Slovenské Gymnázium v Báčskom Petrovci

Vianočný pozdrav krajanom z Matice slovenskej

Prišiel posledný mesiac roka, zo všetkých dvanástich ten najchladnejší i najviac uzimený. V čase jeho tridsať jeden dňového panovania sa tíško zasnežia ulice, strechy domov i okolité lúky a polia.

 

Vianočný pozdrav krajanom z Matice slovenskej

 

Večerom sa svetlo lámp odráža od čerstvo napadnutého snehu, ktorý sa v našich očiach blyští ako biela lúka posiata tisícimi hviezdičkami. No v období chladu, v čase skorého nástupu dlhých a tmavých večerov, potichu prichádzajú najhrejivejšie sviatky roka – Vianoce. To teplo, ktoré Vianoce sálajú, vytvárajú ľudské srdcia, ktoré v tomto období akosi silenejšie precitajú, mohutnejšie bijú i viac cítia.

Decembrový čas.... tak chladný, a predsa hrejivý. V spomienkach na detstvo sa mnohým z nás vynárajú najzreteľnejšie práve spomienky zo Štedrého dňa. Stôl plný dobrôt, sviatočná nálada, ligotavý stromček a jeho úžasná lesná vôňa, misy plné ovocia a orieškov, hubová či kapustová polievka, med i oblátky...

Všetko má svoj účel i symboliku, všetko má svoj význam. Šupinky kapra či pár meďenákov po obrúskom, ktoré v tomto čase majú magickú moc – zabezpečia, aby rodina po celý rok nemala hmotnú núdzu. Na stole máme pomliaždený cesnak, ktorý nám po celý rok bude garantovať pevné zdravie. Med na oblátke či z neho lesknúci sa krížik na čelách bude zabezpečovať, aby sme boli celý rok dobrí i požehnaní. Silná reťaz okolo stola či vzájomné držanie sa za ruky dostalo prívlastok: „symbol súdržnosti rodiny". A jabĺčko, krásne vyleštené v mise s ovocím nám v tomto čase dokáže predpovedať, či bude rodina zdravá a šťastná. V rohoch izieb sa zlátia oriešky – vraj preto, aby po celý rok bola taká hojnosť, ako na Štedrý deň.

Každé Vianoce sú symbolom osláv narodenia Ježiša Krista. V tomto čase sa každá rodina zahĺbi do spoločnej modlitby a poďakuje za dary na bohato obloženom stole i za celý priebeh prežitého roka. Mnohí z nás nezabudnú ani na tých, ktorí už s nami nemôžu sedieť pri jednom stole, na našich zomrelých, na našich predkov. Ako symbol si na stôl kladieme ešte jeden tanier, ešte jedno prestieranie, ako znak spomienky i ako vyjadrenie rodiny, že k stolu príjme i chudobného lazára.

Mnohé zvyky i početné tradície na Štedrý deň ožívajú, zhmotňujú sa. Podporujú v ľuďoch dobro, zapaľujú plamienky súdržnosti, spolupatričnosti i vďaky. Vnášajú do našich životov nezabudnuteľné emócie, vyrývajú v nás hlboké brázdy spomienok, ba čo viac – učia nás byt lepšími.

Práve Vy, naši krajania, ste si svoje zvyky odniesli z domoviny do šíreho sveta. Vo svojich srdciach ste si niesli vlastnú identitu, v rukách remeslo a v hlavách múdry um. Z pokolenia na pokolenie ste odovzdávali najvzácnejší poklad svojim potomkom, aby ďalej hrdo šírili svoju kultúru, náboženstvo i históriu.

Milí krajania,
je naozaj obdivuhodné, čo ste do dnešných čias zachovali. Pestujete slovenskú reč, ktorá je odrazom slovenského myslenia, pestujete slovenskú kultúru, ktorá je obrazom vyspelosti slovenského národa, zachovávate kresťanské náboženstvo, ktoré je symbolom dobra Slovákov a vychovávate ďalšiu slovenskú generáciu, ktorá zabezpečuje udržateľnosť našej svojbytnosti.

V mene Matice slovenskej Vám vyslovujeme úprimné poďakovanie. Želáme Vám pokojné a krásne Vianoce. Prežite ich s tými, ktorých milujete, s láskou, obklopení Vašimi najbližšími.

 

Zuzana Pavelcová

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články