O nás

Deň kysáčskej sármy

Prípravy sa začali v sobotu, kedy dvadsiatka žien zakrútila 1.750 hrčiek sármy. V nedeľu skoro ráno hrnce dali do sedliackej pece. Nachystali asi 850 porcií. Predpoludním už v Spolku kysáčskych žien začali s predajom. Dbalo sa však, aby zvýšilo aj pre pozvaných hostí, ktorí do Kysáča začali prichádzať v popoludňajších hodinách. Deň kysáčskej sármy, ktorý bol venovaný 95. výročiu Spolku kysáčskych žien a 10. výročiu založenia Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ) sa začal o 17.h. Na toto labužnícke kysáčske podujatie, ktoré Spolok kysáčskych žien tradične organizuje v prvú septembrovú nedeľu, prišli predstaviteľky spolkov žien z Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Dobanoviec, Kovačice, Kulpína, Pivnice, Padiny, Selenče, Starej Pazovy atď.

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Pre túto príležitosť kysáčske ženy okrem sármy pripravili aj koláče, ale aj pestrý program a výstavu. V knižnici Michala Babinku vystavili sviatočné ženské kroje s prítomnými predstaviteľkami iných spolkov v rámci Asociácie slovenských spolkov žien. Členky výtvarného krúžku Michala Geržu pripravili tiež aj výstavu obrazov.

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Hostí privítala predsedníčka Spolku kysáčskych žien Ľudmila Berediová-Stupavská. V programe vystúpili Klaudia Hegedišová, Amadea Čemanová, Sonja Francistá a Valéria Vitézová. Nevystali ani kratšie scénky, spev Pazovčaniek, tombola a zábava. Spolku zablahoželať k jubileu prišli: Alena Vargová z veľvyslanectva SR, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Pavel Surový, pokrajinský poslanec, Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Miloslav Chrťan, predseda Rady MS Kysáč a ďalší.

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Deň kysáčskej sármy

 

Ľudmila Berediová-Stupavská prečítala text o histórii spolkovej činnosti kysáčskych žien, ktorý uvádzame v pokračovaní.

Ústredný spolok československých žien založili v máji roku 1921 a hneď nato vznikli i prvé pobočky spolkov žien, medzi ktorými i spolok v Kysáči. Jeho prvou predsedníčkou sa stala Alžbeta – Eržika Mičátková, ktorá bola aj dlhodobou predsedníčkou Ústredného spolku vystriedajúc Pazovčanku Ľudmilu Hurbanovú. Odvtedy je SKŽ jedným z najpočetnejších a najaktívnejších, kým v 90-tych rokoch neprerušil svoju činnosť pre ťažkú situáciu v krajine.

Ženy organizovali rôzne posedenia, fašiangové večierky, Deň matiek, čajanky, výlety a zakúpili vraj aj dom pre siroty v Benešovej ulici. Čajanky bývali v prenajatej Dubićovej krčme v Bičiarovom dome na uhle, práve na tomto mieste. Platilo sa vstupné a boli vraj aj lóže pre štyri osoby. Visela plynová lampa oblečená do ružového papiera a ženy rečnili a spievali. Najzaujímavejšie počúvanie vraj bolo, ako boli ženy na Slovensku loďou po Dunaji a kde všetko pristávali...

Po 2. svetovej vojne sa Kysáčanky zoskupovali v rámci Antifašistického frontu žien. Organizovali výstavy, prednášky, výlety a venovali sa aj charitatívnej práci, pomáhajúc starším a sirotám.

V šesťdesiatych rokoch sa kysáčske ženy stretali v rámci Konferencie pre spoločenské postavenie a aktivitu žien. Na štvrtkové posedenie vraj spočiatku chodilo 60 až 100 žien. Pracovali pri Miestnom spoločenstve. Nadviazali spoluprácu a vymieňali si návštevy so sebe podobnými slovenskými i srbskými spolkami.

Z iniciatívy Zboru osvetových pracovníčok na Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči, 5. marca 2003 spolok sa obnovuje a pokračuje v práci s veľkým nadšením a novými nápadmi. Spolková činnosť sa hneď bohato rozprúdila, spočiatku pod patronátom Miestneho spoločenstva, kým sa spolok po troch rokoch aj úradne nezaregistroval.

21. októbra 2006 sa v Kysáči stretli predstaviteľky takmer všetkých vtedajších spolkov žien na konštitutívnej schôdzi Asociácie slovenských spolkov žien. Vtedy sme zaznamenali prvý Deň kysáčskej sármy.

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články