Podmienky používania

Maľby Anny Nosálovej

Samouká maliarka, Anna Nosálova (rod. Trusinová, 1962) zo Selenče patrí medzi výtvarných nadšencov, samoukov. Kresliť začala najprv ceruzkou roku 1979 a neskoršie talent prejavila pri ručných prácach a omaľovaní nábytku. Maliarstvu sa však skutočne začala venovať roku 2019 najprv akrylovými farbami a neskoršie aj olejovými. Rada zobrazuje kvety, venuje sa i krajinomaľbe, no najčastejšie maľuje podobizne, ľudské figúry a figurálne kompozície. Inšpirujú ju deti, predovšetkým jej vnúčatá, a mladí ľudia. Neraz ich zobrazuje v ľudovom kroji. Snaží sa čím presnejšie, teda reálne predstaviť znázornené témy. V poslednom období stvárňuje tiež náboženské motívy a biblické scény. Po samostatných výstavách v Selenči a Báči, aktuálne sa predstavuje v Petrovci v Združení výtvarných umelcov samostatne tretíkrát. Na kolektívnych výstavách účinkovala pravidelne v Selenči a v Petrovci, kde je členkou výtvarníckeho združenia. Uvádza výtvarný kritik Vladimír Valentík v afiši k výstave Anny Nosálovej.

 

Foto: Dragan Dimitrijević

 

Foto: Dragan Dimitrijević

 

Foto: Dragan Dimitrijević

 

Foto: Dragan Dimitrijević

 

Foto: Dragan Dimitrijević

 

Foto: Dragan Dimitrijević

 

Maľby Anny Nosálovej

 

Maľby Anny Nosálovej

 

Maľby Anny Nosálovej

 

Tretiu samostatnú výstavu Anny Nosálovej otvorili po výročnom zhromaždení Združenia petrovských výtvarných umelcov. Správy o aktivitách v minulom roku a plány na tento rok podalo vedenie združenia: Mária Struhárová, Sava Spremo, Anna Legíňová a Tatiana Milina Turanová. Mali sa čím pochváliť, veď vlani zaznamenali skutočne bohatú činnosť. Keďže spolupracujú s výtvarnými združeniami z viacerých prostredí, na výročné zhromaždenie si petrovskí výtvarníci pozvali aj hostí.

Schôdza prebiehala v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec, kde je nainštalovaná aj výstava Anny Nosálovej. Sprístupnená bude do 4. marca 2023.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články