Najväčší vojnový konflikt v histórii, II. svetová vojna trvala šesť rokov a jeden deň. Začala sa 1. septembra 1939 a posledné boje sa skončili pred 75 rokmi 2. septembra 1945. Dňa 1. septembra 1939 po zinscenovaných incidentoch a provokáciách Nemecko zaútočilo na Poľsko. Do vojnových operácií ďalej bolo zapojených vyše 50 štátov. A potom už tragédiám a zverstvám, a z druhej strany strachu a plaču, nebolo konca kraja. Počas druhej svetovej vojny zahynulo viac ako 62 miliónov ľudí, z toho 40 miliónov tvoria civilné obete. Masaker ľudstva. Neslobodno ho zabúdať a treba ho pripomínať. Aby sa nikdy viac nič podobné nezopakovalo. V Báčskom Petrovci na zahynutých upomína pomník v strede osady s menami 91 osôb. Na kulpínskom starom cintoríne vedľa seba stoja tri hrobky s telesnými pozostatkami troch mladých mužov, z ktorých najmladší mal iba 18 a ďalší dvaja iba 20 a 21 rokov. Takých presmutných prípadov bolo na milióny.
Na kulpínskom cintoríne
Väčšina Európanov považuje, že sa vojna skončila 8. mája 1945, Rusi však oslavujú víťazstvo 9. mája, no a Američania dlhé roky vždy 2. septembra slávili tzv. V-J Day (Victory over Japan Day), sviatok však zrušili po urovnaní pomerov s Japonskom. Každopádne, v máji sa ešte druhá svetová vojna neskončila. Tuhé boje ešte pokračovali v Tichomorí medzi USA a Japonskom. Do vojny sa však ešte stihol zapojiť aj Sovietsky zväz.
Pomník padlým bojovníkom v Petrovci
Keď napokon Spojené štáty zhodili na Nagasaki a Hirošimu ničivé atómové bomby, bolo rozhodnuté. Japonci definitívne kapitulovali 2. septembra 1945. Dá sa s istotou povedať, že zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bolo jednou z najvražednejších vojenských akcií v histórii. Následky radiácie sa v Japonsku dodnes prejavujú. Mnoho historikov tiež tvrdí, že hoci bomby efektívne ukončili Druhú svetovú vojnu, ich použitie odštartovalo ďalší konflikt, Studenú vojnu.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)