Slovenské Gymnázium v Báčskom Petrovci

SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

Začal sa nový školský rok v ktorom si pripomenieme 90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
Vo viacerých súvislostiach jedinečné, Slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci (v súčasnosti – od r. 1997 - Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom) oslavuje v tomto roku (2009) 90 rokov svojho úspešného pôsobenia. Založené v r. 1919, vyrástlo vtedy z takmer dvestoročných hospodárskych a kultúrnych tradícií juhoslovanských Slovákov a stalo sa jednou z ich najvýznamnejších kultúrnych ustanovizní, ktorá v mnohých súvislostiach postupne prerástla nielen lokálne a menšinové ale i pokrajinské, republikové a štátne rámce.
 
foto
 
Vo svojich, dnes už 90 ročných dejinách, toto gymnázium často zápasilo s radom problémov, avšak vždy dokázalo preklenúť ich a nie iba pokračovať vo svojom pôsobení, ale i všestranne zveľaďovať svoju činnosť a už v čase svojho vzniku bolo svojráznym fenoménom najmä preto, lebo vzniklo v dedinskom prostredí, v radoch relatívne málopočetnej národnostnej enklávy na podklade vlastných síl a hmotných prostriedkov a desaťročia bolo (a prakticky zostalo dodnes) jediným gymnáziom zo slovenským vyučovacím jazykom (vo všetkých predmetoch) mimo Slovenska.
 
Gymnázium začalo pôsobiť 1. októbra 1919, keď petrovský evanjelický kňaz Samuel Štarke, ako predseda jeho kuratória, slávnostne uviedol do úradu prvých prednášateľov. Gymnázium najprv pracovalo v „štátnej škole“ i v súkromnom dome Pavla Boldockého, ktorý, ako vidno zo zápisnice kuratória (14. október 1921, na dva šk. roky 1921/22 a 1922/23, pre gymnázium bezplatne poskytol dve učebné siene, jednu miestnosť pre zborovňu a byt pre školského sluhu).
 
Prvé obdobie pôsobenia gymnázia (1919 – 1924) bolo v znamení konštituovania gymnaziálneho života, riadneho profesorského zboru a výstavby osobitnej budovy gymnázia, keďže začiatkom mája 1922 prišlo z Belehradu oznámenie, že ak do začiatku budúceho školského roku gymnázium nebude mať vystavanú svoju budovu, bude zatvorené a že „Belehrad nemieni zatiaľ ničím prispieť k stavbe budovy“. K zániku gymnázia predsa nedošlo, lebo budova bola v r. 1923 postavená i to z vlastných dobrovoľných príspevkov, za finančnej pomoci vlády ČSR a Slovákov zo zámoria a v značnej miere vlastnou dobrovoľnou prácou Petrovčanov.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články