|
|
|
|
|
Začal sa nový školský rok v ktorom si pripomenieme 90 rokov nášho gymnázia
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
píše Samuel Boldocký
Vo viacerých súvislostiach jedinečné, Slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci (v súčasnosti – od r. 1997 - Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom) oslavuje v tomto roku (2009) 90 rokov svojho úspešného pôsobenia. Založené v r. 1919, vyrástlo vtedy z takmer dvestoročných hospodárskych a kultúrnych tradícií juhoslovanských Slovákov a stalo sa jednou z ich najvýznamnejších kultúrnych ustanovizní, ktorá v mnohých súvislostiach postupne prerástla nielen lokálne a menšinové ale i pokrajinské, republikové a štátne rámce.
Vo svojich, dnes už 90 ročných dejinách, toto gymnázium často zápasilo
s radom problémov, avšak vždy dokázalo preklenúť ich a nie iba
pokračovať vo svojom pôsobení, ale i všestranne zveľaďovať svoju
činnosť a už v čase svojho vzniku bolo svojráznym fenoménom najmä
preto, lebo vzniklo v dedinskom prostredí, v radoch relatívne
málopočetnej národnostnej enklávy na podklade vlastných síl a hmotných
prostriedkov a desaťročia bolo (a prakticky zostalo dodnes) jediným
gymnáziom zo slovenským vyučovacím jazykom (vo všetkých predmetoch)
mimo Slovenska.
Gymnázium
začalo pôsobiť 1. októbra 1919, keď petrovský evanjelický kňaz Samuel
Štarke, ako predseda jeho kuratória, slávnostne uviedol do úradu prvých
prednášateľov. Gymnázium najprv pracovalo v „štátnej škole“ i v
súkromnom dome Pavla Boldockého, ktorý, ako vidno zo zápisnice
kuratória (14. október 1921, na dva šk. roky 1921/22 a 1922/23, pre
gymnázium bezplatne poskytol dve učebné siene, jednu miestnosť pre
zborovňu a byt pre školského sluhu).
Prvé
obdobie pôsobenia gymnázia (1919 – 1924) bolo v znamení konštituovania
gymnaziálneho života, riadneho profesorského zboru a výstavby osobitnej
budovy gymnázia, keďže začiatkom mája 1922 prišlo z Belehradu
oznámenie, že ak do začiatku budúceho školského roku gymnázium nebude
mať vystavanú svoju budovu, bude zatvorené a že „Belehrad nemieni
zatiaľ ničím prispieť k stavbe budovy“. K zániku gymnázia predsa
nedošlo, lebo budova bola v r. 1923 postavená i to z vlastných
dobrovoľných príspevkov, za finančnej pomoci vlády ČSR a Slovákov zo
zámoria a v značnej miere vlastnou dobrovoľnou prácou Petrovčanov.
|
|
|
|
|
|
90 rokov nášho gymnázia
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
píše Samuel Boldocký
časť II. - obdobie rokov 1924 – 1959
Obdobie rokov 1924 – 1927 bolo poznačené rastom gymnaziálneho života. Dokončená bola budova gymnázia a v novej telocvični (1923) namontované bolo i skladacie javisko pre kultúrne podujatia, roku 1925 bol založený významný Žiacky samovzdelávajúci krúžok Sládkovič, rozvinuli sa knižnice a kabinety školy a sadili sa i povestné symbolické lipky, dnes už košaté lipy, ktoré krášlia gymnaziálne nádvorie a pod.
Avšak
hneď na to prichádza krízové obdobie rokov 1927 – 1932. V tomto období
vládne hospodárska kríza a politická diktatúra nanucuje škole
riaditeľov Srbov (ktorí sa rýchle striedajú), privádza na gymnázium
viac srbských profesorov i žiakov a prísne administratívne predpisy a
zásahy do záujmových aktivít žiakov vyústili i v hrozbu redukcie
gymnázia na nižšie štvortriedne. Túto potom zamedzili len vtedajšie
dobré politické vzťahy medzi Juhosláviou a Československom v rámci
Malej antanty a nové matičné hnutie tunajších Slovákov, ktorí si roku
1932 založili i Maticu slovenskú v Juhoslávii.
V
poslednom predvojnovom desaťročí osud gymnázia už vôbec viac nebol
otázny a charakterizovala ho konsolidovaná práca. Profesori boli opäť
prevažne Slováci, ktorí svojou pokrokovosťou a národnou uvedomelosťou
vrátili škole prvotnú stabilitu. V rokoch okupácie (1941 – 1944)
gymnázium bolo zrušené a nižšie triedy premenované na „uhorsko –
kráľovskú“ meštianku, avšak i v týchto rokoch gymnázium predsa pôsobilo
i vo vyšších triedach, v rámci tzv. „gymnaziálneho náukobehu“, ktorého
žiakov prichádzali do Petrovca vyskúšať profesori z podobne okupovaných
Košíc. V tomto období gymnázium bolo i ohniskom odbojového hnutia proti
fašizmu a na jeho nádvorí bola 11. novembra 1944 založená Slovenská
brigáda (neskôr XIV. vojvodinská úderná brigáda), v rámci ktorej, z
radov žiakov gymnázia, bojovalo 115 bojovníkov. Dvadsiati z nich
zahynuli a vyše 50 boli zranení.
V
povojnovom období (1945 – 1959) prichádza až k trojnásobnému zvýšeniu
počtu žiakov, oproti stavu predvojnovému, medziiným i preto, že bol
založený stredoškolský internát a od roku 1947 gymnáziu boli priradené
oddelenia slovenskej učiteľskej školy, čo malo priam rozhodujúci vplyv
na ďalší osud Slovákov žijúcich vo Vojvodine (najmä v malých
slovenských osadách), v kontexte poznávania, šírenia a zveľaďovania
vlastnej kultúry, jazyka a svojbytnosti. (Učiteľskú školu absolvovalo
do roku 1965, keď sa jej činnosť skončila, 216 slovenských učiteľov).
Všetko toto podnietilo všestranné zintenzívnenie činnosti školy. Avšak,
po zakončení školskej reformy, keď štvorročné základné školy prerástli
v povinné osemročné tzv. osmoletky, od školského roku 1958/59 na
gymnáziu zostali len vyššie triedy a novozapísaný ročník I. triedy
učiteľskej školy, kým nižšie triedy dovtedajšieho gymnázia prešli do
novoformovanej Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci..
|
|
|
|
|
|
90 rokov nášho gymnázia
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
píše Samuel Boldocký
časť III. - obdobie rokov 1959 – 1974
Obdobie 1959 – 1974 prináša škole určitú stabilizáciu a potom i vyvrcholenie úspešnej pôsobnosti gymnázia vo vyhranených rámcoch a osvedčených formách činnosti, prechod na kabinetový spôsob výučby a značné zveľadenie hmotnej základne školy, najmä pred oslavami päťdesiatročnice založenia gymnázia roku 1969 a v rokoch po ňom, keď bola v roku 1971 prevádzkovaná novovystavaná budova - pavilón pre prírodné vedy (v rámci ktorého je dnes inštalovaná i stála ornitologická výstava - ktorej exponáty (preparované vtáky) sú vo veľkej miere dielom žiakov, členov biologického krúžku ako i pamätná izba odbojového hnutia XIV. vojvodinskej (slovenskej) údernej brigády. V tomto období (šk.r. 1969/70) bola otvorená i prvá trieda so srbským vyučovacím jazykom.
Počas
osláv 50. výročia škola dostala i nové meno Gymnázium Jána Kollára v
Petrovci, podľa slovenského básnika, zberateľa ľudovej slovesnosti,
estéta a zástancu slovanskej vzájomnosti, ktorý už r. 1849 navrhoval
založiť v Petrovci slovenské gymnázium a zorganizované bolo i vedecké
sympózium (5. a 6. október 1969, za aktívnej účasti popredných
kultúrnych a vedeckých pracovníkov a spisovateľov z Juhoslávie a
Slovenska) pod názvom Petrovské gymnázium vo vývine slovenskej kultúry
vo Vojvodine, z ktorého bola následne publikovaná i kniha s rovnakým
názvom (Obzor, Nový Sad 1970) a i Pamätnica I, (Obzor, Báčsky Petrovec
1969)
Počas
polstoročného pôsobenia na gymnáziu sa vystriedalo 161 profesorov a
prednášateľov a až 20 riaditeľov: Július Kubány (prvý dočasný
riaditeľ), Jozef Šimek, Ľudevít Slaný, Vuk Puljević, Nikola Polovina,
Pavle Tvrtković, Dimitrije Đurović, Miloje Stojadinović Jovan Ristić,
Božidar Širola, Đorđe Mrkobrad, Dragutin Galijan, Stanko
Dragosavljević, Michal Rapoš, Dr. Andrej Sirácky (neskôr akademik ČSR),
Pavel Cesnak, Michal Cinkotský, Ivan Križan, Branislav Spevák a Pavel
Mučaji a školu zakončilo úhrnne 1084 žiakov. V polstoročnom pôsobení
gymnáziu sa postupne profilovali jeho základné špecifiká, ktoré ho
charakterizujú i v súčasnosti:
- I keď
vzniklo z kultúrnych potrieb slovenskej národnosti vždy bolo otvorené
pre všetkých žiakov bez ohľadu na národnostnú príslušnosť a
vierovyznanie (o čom svedčia napr. údaje, že záverečne šk.r. 1968/69
(po 50. rokoch pôsobenia), gymnázium absolvovalo 919 Slovákov, 130
Srbov, 6 Čechov, 3 Chorváti, 16 Nemcov, 3 Rusi, 5 Rusíni a 2 Taliani).
- Vždy
sa prispôsobovalo, zachovávajúc si pri tom svoje základné poslanie a
tvárnosť, potrebám užšieho a širšieho prostredia (napr. otváranie tried
so srbským vyučavacím jazykom, t.j. od šk.r. 1969/70 dodnes sa
každoročne otvára aspoň jedna srbská trieda).
- Pre školu sa časom stali príznačné mimotriedne a mimoškolké aktivity prispôsobené kultúrnym a iným potrebám prostredia.
|
|
|
|
|
|
90 rokov nášho gymnázia
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
píše Samuel Boldocký
Časť IV. - obdobie rokov 1974 - 2000
Pre školu sa časom stali príznačné mimotriedne a mimoškolké aktivity prispôsobené kultúrnym a iným potrebám prostredia. Tieto aktivity majú východiská v Žiackom samovzdelávajúcom krúžku Sládkovič, založenom už v r. 1925, (z ktorého vyrástli mnohí slovenskí kultúrni dejatelia a priam všetci významní spisovatelia slovenskej menšiny (a i neskoršie prírodovedné a kultúrno-umelecké kružky) a o ktorom bolo, pri príležitosti päťdesiatročnice jeho založenia usporiadené vedecké sympózium, z ktorého následne vyšla kniha Samovzdelávajúci krúžok Sládkovič, - Obzor, Nový Sad, 1976).
V Stredoškolskom športovom družstve Stredoškolák, ktoré vzniklo roku
1948, keď sa v novej Juhoslávii iba hovorilo o potrebe zakladania
takých družstiev, vyrástli mnohí vynikajúci športovci a i juniorskí
reprezentanti Juhoslávie vo volejbale a stolnom tenise a svoje prvé
športové kroky v ňom urobil napr.i známy juhoslovanský reprezentant vo
volejbale Žarko Petrović.
Takýto
sľubný vstup do nového polstoročia pôsobenia gymnázia bol však
prerušený r. 1975 celoštátnym školským reformátorstvom, ktoré
dovtedajšiu celistvú gymnaziálnu výučbu rozbilo na dve časti – na
úvodnú dvojročnú výučbu, tzv. spoločného stredného vzdelávania a ďalšiu
spraktizovanú výučbu tzv. usmerneného stredného vzdelávania rozličných
odborov (prekladateľský, osvetový, právnický, kulturologický,
matematický, kovorobný, poľnohospodársky, remeselnícky) a škola bola
premenovaná na Vzdelávacie stredisko Jána Kollára v Petrovci. Takýto
stav zotrvával až po rok 1990, kým sa konečne, vo februári, nerozhodlo,
že reforma neplatí, ale sa opäť obnovujú gymnáziá a tak sa i Gymnázium
Jána Kollára v Petrovci vracia na svoju tradičnú a dobre pôsobiacu
ústrojnosť a podobu.
Avšak, tento rok znamenal i začiatok juhoslovanského tragického
desaťročia: nacionalistických vášní, rozkladu Juhoslávie, občianskej
vojny, totalitného režimu, hospodárskeho krachu a boja o holú
existenciu, NATO útokov, čo zrejmé osudovo zasiahlo i celkové bývalé
juhoslovanské školstvo. Učiteľské povolania boli degradované a ponížené
a štrajky osvetových pracovníkov i žiakov sa stali bežným javom.
Posledné
desaťročie 20. storočia sa na gymnáziu ukončilo tiež štrajkom. Už 30.
septembra roku 2000 žiaci odmietli ísť na vyučovanie a štrajk trval do
5. októbra, dňa veľkých demonštrácií v Belehrade, prijatia úradných
výsledkov volieb a pádu dovtedajšej vládnucej garnitúry.
V
týchto nanajvýš pohnutých časoch vedenie školy a školský výbor predsa
však dokázali nielen zachovať akú-takú normálnu prácu na škole, ale i v
r. 1994 zaznamenať 75 rokov úspešného pôsobenia gymnázia snažiac sa, za
pomoci najmä Slovenskej republiky, neprofitných organizácií a
sponzorov, v rámci vtedajších možností, i zveľaďovať hmotnú základňu
školy mysliac na jej budúcnosť. Najvýznamnejším výsledkom týchto snáh
bola výstavba moderného žiackeho domova – internátu, ktorú
vyfinancovali vlády Slovenskej republiky a Republiky Srbsko a čiastočne
i partnerské mesto Nitra a i Obec Báčsky Petrovec a Obecný fond pre
stavebný pozemok. Domov bol slávnostne prevádzkovaný 30. januára 1997.
Do
nového milénia gymnázium teda , i napriek všetkým ťažkostiam, ktoré
muselo preklenúť, vstúpilo kádrovo a hmotne dobre vybavené a v trende
rozširovania a skvalitnenia hmotnej a profesionálnej úrovne sa
pokračovalo najmä v prvých rokoch 21. storočia a pokračuje sa v ňom i v
súčasnosti.
V
období od osláv 50. výročia založenia gymnázia po školský rok
2000/2001, gymnázium zakončilo ďalších 2 107 žiakov (teda od založenia
školy 3 191), vystriedalo sa znovu vyše sto profesorov a prednášateľov
a 4. riaditelia školy: Samuel Spevák, Pavel Mučaji a Viera Boldocká,
ktorú neskôr v r. 2005 na tomto poste vystriedal profesor Paľo Belička.
|
|
|
|
|
|
90 rokov nášho gymnázia
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
píše Samuel Boldocký
Časť V.- súčasná doba
V súčasnosti Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci je modernou kádrovo a hmotne dobre vybavenou školou, jednou z najvybavenejších v Srbsku. Výučba sa koná v jednej, dopoludňajšej zmene v 21 učebniach štandardných dimenzií a v 4 pre menšie skupiny. Jazyky a spoločenské vedy sa vyučujú v starej, pre dedinské pomery veľkolepej budove, (ktorú projektoval architekta Jozef Šalanský) a prírodovedné predmety a matematika v už spomínanom pavilóne.
Kolektív školy zo 70-tych rokov
(foto: archív školy)
Dve
učebne v starej budove sú upravené na počítačové kabinety, ktoré sa
stále dopĺňajú počítačmi novšej generácie a počítačmi sú vybavené i
všetky kabinety, zborovňa i kancelárie. Jeden z kabinetov pre cudzie
jazyky je adaptovaný na multimediálnu učebňu. Hodiny telesnej výchovy
sa konajú v renovovanej telocvični: veľká sála je určená pre športové
hry a malá pre gymnastiku. V školskom dvore sú dve ihriská – pre
hádzanú a basketbal, ktoré sa môžu upraviť i pre volejbal resp. tenis a
malý futbal.
Škola má
vlastnú knižnicu s viac ako 20 000-ovým knižným fondom. V starej budove
je slávnostná sieň s koncertným klavírom (v minulosti v slávnostnej
sieni bývali povestné „séla“ – tanečné zábavy s populárnou hudbou),
výtvarná galéria s vystavenými dielami bývalých žiakov, nová klubovňa
pre zasadnutia žiackeho parlamentu, prácu redakcie školského časopisu a
družné posedenia a školský rozhlas. Inštalované sú i bezpečnostné
zariadenia a steny oboch budov krášlia obrazy všetkých generácií
maturantov.
Slávnostná
sieň školy je otvorená i pre potreby užšieho a širšieho prostredia,
takže sa v nej, okrem školských kultúrnych manifestácií, organizujú
koncerty, promócie kníh, recitály, vystúpenia speváckych zborov a
speváckych skupín a pod. ale i stretnutia so známymi spisovateľmi,
vedecké konferencie, prednášky atď. Sály pre telesnú výchovu okrem
žiakov používajú i športové kluby a rekreačné skupiny.
foto: archív školy
Na škole
tradične (okrem Sládkoviča, ktorého členovia vydávajú rovnomenný
školský časopis, a športových sekcií) pracujú rôzne záujmové
kultúrno-umelecké, vedecké a iné krúžky: dejepisný, zemepisný,
ekologický, astronomický, fotokrúžok a i. V súlade s dobou medzi
najaktívnejšie sa zaraďuje krúžok ekologický, ale najmä
informaticko-počítačový, ktorého členovia dosahujú mimoriadne úspechy
aj v rámci medzinárodných súťaží. Predstavitelia žiakov riadne účinkujú
i na všetkých súťažiach zo slovenčiny, na ktorých sú spravidla
najvyššie ocenení.
Keď ide
o kultúrno - umelecké krúžky, na súťaženiach (lokálnych, pokrajinských
a republikových) tradične vystupujú i najlepší recitátori školy, na
ktorých sú spravidla vysoko až najvyššie ocenení. Na škole existuje i
dramatická sekcia, ale v súčasnosti najúspešnejšie pracujú folklórna
sekcia a sekcia džezového baletu, ktoré riadne účinkujú, s vynikajúcimi
úspechmi, na súťaženiach žiackych domovov a tiež i dievčenský spevácky
zbor a hudobno-vokálna skupina. Tieto krúžky sa pravidelne zúčastňujú i
na folklórnych festivaloch a príležitostných kultúrno-umeleckých a
iných poriadaniach užšieho a širšieho prostredia a významu.
|
|
|
|
|
|
90 rokov nášho gymnázia
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
píše Samuel Boldocký
Časť VI.- súčasná doba
Gymnázium býva i organizátorom rôznych školských súťaží a spolupracuje i s početnými školami, predovšetkým so základnými školami z Báčskopetrovskej obce ale i inými slovenskými základnými školami.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje jeho spolupráca s partnerským gymnáziom
zo Slovenskej republiky – s nitrianskym „Gymnáziom na Parovskej ulici“,
v rámci ktorej sa realizujú vzájomné návštevy žiakov a profesorov
(dvakrát ročne). Organizujú sa návštevy hodín, športové súťaže, družné
posedenia a výlety po Slovensku a Srbsku. Okrem toho, profesori nemčiny
nadviazali kontakty s gymnáziom Wenzgasse z rakúskej Viedne, ktoré sa
realizujú v podobe vzájomných návštev.
V súlade
so svojou pokrokovou tradíciou, gymnázium sa aj v súčasnosti zapojuje
do najsúčasnejších trendov, o čom svedčí i skutočnosť, že sa stalo
jedným z regionálnych stredísk pre odborné zdokonaľovanie profesorov.
Toto stredisko vzniklo na škole r. 2000 a je prirodzeným vyústením
účasti školy v projekte Open Society Fund „Tretie milénium“, ktorý r.
1997 školu vybavil najsúčasnejšou počítačovou technológiou. Jeho
základným cieľom je uvádzanie novej technológie a komunikácie do
vyučovacieho procesu v rámci čo väčšieho počtu predmetov. Za tým účelom
zorganizované bolo niekoľko seminárov pre profesorov.
V rámci
gymnázia pôsobí i Asociácia slovenských pedagógov, založená v marci
2001 za účelom kontinuitne sledovať problematiku slovenského školstva
vo Vojvodine a pracovať na jeho vylepšení. Medzi jej prvoradé ciele
patrí: vypracovanie vyučovacích programov pre predmety, ktoré priamo
vplývajú na národnú a kultúrnu svojbytnosť vojvodinských Slovákov
(slovenský jazyk a literatúra, dejepis, hudobná a výtvarná kultúra a
pod.), korelácia učiva takýchto predmetov a oblastí a použitie
najsúčasnejších vyučovacích postupov a prostriedkov.
Gymnázium sa zapojuje i do radu medzinárodných projektov. Napríklad
jedným z nich bol projekt „Schoolconnectiviti“, v období 2003 – 2005, v
ktorom účinkovalo 10 škôl zo Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny,
Čiernej Hory Macedónska, Rumunska, Bulharska, Albánska, Kosova a USA a
financoval ho Catholic Relief Service State Department. Školy z
juhovýchodnej Európy, účinkujúce v projekte, vybavil počítačovými
učebňami a vyplatil i trovy internetu za účelom zoznamovania sa
stredoškolákov z krajín tohto regiónu a USA prostredníctvom internetu.
Gymnázium
bolo zapojené i do významného medzinárodného projektu Podpora výchovy
pre trvalo udržateľný rozvoj vo Vojvodine (2005 – 2007), zameraného na
uplatňovanie súčasných riešení ekologickej problematiky a
environmentalistiky, v školskej praxi. Projekt bol uskutočnený v rámci
pomoci Slovenskej republiky Srbsku a rezultoval v publikovaní
metodickej príručky pre učiteľov základných a stredných škôl Edukácia k trvalo udržateľnému rozvoju,
ktorú spoločne vydali Slovenska agentúra životného prostredia, Banská
Bystrica, Slovenská republika a Asociácia slovenských pedagógov, Báčsky
Petrovec, Republika Srbsko, v slovenčine a srbochorvátčine atď.
Za
úspešné pôsobenie vo vzdelavání a výchove gymnáziu sa dostalo rad
vysokých štátnych, republických a pokrajinských ocenení a uznaní:
Rad bratstva a jednoty so srieborným vencom, Vukov diplóm, Iskra
kultúry, Cena Jovan Mikić – Spartak, Cena„Dr. Đorđe Natošević“, Cena
oslobodenia Vojvodiny, Cena Zväzu združení bojovníkov
národnoosloboditeľskej vojny v Juhoslávii, Októbrová cena Obce Báčsky
Petrovec a i.
Záverom
teda môžme konštatovať, že sa, vo svojich začiatkoch, prakticky lokálne
Slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci, založené pre potreby
vzdelávania príslušníkov slovenskej menšiny v Juhoslávii, v súčasnosti
postupne stáva sčasti i svetovým a že ho napr. záverečne školským rokom
2008/2009 úhrnne absolvovalo 3947 žiakov. Veľký počet z nich potom
absolvoval i vysoké školy a stal sa nielen hybnou silou v rámcoch
celkového života slovenskej menšiny v Srbsku, ale i rôznych
prostrediach kde pôsobia (i na Slovensku). Mnohí z nich sa stali
doktormi vied a niektorí i akademikmi, vedcami, vynikajúcimi umelcami a
spisovateľmi, športovcami, lekármi, inžiniermi, významnými
spoločenskými a kultúrnymi dejateľmi, politikmi a priam všetci, čo je
snáď najdôležitejšie, poctivými a tvorivými ľuďmi a občanmi.
|
|