Slovenské Gymnázium v Báčskom Petrovci

Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc

"Svätá Lucia ukazuje svoju moc, prináša najdlhšiu noc." Tento deň naši predkovia považovali za najväčší stridží deň. Preto sa v minulosti s týmto dňom vždy spájali všelijaké ochranné obyčaje a veštby. Najviac stríg a bosoriek sa potulovalo po dedinách práve v tento deň, verilo sa, že o polnoci mútia pod mostami mlieko... Tiež patrím k tým generáciám, ktorým sa od malých nôh vštepoval strach. Treba sa báť, treba byť bohabojný. Lebo, ak nebudeme dobrí, rozhneváme čertov, strigy, ježibaby, čarodejnice, zmokov, vodníkov, černokňažníkov... Spustia sa k nám trebárs komínom a potom beda nám. Lúciu, či Lucku sme sa tiež trochu báli, no nikdy mi nebolo celkom jasné, či ona bola dobrá a či zlá? Ak bola zlá, prečo niektorým deťom nosila balíčky? Síce mnohým priniesla iba cibuľu a prútik, no niektoré deti sa vedeli vychvaľovať, že im Lucka priniesla aj cukrík a jablko. Čo je to teda za záhadnú, celú bielu Lucku, ktorá vloží prútik do topánok zlých detí a niektoré predsa aj odmení?

 

Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc

 

Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc

 

Nielen, že som nevedela do ktorej skupiny Lucku zaradiť: či medzi tie dobré, alebo zlé bytosti, ale som si ju poriadne nevedela ani predstaviť, lebo som ju vlastne nikdy ani nevidela. Knihy v tom čase bývali veľmi skúpo ilustrované. A dodnes mi to nie je celkom jasné.

Neskôr, keď som už začala chodiť do školy a učiť sa aj srbčinu, hádam pod jej vplyvom som si Lucku predstavovala ako nerozvážnu, hýrivú, ľahtikársku bytosť, čiže „luckastú osobu".

Teda, nikdy som ju nezaradila medzi tie zlé potvory, ale ani medzi tie dobré bytosti, ktoré boli v mojom detskom ponímaní takmer spravidla krásne princezničky, ktoré nakoniec víťazili nad všetkým zlom a všetkou krivdou a hádam aj preto "žili nakoniec šťastne, až kým neumreli".

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články