Jubilejná Slovenská výtvarná kolónia spojila v Kulpíne rekordný počet umelcov

Podrobnosti

Uverejnené 18. 07. 2026

V Kulpíne sa v sobotu 18. júla 2026 uskutočnil jubilejný 10. ročník Slovenskej výtvarnej kolónie. Tradičné podujatie, ktoré sa organizuje v ústrety Predslávnosťovým dňom v Kulpíne (24. – 26. júla), pripravili Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a výtvarná skupina KEBY.... Dejiskom tvorivého stretnutia bol opäť Poľovnícky dom Poľovníckeho spolku Bažant/Fazan v Kulpíne, ktorého príjemné prírodné prostredie poskytlo ideálne podmienky na umeleckú tvorbu.

Laura Radosavljevová víťazkou medzinárodnej esejistickej súťaže

Podrobnosti

Uverejnené 17. 07. 2026

Laura Radosavljevová, študentka slovakistiky v Novom Sade, vyhrala 1. miesto v medzilektorátnej súťaži esejí na tému „Svet, v ktorom by som chcel/chcela žiť". Súťaže sa zúčastnilo spolu 41 študentov základných a magisterských štúdií. Toto ocenenie, ktoré organizujú lektoráty v spolupráci so Studia Academica Slovaca – centrom pre slovenčinu ako cudzí jazyk Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, jej zabezpečilo štipendium na Letnej škole slovenského jazyka a kultúry v Bratislave. Na 62. ročníku letnej školy Studia Academica Slovaca 2026, ktorá sa uskutoční na prelome júla a augusta 2026 v Bratislave, sa zúčastní viac ako 130 študentov z 29 krajín sveta. Trojtýždňová letná škola ponúka nielen bohatý vzdelávací program z oblasti literatúry, lingvistiky, etnológie, histórie a i., ale aj množstvo sprievodných podujatí. Text Laurinej eseje bol zverejnený v májovom čísle Spoločensko-zábavného časopisu pre mládež Vzlet, ktorý zverejnil celú víťaznú esej. My z nej ponúkame kratšiu časť.

NRSNM – ako ďalej?

Podrobnosti

Uverejnené 16. 07. 2026

Rok 2026 by mal byť pre menšinové spoločenstvá v Srbsku ďalším volebným rokom. Je preto prirodzené očakávať živú diskusiu o uplynulom štvorročnom období našej Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Čo urobila predsedníčka a čo členovia NRSNM, ktorí prevzali zodpovednosť za zastupovanie Slovákov v mandáte, ktorý im čoskoro vyprší? Samozrejmosťou by malo byť, aby odchádzajúce zloženie rady podalo správu svojim voličom. Namiesto toho vládne zvláštne ticho. V kuloároch sa však pošepkáva, že vládnuca strana nezaháľa a predvolebnú kampaň už naplno rozbehla.

Michal Rapoš, 130. výročie narodenia

Podrobnosti

Uverejnené 15. 07. 2026

V tomto roku si pripomíname 130. výročie narodenia Michala Rapoša, dlhoročného riaditeľa Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci. Ako profesor prednášal hlavne matematiku a prírodné vedy a celý rad iných predmetov, medzi iným aj náboženstvo. Na gymnáziu pôsobil 33 rokov, až do novembra roku 1952, keď bol ešte v produktívnom veku nútene penzionovaný. Profesor Rapoš ako zástupca riaditeľa viedol gymnázium s väčšími alebo menšími prestávkami od počiatku školského roku 1929/30 až do roku 1940, teda desaťročie, hoci ho štátne orgány za riaditeľa úradne nikdy nevymenovali. Príčina bola v tom, že absolvoval teologickú fakultu. Avšak jeho práca v prospech gymnázia dávala mu právo, aby ho verejnosť a žiaci považovali za skutočného riaditeľa školy.

Kto ešte počúva Maticu?

Podrobnosti

Uverejnené 14. 07. 2026

Na začiatku tlačovej konferencie predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák poďakoval štyrom novinárom a jednému kameramanovi, ktorí prijali jeho pozvanie. Na prvý pohľad obyčajná zdvorilostná veta. V skutočnosti však symbol dnešnej situácie vojvodinských Slovákov. Namiesto spájania sa čoraz viac trieštime. Celá tlačová konferencia sa niesla práve v tomto duchu. Nie veľké oznámenia, nie optimistické vízie, ale séria varovaní, že niečo v našej komunite prestáva fungovať.

Fajauka opäť spája dolnozemských Slovákov

Podrobnosti

Uverejnené 13. 07. 2026

Internetové vydanie kultúrno-spoločenského štvrťročníka Fajauka, ktorý vydáva Spolok Slovákov z Bulharska, aj vo svojom druhom čísle ôsmeho ročníka potvrdzuje, že patrí medzi významné periodiká mapujúce život dolnozemských Slovákov. Júnové vydanie prináša pestrú mozaiku rozhovorov, historických štúdií, spomienok, literárnej tvorby i správ zo života krajanských organizácií. Časopis zároveň pripomína, že spoločná história Slovákov žijúcich v Bulharsku, Srbsku, Maďarsku a Rumunsku je hodnotou, ktorú treba nielen skúmať, ale aj odovzdávať ďalším generáciám.

Slováci zo Srbska predstavili v Detve bohatstvo svojich tradícií

Podrobnosti

Uverejnené 11. 07. 2026

Aj počas 11. ročníka Krajanského dvora, ktorý je ešte zajtra súčasťou 59. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, patria Slováci zo Srbska k najvýraznejším predstaviteľom slovenského života za hranicami vlasti. Spolu s krajanmi z Rumunska, Maďarska, Chorvátska a Poľska predstavili návštevníkom bohatstvo tradícií, ľudovej kultúry, gastronómie i remeselného dedičstva, ktoré sa v slovenských komunitách zachovalo po celé generácie.

Kulpín si pripomína 281 rokov od založenia a 200 rokov veľkého kaštieľa

Podrobnosti

Uverejnené 10. 07. 2026

Deň Kulpína sa tradične oslavuje 10. júla – v deň, keď sa v roku 1745 začali písať nové dejiny tejto vojvodinskej dediny. Vtedy cisárovná Mária Terézia darovala pustatinu Kulpín bratom Stratimirovićovcom, ktorí tu založili dnešné sídlo a položili základy jeho ďalšieho rozvoja. Medzi prvých osadníkov Kulpína patrili aj Slováci. Ako uvádza historik Dr. Samuel Čelovský, práve v roku 1745 prišli prví slovenskí kolonisti do Báčskeho Petrovca a možno predpokladať, že časť z nich sa usadila aj na kulpínskom panstve, kde bolo potrebné obrábať rozsiahlu pôdu. Niekoľko slovenských rodín sa pritom v Kulpíne spomína dokonca ešte pred týmto rokom. Vzťahy medzi Srbmi a Slovákmi majú tu hlboké korene.

Spomienka na Jána Ďuricu

Podrobnosti

Uverejnené 9. 07. 2026

„Človek šiel tam, kam odchádzajú piesne, tam, odkiaľ vracajú sa k nám..."

Sú piesne, ktoré človeka sprevádzajú celý život. A sú ľudia, ktorí sa po svojom odchode vracajú práve prostredníctvom nich. Koncom júla si pripomíname 111. výročie narodenia a v polovici júla 36. výročie úmrtia Jána Ďuricu – výnimočného hudobníka, skladateľa, pedagóga a človeka, ktorý celý svoj život zasvätil piesni. Keď sa 13. júla 1990 na petrovskom cintoríne lúčili s báči Janom, mnohým sa v mysli vynorili slová známej piesne: „Plač, srdce, plač, ty jediné vieš presne, že tou cestou nešiel sám..." Neodišiel totiž sám. Spolu s ním kráčali stovky melódií, ktoré vytvoril, upravil alebo naučil spievať iných. A práve ony sa dodnes vracajú medzi nás.

Detva opäť privíta Slovákov zo zahraničia

Podrobnosti

Uverejnené 8. 07. 2026

Folklórne slávnosti pod Poľanou budú aj tento rok miestom stretnutia slovenských komunít z celej Európy. Od 10. do 12. júla prinesú 11. Krajanský dvor a 51. Krajanská nedeľa do Detvy kultúru, tradície a príbehy Slovákov z Česka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Srbska. Krajanské podujatia, ktoré pripravuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ktorých realizátorom je tento rok občianske združenie Cultura Inferior Terra a mesto Detva, ponúkajú návštevníkom jedinečnú možnosť spoznať, ako sa slovenská kultúra rozvíjala v rôznych častiach Európy. Nie ako spomienka na minulosť, ale ako živá súčasť každodenného života krajanských komunít, ktoré si dodnes uchovávajú jazyk, tradície, piesne, remeslá aj rodinné recepty.

Cyrilo-metodský večierok v petrovskom chráme

Podrobnosti

Uverejnené 6. 07. 2026

V evanjelickom chráme Božom v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 5. júla 2026 podvečer uskutočnil už 27. príležitostný matično-cirkevný Cyrilo-metodský večierok. Podujatie, ktoré spoločne pripravili Miestny odbor Petrovec Matice slovenskej v Srbsku a cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci, bolo dôstojnou pripomienkou odkazu svätých Cyrila a Metoda i Majstra Jána Husa – osobností, ktoré svojím životom a dielom nezmazateľne ovplyvnili duchovné i kultúrne dejiny slovenského a slovanského sveta.

Keď sa čas vracia do školských lavíc

Podrobnosti

Uverejnené 5. 07. 2026

Dvere reštaurácie Jela v Báčskom Petrovci v sobotu 27. júna 2026 prichádzajúci otvárali pomaly. Lebo cez ne vstupovali ľudia, ktorí so sebou prinášali takmer šesťdesiat rokov spomienok. Jeden po druhom sa objímali, usmievali, chvíľu sa mlčky obzerali a až potom zaznelo: „Ty si sa vôbec nezmenil!" Všetci vedeli, že to nie je celkom pravda. Vlasy zošediveli alebo celkom zmizli, tváre poznačil čas, pribudli vrásky i pomalší krok. No oči zostali rovnaké. V nich sa stále ukrývali sedemnásť- a osemnásťroční gymnazisti, ktorí v júni 1967 odkladali učebnice a s maturitným vysvedčením a veľkými plánmi vykročili do života.

Rodina – podstata nášho krajanského života

Podrobnosti

Uverejnené 4. 07. 2026

Krajanský dvor bude aj počas 11. ročníka jedným z miest, kde sa návštevníci Folklórnych slávností pod Poľanou budú môcť vybrať na malú cestu za Slovákmi žijúcimi za hranicami. Od piatka do nedele 10. – 12. júla 2026 prinesú krajanské spolky a organizácie zo Srbska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska a Poľska do Detvy nielen tradičné jedlá, ale aj hudbu, remeslá, výstavy a rozprávanie o živote slovenských komunít v zahraničí. Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková pozíva na toto podujatie a na 51. Krajanskú nedeľu:

Pred 150 rokmi sa narodil Juraj Fejdi

Podrobnosti

Uverejnené 3. 07. 2026

Keď sa 29. júna 1876 v Báčskom Petrovci narodil Juraj Fejdi, nik netušil, že jeho život bude mať vôňu chmeľu a trpkosť vojny. Vyrastal v rodine Pavla Fejdiho v časoch, keď sa nad Petrovcom začala dvíhať nová nádej. Chmeľ. Nenápadná popínavá rastlina sa zakrátko stala zeleným zlatom celej Báčky. Na poliach vyrastali vysoké drevené konštrukcie, vo vetre šumeli dlhé rady chmeľníc a po dedine sa šírila vôňa sušených šišiek. Malý Ďurko odrastal s tou vôňou. Ľudia vravievali, že kto má chmeľ, ten má budúcnosť. On tomu veril.

Storočie od odchodu Júliusa Kubániho

Podrobnosti

Uverejnené 2. 07. 2026

Dňa 10. júla 2026 si pripomíname sto rokov od úmrtia Júliusa Kubániho (1875 – 1926), jednej z najvýznamnejších osobností dejín vojvodinských Slovákov. Len máloktorý človek zanechal v živote Báčskeho Petrovca a celej slovenskej komunity v bývalej Juhoslávii takú hlbokú stopu ako tento učiteľ, organizátor, národný buditeľ a neúnavný osvetový pracovník. Bol mužom, ktorý svoj život zasvätil službe národu a ktorého odkaz zostáva živý aj po sto rokoch. Dobová tlač uvádzala, že na jeho pohreb prišli tisíce ľudí a obrady vykonávalo päť evanjelických kňazov. V prostredí vojvodinských Slovákov išlo pravdepodobne o jeden z najväčších pohrebov medzivojnového obdobia. Bolo to verejné poďakovanie človeku, ktorý formoval celé generácie.