Herbárium prof. Andreja Volného

250 rokov od narodenia v poradí druhého riaditeľa karloveckého gymnázia Andreja Volného
 
Herbárium prof. Andreja Volného
 
píše Viera Benková
 
V roku 1794 do Sriemskych Karloviec prichádza za profesora a potom i riaditeľa tohto gymnázia Andrej Volný (Wolný), ktorý sa narodil roku 1759 v Banskej Štiavnici, na Slovensku. Tu v Karlovciach sa oženil so Zuzanou Záborský z Irigu, kde jej otec pôsobil ako dozorca v tamojšej továrni na výrobu hodvábu. Profesor Andrej Volný prichádza do Karloviec na pozvanie metropolitu Stevana Stratimirovića, kulpínského rodáka. Keďže Stevan Stratimirović študoval na Slovensku a poznal sa osobne aj so Štúrovcami a veľkým Štúrom vedel, že sú tamojší profesori –Slováci vhodní ako výpomoc na školách a alumneách pre pravoslávnych Srbov, lebo boli väčšinou evanjelickej viery, nežiadali od srbských žiakov aby konvertovali a zanechali pravoslávnu vieru ako to robili takmer všetci katolíci. Andrej Volný ešte za mladi utratil rodičov/najprv otca a potom i matku/ - túžbou mu bolo dostať sa na vysoké školy a študovať čo sa mu aj podarilo, zakončil prírodné vedy a antropológiu.
 
V Karlovciach pracuje až do roku 1816, keď odchádza na iné pracovné miesto. Kým pôsobil v Karlovciach chodil často do prírody o ktorú sa veľmi zaujímal a keďže gymnázium dostalo herbárium vydaný v roku 1754 v Norimbergu riaditeľ a profesor Andrej Volný si ho bral so sebou a porovnával rastlinstvo a kvetenstvo v okolí Karloviec. Príroda, minerály a vôbec rastliny Sriemu ho nadchli, takže spočiatku si robil iba zväzok minerálov z ktorých si utvoril zbierku a používal ich aj ako pomôcku na prednáškach. Práca na poli minerológie a floristiky priniesla mu aj medzinárodné uznanie, stáva sa členom nemeckého minerologického ústavu v Jene, je tiež členom botanického spolku v Regensburgu a Karlovce sa stávajú, pravda, vďaka Andrejovi Volnému, centrom prírodných vied. V roku 1805 vydal knižne v Budíne Historiae naturis elementa. V roku l797 klasifikoval a zostavil prvú zbierku-herbárium Sriemu /latinské, nemecké, maďarské a slovenské a pri niektorých aj srbské pomenovanie/ ba v osobitnej stati pri niektorých rastlinách-najmä liečivých a tradičných –uviedol aj použitie v lekárstve. Svoje zväzky pomenoval Centuriá - teda sto rastlín - a zoradil ich podľa Lineaho botanického systému. Prvú zbierku centurium - venoval roku 1797 veľkému mužovi a priateľovi - metropolitovi Stratimirovićovi s vlastnými ilustráciami - táto zbierka má pomenovanie Flora Sirmiensis... a aj dnes sa uchováva ako vzácny exemplár na gymnáziu v Karlovciach. Druhý zväzok zmizol počas vojny, tretí zväzok je z roku 1801 pod názvom Index systematicus plantarum florae Sirmiensis a je pripojený k prvému zväzku. Jednu časť z herbára odniesol Volný so sebou roku 1816 a po jeho smrti vykúpilo ho múzeum v Budapešti.
 
Po odchode Andreja Volného zo Sriemskych Karloviec ešte dlho sa uchovávala spomienka na tohto agilného, všestranného riaditeľa a profesora - prírodovedca, veď aj herbár sa časom doplňoval a na tom veľké zásluhy má aj neskorší profesor tohto gymnázia /po roku 1820/ Grigorij Lazić. Volného dcéra Karolína, po smrti otca prisľúbila, že pošle do gymnázia v Karlovciach otcov portrét, ale do toho prišla vojna s Napoleonom a prisľúbený portrét do gymnázia sa už nedostal. Volného v Karlovciach zastúpil druhý Slovák doktor filozofie Karol Rumy, ktorý bol taktiež prírodovedec a zostal v peknej spomienke v tomto sriemskom mestečku, ale riaditeľa Volného vo všetkom zastúpiť nemohol!
 
V prvých zväzkoch Volného herbára bolo vyše 400 uložených bylín. Počas vojen herbár bol ukrývaný, sťahovaný, hodne bylín časom schátralo, herbárium dlho nebolo konzervované a až po II. sv. vojne zásluhou profesora Milorada Marčetića urobila sa jeho konzervácia a spolu s doplnenými Pančićovými exemplárnymi bylinami herbárium sa zachovalo. V kartotéke je zavedených spolu 6021 bylín, z toho 200 Volného a 270 Pančićevých a ostatné sú od iných zberateľov.
 
Doba v ktorej Slovák a rodák z Banskej Štiavnice, /kde pôsobila vysoká škola baníctva/ Andrej Volný žil a najmä pracoval / čo vidno z jeho pôsobenia na gymnáziu v Karlovciach v čase veľkého srbského metropolitu Stevana Stratimirovića ! /spolupráca medzi Slovákmi a Srbmi bola veľmi plodná nielen pre vedcov, profesorov a riaditeľov škôl ale najmä v spoločných záujmoch v boji o zohľadnenie národov v Uhorsku / bola to doba francúzskych encyklopedistov, bohatá aj na vynálezy, technické vymoženosti, učebné osnovy, jedným slovom doba osvietenstva a vzdelávania...
 
Touto cestou si pripomíname 250 rokov od narodenia tohto významného Slováka a vedca, ktorý pôsobil v našich priestoroch...