Podmienky používania

Jozef Maliak

Často spomínaný nielen v dolnozemskej literatúre, ale aj na Slovensku. Ak sa v súčasnosti uvádza Prievidza ako miesto jeho posledného odpočinku, je to nesprávne. Vysvetlenie nachádzame vo výpovedi najbližšej rodiny – Lizoňovcov, potomkov rodiny Fábryovej, v súčasnosti žijúcich v Bojniciach. Pôvodne bol pochovaný na evanjelickom cintoríne v Prievidzi, ale z dôvodu ukončenia používania cintorína okolo roku 1958 rodina rozhodla o exhumácii hrobu a jeho prevezení do Bojníc, teda bližšie k ich bydlisku. Prikladáme fotografiu z čiastočne obnoveného prievidzského cintorína i odkaz na video, ako i záber na jeho súčasný hrob v bojnickom cintoríne. Túto informáciu uvádzame kvôli spresneniu chybných a v súčasnosti často používaných nepresných údajov o poslednom odpočinku Jozefa Maliaka.

 

Jozef Maliak odpočíva na cintoríne v Bojnici: Celý svoj život venoval službe najbiednejších bratov báč-sriemských Slovákov. Preto musel prejsť cestou života tŕnistou

 

Jozef Maliak odpočíva na cintoríne v Bojnici: Celý svoj život venoval službe najbiednejších bratov báč-sriemských Slovákov. Preto musel prejsť cestou života tŕnistou

 

Jozef Maliak

 

Jozef Maliak

 

Vari nateraz posledná zverejnená informácia sa nachádza v príspevku Samuela Jovankoviča – Historik Jozef Maliak (1856-1945) (pri príležitosti 70. výročia úmrtia) na s. 122 v publikácii – „V tvorivej symbióze medzi Dolnou zemou a Slovenskom. Zborník prác z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala v Nadlaku 20.-21. marca 2015", Vydavateľstvo Ivan Krasko, Nadlak, 2015. Tu sa nachádza takto – „Ako 78-ročný odišiel do dôchodku, vrátil sa do Iloku, aby sa roku 1938 vrátil na Slovensko, do Prievidze ku svojej dcére Blanke, kde aj roku 1945 umrel. Bol pochovaný v rodinnej hrobke v Bojniciach". Podľa uvedených reálií, ani táto informácia nie je úplná a správna – nebol pochovaný v Bojniciach (ale pozostatky prenesené po exhumácii) a taktiež nie v hrobke.

 

 

Ján Sabo z Prievidze

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články