Slovenské insitné umenie zo Srbska - Slovenský jazyk

Michal Kellenberger – 150 rokov narodenia

Michal Kellenberger sa na začiatku XX. storočia zapísal do dejín Petrovca predovšetkým v oblasti školstva, cirkvi, matice, divadelníctva a všeobecne kultúry. Narodil sa 6. augusta 1872 a v období rokov 1897 – 1930 pôsobil ako učiteľ na petrovskej základnej škole. Bol jedným z posledných cirkevných učiteľov, potom už došlo k poštátneniu cirkevných škôl. „Do dôchodku odišiel ako správca Ľudovej školy v Petrovci. Po rozhodnutí o založení gymnázia v Petrovci bol zvolený na zasadnutí Cirkevného konventu (7. septembra 1919) za člena gymnaziálneho kuratória, ktoré malo konštitutívne zasadnutie 8. septembra 1919 a kde bol Michal Kellenberger zvolený za zapisovateľa tejto významnej inštitúcie. Po smrti Ondreja Garaya sa stal predsedom Petrovského spevokolu. Po odchode do dôchodku publikoval v časopise Náš život a mal aj prednáškovú činnosť v Matici slovenskej. Ako učiteľa a neúnavného kultúrneho dejateľa a buditeľa ho mali Petrovčania v úcte a vysoko si vážili jeho prínos, dobročinnosť a vytrvalosť bojovať za kultúrne hodnoty Slovákov. Zomrel v Petrovci roku 1945, kde je aj pochovaný," uvádza Katarína Melegová Melichová v texte Petrovský spevokol stodvadsaťročný.

 

Manželia Kellenbergovci sa narodili pred 150 rokmi

 

Manželia Kellenbergovci sa narodili pred 150 rokmi

 

Sedia uč. Kelenberger, Juraj Mrva, Ján Grúnik, vzadu Ondrej Garaj a Ján Čajak

 

Sedia uč. Kelenberger, Juraj Mrva, Ján Grúnik, vzadu Ondrej Garaj a Ján Čajak

 

Fotografia zverejnená v brožúrke o 150.-ročnici divadla v Petrovci

 

Fotografia zverejnená v brožúrke o 150.-ročnici divadla v Petrovci

 

Fotografia zo zborníka Zborový spev vojvodinských Slovákov 

 

Fotografia zo zborníka Zborový spev vojvodinských Slovákov

 

Katarína Melegová Melichová v uvedenom texte publikovanom v zborníku prác 7. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov: Slovenská hudba vo Vojvodine, Zborový spev vojvodinských Slovákov, ktorá prebiehala v Novom Sade 12. novembra 2011 tiež píše: "Prvým predsedom Petrovského spevokolu bol Ondrej Garay a zbormajstrom Július Kubány. Po smrti Ondreja Garaya (1919) bol zvolený roku 1920 za predsedu učiteľ Michal Kellenberger a zbormajstrom zostal J. Kubány do konca roku 1922..."-

Michal Kellenberger bol pred poštátnením škôl medzi poslednými cirkevnými učiteľmi. Samuel Starke, v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch zostavovateľa Adama Vereša (Kníhtlačiareň úč. spol v Petrovci, 1930) uvádza mená tých, ktorí účinkovali ako poslední cirkevní učitelia a to boli Eduard Greisinger, Andrej Garay, Július Kubány, Martin Rusnák (títo štyria boli aj kántormi), Mária Kubány, Ľudmila Kvačalova, Ján Čajak, Alexander Hýl, Michal Kellenberger a Sámuel Slavka.

Samuel Starke tiež píše: „Poštátnenie škôl donieslo sebou jednu otázku, ktorá ani dodnes po 10 rokoch nie je riešená a to je otázka školských budov, i učební i bytov. Položenie je také, že štát vyhlásil školy za štátne a budovy užíva už desať rokov bez toho, aby cirkvi nejakú náhradu dal. Vyšiel aj nový školský zákon a aj zákon o evanj. cirkvi, ale ani jeden túto otázku nespomína." Kellenberger sa v spomenutej knihe uvádza aj ako jeden z členov seniorálneho presbytéria Báčskeho seniorátu. Okrem neho členmi boli Karol Medvecký, Ján Horváth, Samuel Starke, Jozef Marčok a Michal Rapoš.

Učiteľ Kellenberger sa angažoval aj v divadle a v malej brožúrke vydanej pri príležitosti 150.-ročnice divadla v Petrovci Medzi tradičným a moderným, kalendárium osláv 150. výročia divadla v Báčskom Petrovci je uvedená fotografia s textom: J.G. Tajovský: Statky – zmätky, 1925, réžia Michal Kellenberg.

Michal Kellenberg zomrel 17. apríla 1945 a pochovaný je spolu s manželkou Augustou, ktorá ho o štyri roky predišla do večnosti.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články