Podmienky používania

Búrka zrazila kríž z kostola

Búrke predchádzalo neprestávajúce basové mumlanie oblohy. Potom sa prihnal silný vietor. Začalo kvapkať a čoskoro na to kvapky tiekli cícerkom. Lialo sa ako z vedra. Po streche hrkotali krúpy. Cestou sa valila voda. Silná búrka, akú sme doteraz mnohí nezažili, sa prehnala v nedeľu popoludní touto našou rovinou a priniesla so sebou víchricu. Miestami silnejšiu, niekde slabšiu. Zábery z Kulpína sú desivé. Našťastie, krúpy neboli až tak veľké a krupobitie netrvalo dlho. Avšak vietor zúril, vyvaľoval stromy, lámal konáre, trhal elektrické vedenie a zrazil aj kríž z kulpínskeho pravoslávneho kostola. Po búrke zostali smutné zábery, s mnohými vyvalenými stromami, dierami na krovoch, plnými jarkami, zaplavenými pivnicami a niekoľkohodinovým výpadkom prúdu. Suchá pôda však vodu rýchlo popila.

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Búrka zrazila kríž z kostola

 

Potom svitlo nové ráno a život už začal pulzovať rovnakým tepom. Spadnuté konáre a stromy odvážali z ulíc. Bocian, hniezdiaci na vysokom komíne vedľajšej budovy kulpínskeho kaštieľa, ktorý priamo a z blízka prežíval tú hrôzu vyčíňania počasia, si pokojne hľadal potravu v neďalekom parku. Ten jeho komín a aj stará budova kaštieľa odolali silným nárazom vetra a vraj ani strecha na hlavnom objekte nepretiekla. Ďalšia dominanta v našej dedine – evanjelický kostol – tiež dobre čelil vetru, v cirkevnej záhrade však zlámal niekoľko mladých stromov.

Po búrke prichádza vyjasnenie. Život sa roztočí, nesmie zastať. Na nádvorí kulpínskej základnej školy hneď zrána profesor a žiaci veselo športovali...

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články