SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
časť II. - obdobie rokov 1924 – 1959
 
Obdobie rokov 1924 – 1927 bolo poznačené rastom gymnaziálneho života. Dokončená bola budova gymnázia a v novej telocvični (1923) namontované bolo i skladacie javisko pre kultúrne podujatia, roku 1925 bol založený významný Žiacky samovzdelávajúci krúžok Sládkovič, rozvinuli sa knižnice a kabinety školy a sadili sa i povestné symbolické lipky, dnes už košaté lipy, ktoré krášlia gymnaziálne nádvorie a pod.
 
foto
 
Avšak hneď na to prichádza krízové obdobie rokov 1927 – 1932. V tomto období vládne hospodárska kríza a politická diktatúra nanucuje škole riaditeľov Srbov (ktorí sa rýchle striedajú), privádza na gymnázium viac srbských profesorov i žiakov a prísne administratívne predpisy a zásahy do záujmových aktivít žiakov vyústili i v hrozbu redukcie gymnázia na nižšie štvortriedne. Túto potom zamedzili len vtedajšie dobré politické vzťahy medzi Juhosláviou a Československom v rámci Malej antanty a nové matičné hnutie tunajších Slovákov, ktorí si roku 1932 založili i Maticu slovenskú v Juhoslávii.
 
V poslednom predvojnovom desaťročí osud gymnázia už vôbec viac nebol otázny a charakterizovala ho konsolidovaná práca. Profesori boli opäť prevažne Slováci, ktorí svojou pokrokovosťou a národnou uvedomelosťou vrátili škole prvotnú stabilitu. V rokoch okupácie (1941 – 1944) gymnázium bolo zrušené a nižšie triedy premenované na „uhorsko – kráľovskú“ meštianku, avšak i v týchto rokoch gymnázium predsa pôsobilo i vo vyšších triedach, v rámci tzv. „gymnaziálneho náukobehu“, ktorého žiakov prichádzali do Petrovca vyskúšať profesori z podobne okupovaných Košíc. V tomto období gymnázium bolo i ohniskom odbojového hnutia proti fašizmu a na jeho nádvorí bola 11. novembra 1944 založená Slovenská brigáda (neskôr XIV. vojvodinská úderná brigáda), v rámci ktorej, z radov žiakov gymnázia, bojovalo 115 bojovníkov. Dvadsiati z nich zahynuli a vyše 50 boli zranení.
 
V povojnovom období (1945 – 1959) prichádza až k trojnásobnému zvýšeniu počtu žiakov, oproti stavu predvojnovému, medziiným i preto, že bol založený stredoškolský internát a od roku 1947 gymnáziu boli priradené oddelenia slovenskej učiteľskej školy, čo malo priam rozhodujúci vplyv na ďalší osud Slovákov žijúcich vo Vojvodine (najmä v malých slovenských osadách), v kontexte poznávania, šírenia a zveľaďovania vlastnej kultúry, jazyka a svojbytnosti. (Učiteľskú školu absolvovalo do roku 1965, keď sa jej činnosť skončila, 216 slovenských učiteľov). Všetko toto podnietilo všestranné zintenzívnenie činnosti školy. Avšak, po zakončení školskej reformy, keď štvorročné základné školy prerástli v povinné osemročné tzv. osmoletky, od školského roku 1958/59 na gymnáziu zostali len vyššie triedy a novozapísaný ročník I. triedy učiteľskej školy, kým nižšie triedy dovtedajšieho gymnázia prešli do novoformovanej Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci..