Veľká noc v Kulpíne

Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov

Luxusná 235 stranová kniha Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov autora Ondreja Miháľa, silbašského rodáka žijúceho v Kanade, ktorú vydal Slovenský kanadský inštitút z Toronta, bola vytvorená s cieľom zachovať spomienky autorových rodičov, ktorí sa zo Silbaša presťahovali do Kanady v rokoch 1966/67. Cez prizmu vysťahovaleckého života jednej rodiny, kniha svedčí o migrácii nášho ľudu a predstavuje svojrázny dokument doby. Osobitnou vzácnosťou tohto literárno-dokumentaristického diela je množstvo fotografií. Je ich vyše 300 a niektoré sú cez dve strany, takmer pol metra široké. Medzi nimi sú aj také, ktoré boli nájdené na povale niekdajšej silbašskej fotografky a boli urobené na sklíčkovom negatíve.

 

Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov

 

Kniha, ktorá má aj v názve tri časti (Silbaš – dedinou snov – na budúci rok ideme domov) vskutku aj pozostáva z troch častí. Stručné dejiny Silbaša, krátka história autorovej rodiny, o otcovej ceste do Kanady a cesta matky – o tom je prvých 36 strán. Rok na dedine, čiže silbašské zvykoslovie, alebo dokument o tom aký bol Silbaš v päťdesiatych rokoch minulého storočia, zaberá až sto strán a má veľkú významnú dokumentačnú hodnotu. Tretia stať na asi sedemdesiat strán opisuje život v Kanade.

 

Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov

 

V titulku knihy sa ozrejmuje, že je Silbaš „dedinou snov" a v podtitulku sa uvádza, že „na budúci rok ideme domov". Podľa autorových slov, kniha je určitou ódou na rodičov a zvlášť otca, ktorý sa nedožil vydania knihy (dva týždne pred jej vytlačením umrel) a ktorý sa každoročne zastrájal ísť na budúci rok domov. Otec do Kanady pricestoval s malým kufrom s oblečením 1. apríla 1966. Osemnásť mesiacov neskôr za ním prišla manželka s dvomi deťmi. Autor knihy mal vtedy jedenásť rokov. Teda, dosť na zapamätanie si podrobností z tunajšieho dolnozemského života a dosť aj na to, aby si plne uvedomil zmenu, ku ktorej došlo za dva dni. „Za ten krátky čas, čo trvala cesta, sme sa doslova preniesli zo sveta koní a vozov do sveta mrakodrapov, automobilov a lietadiel." Píše Ondrej Miháľ a uvádza, že to bol ohromujúci technický a kultúrny šok. Po ňom nasledoval tvrdý boj. Takmer nič nemali a jazyk nepoznali. Peniaze si zarábali kto ako vedel. Ondrej, či potom už Andy, ešte ako malý vedel čo chce. A chcel fotografický aparát, ktorý si kúpil krátko po príchode do Kanady a tým sa vlastne už vtedy orientoval na jedno zo svojich budúcich povolaní. Aby si aparát mohol kúpiť, každé ráno, či v zime – či v lete, o šiestej ráno roznášal noviny. Otec tiež išiel rovno za svojim cieľom. Časom sa mu podarilo vytvoriť si vlastnú stavebnú firmu, v ktorej podnikanie prekvitalo. O peniaze už potom nebola veľká núdza, takže sa aj cestovať mohlo, navštíviť Slovensko, odísť aj do rodiska. Slovenský jazyk sa teda nedal zabudnúť. V Kanade si ho tiež zachovávali a matka, dobrá speváčka, po dome nôtila slovenské piesne, ktoré sú v tejto knihe tiež zaznačené a znotované. Pod tú časť práce je podpísaný Dr. Juraj Súdi.

 

Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov

 

Miháľovci do Kanady migrovali v čase osláv storočnice Kanady a okrem tohto jubilea, kniha by mala slúžiť aj ako živá pamiatka rodičovskej obetavosti v roku 130. výročia príchodu Slovákov do Kanady a 150. výročia vzniku Kanadskej konfederácie. Predslov v knihe napísal Anton Hykisch, spisovateľ a prvý slovenský veľvyslanec v Kanade. O Ondrejovi Miháľovi sa zmieňuje ako o iniciatívnom Slovákovi, ktorý v najväčšom kanadskom meste Toronte založil a prevádzkoval slovenské informačné stredisko vybavené najnovšou technikou. „Významne tak mohol šíriť informácie o Slovákoch, Slovensku a slovenských krajanoch, kanadských občanoch. Stal sa neoceniteľným pomocníkom našej diplomatickej misie. Je príkladom Slováka, čo sa nebojí sveta..." píše A. Hykisch, ktorý ďalej uvádza, že je kniha kronikou života našich predkov, ktorí sa nebáli ísť do sveta, ale popri tom nikdy nezradili svoje slovenské korene.

Na knihe spolupracovali Mária Štarkbauerová a Ján Peťkovský. Grafickú úpravu a design urobil autor a kniha bola vytlačená v Turanoch na Slovensku.
V závere knihy je resumé v angličtine, srbčine a francúzštine a posledné strany sú vyhradené pre bibliografické údaje a index. Kniha je formátu 24cm x 28cm, má vročenie 2016 a náklad 250 kusov. Autor ju vydal z vlastných zdrojov.

 

Katarína Pucovská, Ondrej Miháľ a Jarmila Hašková, ktorá sa podieľala na odpisovaní audio záznamov

 

Katarína Pucovská, Ondrej Miháľ a Jarmila Hašková, ktorá sa podieľala na odpisovaní audio záznamov

 

Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov je piatou knihou Ondreja Miháľa z edície Slováci v Kanade. Predtým tlačou vyšli Slováci v Kanade svojimi očami, Toronto 2003, Vojvodinskí Slováci v Kanade, Toronto 2005, Slovenský folklór v Kanade, Toronto, 2012 a Náboženský život Slovákov v Kanade, Toronto 2012.

 

Ondrej Miháľ

 

Ondrej Miháľ

 

Publicista, fotograf a autor multimediálnych projektov Ondrej Miháľ sa narodil 16. januára 1956 v Silbaši. Do Kanady odišiel roku 1967. Počas vysokoškolských štúdií sa venoval rôznym odborom ako informatika, marketing, manažment či fotografia a ukončil štúdium ekonómie. V roku 1995 založil v Toronte Kanadský slovenský inštitút, na čele ktorého stojí dodnes. V rokoch 2006-2007 bola v Srbsku i na Slovensku uvedená jeho fotografická výstava Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine a v roku 2008 vyšla rovnomenná kniha. Okrem uvedených piatich kníh z edície Slováci v Kanade, O. Miháľ zo slovenčiny do angličtiny preložil dielo Gustáva Maršala Petrovského Under the American Snowdrifts (Spod závejov amerických), Toronto 2012. Usporiadal tiež aj viaceré výstavy fotografií vo viacerých krajinách a ich výber bol publikovaný v knihe Úvahy v zrkadle času.

 

Katarína Pucovská

Foto: Martin Pucovský

 

Komentárov  

+1 #1 RE: Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domovOndrej P. 2017-02-06 23:50
Touto knihou zaiste, popri odbornom zdokumentovaní hmotných a duchovných hodnôt, autor - Ondrej Miháľ - vzdal hold všetkým, čo sa podieľali na ich tvorbe. No, predovšetkým svojím rodičom, ktorí ho viedli k láske voči svojmu rodisku a svojmu rodu.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články