Z dejín cirkvi Jána Stehlu

Ján Stehlo bol druhým petrovským farárom a do služby v tomto zbore nastúpil v roku 1818. Po celý čas svojho pôsobenia v Petrovci, teda až 50 rokov, písal kroniku a zapisoval do nej nielen údaje o počte narodených, umretých a sobášených, zápisnice z konventov, ale aj iné udalosti zo života dediny. V dejinách cirkvi petrovskej, písaných kňazom Jánom Stehlom, sa píše aj o srbskom obyvateľstve Petrovca: "Po premožení a úplnom vyhnaní Turkov z tohoto kraja, ktorého Turci až do roku 1600 boli pánmi, územie Petrovca, ako i jeho okolie bolo za dlhé roky opustené, spustošené a snáď slúžilo za obydlie divým zverom a niekoľkým zbojníkom. Tá trocha obyvateľov bola asi srbská. Boli to Slovania, pravoslávni, ktorí hľadali obydlie a v Petrovci založili menšiu osadu so »zemľankami«, podzemnými to bydliskami... Domáca hŕstka starších pravoslávnych obyvateľov sa zväčša odsťahovala, vyjmúc 13 rodín, ktoré až do roku 1819 v Petrovci žili v ústraní... Pravdepodobne bol tu aj nejaký kostol, ktorý bol tu od vzniku osady. O tento kostol staral sa kňaz, ktorého pravnuk staral sa o opustenú tunajšiu cirkvičku..."

 

Z dejín cirkvi Jána Stehlu

 

Z dejín cirkvi Jána Stehlu

 

Pisateľ Dejín petrovskej cirkvi Ján Stehlo sa narodil pred 235 rokmi 27. júla roku 1787 v Petrovci, ako druhé z desiatich detí rodičom - otcovi Ondrejovi, evanjelickému farárovi a matke Zuzane rod. Dedinskej. Do kňazskej služby v úrade v Petrovci nastúpil po smrti svojho otca Ondreja Stehlu, ktorý bol prvým slovenským evanjelickým kňazom v Petrovci. Od prvého roku pôsobenia v rodnom Petrovci, totiž od roku 1818, Ján Stehlo začal písať kroniku, známu pod názvom Dejiny evanjelického augsburského vyznania cirkevného zboru v Petrovci po stránke cirkevnoštatistickej.

Počas pôsobenia Jána Stehlu bola v Petrovci pred 185 rokmi (1837.) vybudovaná dvojposchodová farská budova.

 

Katarína Pucovská