Slovenské insitné umenie zo Srbska - Slovenský jazyk

IN MEMORIAM: Dagmar Mária Anoca

V pondelok 15. augusta 2022 vo veku 70 rokov zomrela Dagmar Mária Anoca, výnimočná Slovenka z Nadlaku, docentka slovakistiky, významná osobnosť slovenského kultúrneho života v Rumunsku. Všestranná rodáčka z Nadlaku sa nezmazateľne zapísala do oblasti kultúry, literatúry, literárnej vedy, pedagogiky, ako aj poetickej a publicistickej tvorby v slovenskom dolnozemskom prostredí, za čo bola ocenená aj cenou Pro Cultura Slovaca a medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

IN MEMORIAM: Dagmar Mária Anoca

 

Jesenný denník s višňou

Priateľka višňa mi
dnes vyplazila jazyk,
naširoko ho oprela o sklo
a slabikovala:
poď so mnou do sna.
Na jar sme zase späť.
Nevie, že za oknom
je iný svet.

Dagmar Mária Anoca sa narodila 28. decembra 1951 v rumunskom Nadlaku. Jej rodičia Mária Suchanská Anoca a Vasile Anoca boli nadlackou spoločnosťou uznávaní a vysoko ctení pedagógovia, ktorí stáli pri zrode a rozvíjaní slovenského stredného školstva v Rumunsku. Písali a prekladali učebnice, koncipovali učebné osnovy, neustále sa prekutávali v knihách, čo Dagmar sledovala od malička. Vďaka tejto inšpiratívnej rodinnej atmosfére sa u nej už v detstve prejavil záujem o knihy, a obzvlášť o literatúru. Nie náhodou ju rodičia vychovávali v domnienke, že bude spisovateľkou. V priebehu času dokázala, že prognóza rodičov bola správna.

Dagmar Mária Anoca svojou doterajšou všestrannou tvorbou – či ide o poéziu, vedecko-výskumnú činnosť, publicistickú a pedagogickú alebo inú kultúrnu aktivitu, celý svoj doterajší život šírila dobré meno slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí.

Viac TU: https://www.uszz.sk/zomrela-docentka-slovakistiky-dagmar-maria-anoca-vynimocna-slovenka-z-nadlaku/?fbclid=IwAR37U69WdqKmWD7Mt4gCAbcwZy_zxQsTU8JkgzVJHdyStHpx3HxOMrMDFzg

Česť jej pamiatke!

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články