Slovenské Gymnázium v Báčskom Petrovci

SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
prvy maturanti
 
Časť IV. - obdobie rokov 1974 - 2000
 
Pre školu sa časom stali príznačné mimotriedne a mimoškolké aktivity prispôsobené kultúrnym a iným potrebám prostredia. Tieto aktivity majú východiská v Žiackom samovzdelávajúcom krúžku Sládkovič, založenom už v r. 1925, (z ktorého vyrástli mnohí slovenskí kultúrni dejatelia a priam všetci významní spisovatelia slovenskej menšiny (a i neskoršie prírodovedné a kultúrno-umelecké kružky) a o ktorom bolo, pri príležitosti päťdesiatročnice jeho založenia usporiadené vedecké sympózium, z ktorého následne vyšla kniha Samovzdelávajúci krúžok Sládkovič, - Obzor, Nový Sad, 1976).
 
sladkovic
 
V Stredoškolskom športovom družstve Stredoškolák, ktoré vzniklo roku 1948, keď sa v novej Juhoslávii iba hovorilo o potrebe zakladania takých družstiev, vyrástli mnohí vynikajúci športovci a i juniorskí reprezentanti Juhoslávie vo volejbale a stolnom tenise a svoje prvé športové kroky v ňom urobil napr.i známy juhoslovanský reprezentant vo volejbale Žarko Petrović.
 
Takýto sľubný vstup do nového polstoročia pôsobenia gymnázia bol však prerušený r. 1975 celoštátnym školským reformátorstvom, ktoré dovtedajšiu celistvú gymnaziálnu výučbu rozbilo na dve časti – na úvodnú dvojročnú výučbu, tzv. spoločného stredného vzdelávania a ďalšiu spraktizovanú výučbu tzv. usmerneného stredného vzdelávania rozličných odborov (prekladateľský, osvetový, právnický, kulturologický, matematický, kovorobný, poľnohospodársky, remeselnícky) a škola bola premenovaná na Vzdelávacie stredisko Jána Kollára v Petrovci. Takýto stav zotrvával až po rok 1990, kým sa konečne, vo februári, nerozhodlo, že reforma neplatí, ale sa opäť obnovujú gymnáziá a tak sa i Gymnázium Jána Kollára v Petrovci vracia na svoju tradičnú a dobre pôsobiacu ústrojnosť a podobu.
 
Avšak, tento rok znamenal i začiatok juhoslovanského tragického desaťročia: nacionalistických vášní, rozkladu Juhoslávie, občianskej vojny, totalitného režimu, hospodárskeho krachu a boja o holú existenciu, NATO útokov, čo zrejmé osudovo zasiahlo i celkové bývalé juhoslovanské školstvo. Učiteľské povolania boli degradované a ponížené a štrajky osvetových pracovníkov i žiakov sa stali bežným javom.
 
Posledné desaťročie 20. storočia sa na gymnáziu ukončilo tiež štrajkom. Už 30. septembra roku 2000 žiaci odmietli ísť na vyučovanie a štrajk trval do 5. októbra, dňa veľkých demonštrácií v Belehrade, prijatia úradných výsledkov volieb a pádu dovtedajšej vládnucej garnitúry.
 
V týchto nanajvýš pohnutých časoch vedenie školy a školský výbor predsa však dokázali nielen zachovať akú-takú normálnu prácu na škole, ale i v r. 1994 zaznamenať 75 rokov úspešného pôsobenia gymnázia snažiac sa, za pomoci najmä Slovenskej republiky, neprofitných organizácií a sponzorov, v rámci vtedajších možností, i zveľaďovať hmotnú základňu školy mysliac na jej budúcnosť. Najvýznamnejším výsledkom týchto snáh bola výstavba moderného žiackeho domova – internátu, ktorú vyfinancovali vlády Slovenskej republiky a Republiky Srbsko a čiastočne i partnerské mesto Nitra a i Obec Báčsky Petrovec a Obecný fond pre stavebný pozemok. Domov bol slávnostne prevádzkovaný 30. januára 1997.
 
Do nového milénia gymnázium teda , i napriek všetkým ťažkostiam, ktoré muselo preklenúť, vstúpilo kádrovo a hmotne dobre vybavené a v trende rozširovania a skvalitnenia hmotnej a profesionálnej úrovne sa pokračovalo najmä v prvých rokoch 21. storočia a pokračuje sa v ňom i v súčasnosti.
 
V období od osláv 50. výročia založenia gymnázia po školský rok 2000/2001, gymnázium zakončilo ďalších 2 107 žiakov (teda od založenia školy 3 191), vystriedalo sa znovu vyše sto profesorov a prednášateľov a 4. riaditelia školy: Samuel Spevák, Pavel Mučaji a Viera Boldocká, ktorú neskôr v r. 2005 na tomto poste vystriedal profesor Paľo Belička.
 

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články