Slovenské Gymnázium v Báčskom Petrovci

SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
časť III. - obdobie rokov 1959 – 1974
 
Obdobie 1959 – 1974 prináša škole určitú stabilizáciu a potom i vyvrcholenie úspešnej pôsobnosti gymnázia vo vyhranených rámcoch a osvedčených formách činnosti, prechod na kabinetový spôsob výučby a značné zveľadenie hmotnej základne školy, najmä pred oslavami päťdesiatročnice založenia gymnázia roku 1969 a v rokoch po ňom, keď bola v roku 1971 prevádzkovaná novovystavaná budova - pavilón pre prírodné vedy (v rámci ktorého je dnes inštalovaná i stála ornitologická výstava - ktorej exponáty (preparované vtáky) sú vo veľkej miere dielom žiakov, členov biologického krúžku ako i pamätná izba odbojového hnutia XIV. vojvodinskej (slovenskej) údernej brigády. V tomto období (šk.r. 1969/70) bola otvorená i prvá trieda so srbským vyučovacím jazykom.
 
foto
 
Počas osláv 50. výročia škola dostala i nové meno Gymnázium Jána Kollára v Petrovci, podľa slovenského básnika, zberateľa ľudovej slovesnosti, estéta a zástancu slovanskej vzájomnosti, ktorý už r. 1849 navrhoval založiť v Petrovci slovenské gymnázium a zorganizované bolo i vedecké sympózium (5. a 6. október 1969, za aktívnej účasti popredných kultúrnych a vedeckých pracovníkov a spisovateľov z Juhoslávie a Slovenska) pod názvom Petrovské gymnázium vo vývine slovenskej kultúry vo Vojvodine, z ktorého bola následne publikovaná i kniha s rovnakým názvom (Obzor, Nový Sad 1970) a i Pamätnica I, (Obzor, Báčsky Petrovec 1969)
 
Počas polstoročného pôsobenia na gymnáziu sa vystriedalo 161 profesorov a prednášateľov a až 20 riaditeľov: Július Kubány (prvý dočasný riaditeľ), Jozef Šimek, Ľudevít Slaný, Vuk Puljević, Nikola Polovina, Pavle Tvrtković, Dimitrije Đurović, Miloje Stojadinović Jovan Ristić, Božidar Širola, Đorđe Mrkobrad, Dragutin Galijan, Stanko Dragosavljević, Michal Rapoš, Dr. Andrej Sirácky (neskôr akademik ČSR), Pavel Cesnak, Michal Cinkotský, Ivan Križan, Branislav Spevák a Pavel Mučaji a školu zakončilo úhrnne 1084 žiakov. V polstoročnom pôsobení gymnáziu sa postupne profilovali jeho základné špecifiká, ktoré ho charakterizujú i v súčasnosti:
 
- I keď vzniklo z kultúrnych potrieb slovenskej národnosti vždy bolo otvorené pre všetkých žiakov bez ohľadu na národnostnú príslušnosť a vierovyznanie (o čom svedčia napr. údaje, že záverečne šk.r. 1968/69 (po 50. rokoch pôsobenia), gymnázium absolvovalo 919 Slovákov, 130 Srbov, 6 Čechov, 3 Chorváti, 16 Nemcov, 3 Rusi, 5 Rusíni a 2 Taliani).
 
- Vždy sa prispôsobovalo, zachovávajúc si pri tom svoje základné poslanie a tvárnosť, potrebám užšieho a širšieho prostredia (napr. otváranie tried so srbským vyučavacím jazykom, t.j. od šk.r. 1969/70 dodnes sa každoročne otvára aspoň jedna srbská trieda).
 
- Pre školu sa časom stali príznačné mimotriedne a mimoškolké aktivity prispôsobené kultúrnym a iným potrebám prostredia.

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články