Slovenské Gymnázium v Báčskom Petrovci

Preto spievajme...

"V tom Petrovci je pekná záhradka, po nej sa prechodia dievčatá, medzi nimi je Anička moja, do ktorej som sa zaľúbil ja... takto znejú prvé strofy krásnej slovenskej ľudovej piesne, ktorá mi utkvela v pamäti od môjho útleho veku. Často ju spieval môj otec, lebo to bola jeho druhá obľúbená slovenská ľudová pieseň. Prvou bola Od Petrovca do Hložian cesta vyrúbaná a to asi preto, lebo sa narodil v Hložanoch a svoju milú, budúcu manželku, mal v Petrovci, kam za ňou chodieval do ulice, ktorú Petrovčania ešte aj dnes volajú Pazucha, dnes ulica Kukučínova (údajne sa Pazucha volá preto lebo vyrástla ako pazucha z inej ulice), ktorú Petrovčania aj dnes volajú Republika (úradne dnes ulica Martina Hrubíka). " Takto začína svoj príspevok náš známy historik Samuel Jovankovič v referáte s titulkom V tom Petrovci je... (slovenské ľudové piesne o Petrovci), zverejnenom v zborníku prác Medzi ornamentom a umeleckým gestom. Zborník vydalo Vydavateľstvo Editura Ivan Krasko z Nadlaku a v ňom sú zhrnuté práce prijaté na rovnomennú medzinárodnú konferenciu v roku 2020 venovanú výtvarnému umeniu a hudbe dolnozemských Slovákov.

 

Preto spievajme...

 

V referáte S. Jovankovič analyzuje množstvo piesní o Petrovci a záver príspevku patrí dvom pesničkám, o ktorých sa širšie zmieňuje. Je to pieseň Imrovou uličkou potôčik sa hadí a Za Hložanami drevo rúbajú a do Petrovca triesky padajú.

Uvádza, že je Imrova ulička starý názov dnešnej ulice Maxima Gorkého, "...v ktorej tiekol potôčik a vlieval sa do petrovského Begeja, ktorý v minulosti bol tečúcou, čistou riečkou. V tejto ulici býval v 19. storočí chýrny čižmár Imrich Valentini, pôvodom Talian, ktorý sa usadil v Petrovci. Podľa neho dostala ulica meno a keď sa pán majster Imrich vracal z Veľkej krčmy domov vyprevádzali ho kamaráti a pravdepodobne vtedy ktosi zanôtil, len tak z dna duše: Imrovou uličkou potôčik sa hadí."

O piesni Za Hložanami drevo rúbajú a do Petrvca triesky padajú Samuel Jovankovič píše: "Je to pieseň, ktorá vznikla v rokoch stavby petrovského chrámu (1821 — 1823). Vtedy na chrám bolo potrebné drevo a preto sa Petrovčania vybrali na Slovensko a tu nakúpili veľké pne, ktoré dovliekli ku Váhu a tu pozbíjali do plti a pustili sa dolu Váhom. Z Váhu sa dostali do Dunaja a Dunajom až do Hložian. Sem dovezené stavebné drevo bolo potrebné prepraviť 14 km do Petrovca. Keďže sa to za pomoci konského záprahu nedarilo, bolo rozhodnuté, že sa ozrutné pne spracujú v hložianskom ríte. Prišli tam tesári a začali spracúvať dovezené pne a pri práci si, pravdepodobne, aj pospevovali túto pieseň "

Vo svojom príspevku sa S. Jovankovič zameral výlučne na slovenské ľudové piesne o Petrovi. Avšak, na záver dodáva, že ak treba niečo napísať všeobecne o slovenských ľudových piesňach tak iste to „... že sú ony žriedlom, z ktorého sa môžeme napiť čistého národného povedomia, sebaistoty a národnej hrdosti, ale aj lásky k blížnemu, k pravde a spravodlivosti. Je to klenot tradičného národného umenia, národných obyčají, je to balzam na rozbolenú dušu, je to výskot radosti po dobre urobenej práci. Slovenský národ je spevavý, rád si zaspieva aj v dobrom, aj v zlom a slovenská ľudová pieseň nás sprevádza celým životom. Ona, ako aj iné ľudové súčasti národnej tradície, nám dávali silu a vôľu do života, pieseň nás udržala pri živote. Preto spievajme..."

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+1 #1 RE: Preto spievajme...spevák 2021-12-16 13:52
No, v poriadku uvádzať pesničky, v ktorých sa spomána Petrovec, vie sa, že každá osada si pesničky prispôsobovala sebe. Ale všeobecne známa vec je, že valčíkové pesničky nie sú autentické vo vojvodinskom prostredí, sú "dovezené" zo Slovenska, napr. aj spomínaná Za Hložanami... (pesnicky.orava.sk/.../...). A tiež spomínaná pesnička V tom Petrovci je pekná záhradka... bude skôr kysáčska, ktorú aj v rozhlase nahral Kysáčan Pavel Pixiades (a nie je vylúčené, že jej tvorcom je Kysáčan Ján Lomen). Zasahovať do dejín vzniku tej ktorej piesne je dosť povážlivé. Ale pravdou je, že spievať treba. A čím viac. :)
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články