Podmienky používania

IN MEMORIAM – Samuel Medveď

Zúfalo vyznievala zhudobnená báseň Andreja Sládkoviča „Hojže Bože..." ktorú pred piatimi rokmi na Petrovských dňoch divadelných 2016 acapella zaspieval Samuel Medveď: ...každý svojou pošiel stranou/hnaný žitia nevoľou;/v osamelých sa havranov/zmenil kŕdeľ sokolov!... a zúfalo smutne zaznela aj správa, že profesor slovenčiny, ochotník, herec, režisér, hudobný skladateľ, športový spravodajca... Samuel Medveď pred pár dňami pošiel akousi svojou stranou. Bez návratu. Narodil sa 7. októbra 1958 v Báčskom Petrovci a pochovaný bude 18. augusta o 13:00 na petrovskom cintoríne.

 

IN MEMORIAM – Samuel Medveď

 

Po zakončení základnej školy Jána Čajaka a gymnázia Jána Kollára v Petrovci Samuel Medveď študoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade slovenský jazyk a literatúru. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pôsobil ako osvetový pracovník v Novom Sade, kde bol tiež aktívny v SKC Pavla Jozefa Šafárika, v divadelnej odbočke. Nacvičil tam viac divadelných predstavení, v ktorých si často aj zahral. Divadlo hrával aj v Petrovci a ako herec vystúpil aj na našich profesionálnych divadelných doskách vo VHV-ho dráme Vinica zreje, v režisérskej verzii Michala Babiaka.

 

IN MEMORIAM – Samuel Medveď

 

Bol aj úspešným skladateľom. Je autorom viacerých slovenských a rusínskych skladieb, z ktorých niektoré boli aj odmenené. Zaoberal sa aj publicistikou a žurnalistikou, predovšetkým ako športový novinár. So športovými správami prispieval do novín Hlas ľudu, ako aj do rozhlasových a televíznych programov.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+1 #1 v spomienkachAnna 2021-08-23 15:58
...aj vtáky smútia na odlete
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články