia až z toho nemá nikto nič a všetci posmech. K M.

(Ostatné veci, týkajú sa osôb, a s menami uverejniť – mohli by ste mať z toho opletačku, bez mena – to by nezaujímalo ani všetkých Pivničanov, nieto ostatných čitateľov Hlásnika. Pokonajte sa doma.)

č. 11, s. 2

Borba za srbský jazyk v Zombore

Srbi a Bunevci (rím. katolícki Srbi) v Zombore (v Báčke) podali mestskému predstavenstvu predlohu, aby sa v tamojšej kupeckej škole srbsko-horvátsky jazyk uviedol ako povinný predmet pre všetkých žiakov. Tento rozumný návrh podporujú i niektorí Maďari, lebo badajú, že je to osožné i pre Maďarov. Mali by sme sa i my Slováci chytiť tohto príkladu a hromadne žiadať nielen v obecných, ale i v iných, na Slovensku jestvujúcich školách vyučovanie slovenčiny. Naše mestečká mali by takéto svoje žiadosti posielať i na vládu, aby Tisza nepovedal, že hoci nám sľúbil vyučovanie materinskej reči, nik, žiadne mesto, žiadna cirkev si toho nežiadala. Teraz by bol čas, aby i tzv. martinská evanjelická cirkev uzavrela žiadať od vlády oživotvorenie bývalého evanjelického gymnázia.

Zasnúbenia a sobáše

č. 2, s. 5

 

Dopisovatelia z Dolnej zeme a rôzne oznamy

 

č. 23, s. 2

Tento oznam o zasnúbení je z roztopaše? Kto to už dnes zistí.

Zasnúbenie. Ján Dendúr, obchodník v Petrovci, zasnúbil sa so slečnou Terkou Slávkovou, a Ján Naď zasnúbil sa so slečnou Emou Pavelka v Petrovci. Blahoželáme.

č. 24, s. 6

Do Petrovca. Nepravdivý chýr o zasnúbení pánov Dendúra a Naďa uverejnili sme dobromyseľne po obdržaní korešp. karty riadne podpísanej. Škoda, že sme ju spálili, bol by sa ináče niekto popálil. Budúcne z Petrovca nič, iba od známych.

č. 3, s. 4

 

Dopisovatelia z Dolnej zeme a rôzne oznamy

 

Čo prekvapí najviac nie je len spotreba vína – 10 l na osobu, teda aj na dieťa a liter páleného na dospelého, ale aj množstvo mäsa a k tomu len 25 chlebov.

č. 5, s. 4

Svadba.

Slečna Elenka Abbafy a Ján Bienik, ev. farár, slávili svoj sňatok dňa 27. januára v Kysáči. Blahoželáme.

č. 28, s.5

Nešťastie pri veselí. Z Níreďházu píšu: v Merészpataku bola svadba a dľa tamejšej obyčaje strieľali družbovia z revolverov. Počas vezenia sa so sobáša družba Ján Bardučík vystrelil, ale nešťastne: guľa trafila družbu Michala Polinčaka, ktorý hneď umrel. Nie všetky staré obyčaje sú dobré.

Divadlá

č. 22, s. 5

Kysáčska mládež zariaďuje dňa 1. júna (na turíčny pondelok) v novej dvorane J. Kollára divadelné predstavenie spojené s tanečnou zábavou. Program: Ivan Krasko: ZMRÁKA SA... prednesie J. Macák. STRÍDŽA ZPOD HÁJA. Obraz zo života so spevmi v 3 dejstvách od Fr. Urbánka. Práca zošľachťuje. Živý obraz. Začiatok o 8 h večer.

č. 8, s. 5

 

Dopisovatelia z Dolnej zeme a rôzne oznamy

 

Ilocká slovenská mládež usporiada vo Veľkonočný pondelok t. r. v miestnostiach „Horvatského Domu" divadelné predstavenie STRAŠIDLO. Báseň Blanka Maliak. Živý obraz. Vstupné od osoby: I. miesto 2 kor., II. miesto 1,50 kor., miesto na státie 60 halierov. Začiatok o 8 hodine večer.

Iné oznamy

č. 2, s. 5

 

Dopisovatelia z Dolnej zeme a rôzne oznamy

 

č. 15, s. 7

Kysáčsky „Čítací Spolok" riadi dňa 13. t. m. 1914 v novom priestrannom hostinci J. Kollárovom divadelné predstavenie spojené s tanečnou zábavou. Programm: I. slov. ľudové piesne. Prednesie: Kysáčsky Spevokol. II. BLUDÁR. Obraz z ľudu slovenského v 3 dejstvách, s premenou od Fr. Urbánka. Začiatok o 8 hodine večer. Vstupné: I. miesto 2 kor., II. 1,20 kor., III. na sedenie 80 hal., miesto na státie 40 hal. Čistý zisk vynaloží sa na knižnicu spolkovú.

č. 21, s.1

Z Kysáča nám píšu

Dňa 26. apríla prednášala pani Kupčoková v Čít. Spolku o alkoholizme. Prednáška bola pekná, povzbudzujúca, veľmi poučná. Na druhý sviatok svätodušný usporiadajú naši ochotníci divadelné predstavenie „Strídža zpod hája" pod riadením p. Kupčokovej.

č. 18, s. 5

Most cez Dunaj

„Dolnozemský Slovák" píše: Stavba mostu v N. Sade má sa započať r. 1915. Stáť bude 3 million 560 tisíc korún. Mesto dá 1,160.000 korún. Ostatok doloží štát a železné súčiastky mosta potrebné tiež dodá. Z mýta a rozličných ročných príspevkov (Dunajská paroplavebná spoločnosť, Horvatsko) dúfajú dostať ročne 101.000 korún. Naši Sálašania pocítia prirážky ako i celé mestské obecenstvo.

Nuž, lenže Nový Sad oň prišiel pri „humanitárnom" bombardovaní.

č. 21, s. 7

Delenie pozemkov v Srbsku

Pred koncom augusta nebudú ešte v Novom Srbsku skončené katastrálne výmere zeme a preto nie je radno skôr sa tam prisťahovať. Na miestach, ktoré predtým Turci obývali, môžu sa osadiť len Slovania. Nemci sú z delenia celkom vylúčení. Osadníkom môže byt od 16 do 60 ročný. Dostanú i zadarmo pozemky, a to také, ktoré budú môcť vyrobiť ako polia, teda hory. Musia sa zaviazať, že príjmu srbské občianstvo. Osadníci sa musia i vykázať, že sťahujú sa z potreby zo svojho doterajšieho bydliska (lebo tam zem bola neúrodná) a nie s úmyslom, že by chceli so zemou v Srbsku špekulovať.

č. 21, s. 7

Kúpy majetkov

„Dolnozemský Slovák" oznamuje: Starofutocký sálaš Simu Kucnora kúpili Petrovčania Paľo Lehotský ml. a Paľo Lekár a spol. jutro po 2600 korún; majetok bývalého župana v Baji Szemző Gyulu pri Pivnici Ján Kubinec podinšpektor, i s druhými 1 reťaz (à 2000 siah) po 3600 kor. Majetok bol 105 reťazi, a len menšina sa dostala do rúk slovenských.

č. 28, s. 4

† Július Kopčík učiteľ-správca v Starej Pazovej v 43. roku života. Kopčík bol horlivý národný učiteľ, podporovateľ a odberateľ slov. časopisov, člen Muzeálnej slov. spoločnosti, do ktorej dal zapísať vlani aj svoju školu. Milý kamarát, berúci účasť tak na národných sviatkoch v Horvatsku a v Báčke, ako i v Martine a v Čechách, alebo na Morave. Škoda ho, že ešte taký mladý a je už pod zemou. Nech mu je ľahká a jeho príklad roduvernosti a horlivosti nech slúži bratom za vzor!

č. 30, s. 7

ODKAZY REDAKCIE

Z Lalite nám píšu, že sú tam nejaké nedorozumenia medzi Srbmi a Slovákmi. Prosíme nestranných ľudí, aby nám o tamejších pomeroch napísali dopis.

č. 2, s. 5

 

Dopisovatelia z Dolnej zeme a rôzne oznamy

 

Ján Sabo z Prievidze

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články