V dnešný deň, 13. apríla 1941 (niekde sa uvádza 15. apríla), pred 85 rokmi v Hajdušici bol okupantom zavraždený Štefan Valent-Šubarov, evanjelický kňaz a veršovec. Vlani si vojvodinská slovenská verejnosť pripomenula 115 rokov narodenia tohto kňaza a národovca pôsobiaceho v Hajdušici a tiež aj dve životné jubileá – 190 rokov narodenia a 110 rokov úmrtia Emila Koléniho. Pred týždňom, na slávnostnom večierku, ktorý vo veľkonočný pondelok zorganizovali Miestny odbor Matice slovenskej v Hajdušici a hajdušický cirkevný zbor, si znovu pripomenuli tieto dve významné osobnosti.
V dome na tichej ulici v Báčskom Petrovci sa čas meria inak. Nie podľa hodín, ale podľa krokov medzi posteľou a kuchyňou, podľa zvuku televízora, ktorý cez deň nikdy celkom neutíchne, a podľa drobných radostí, ktoré majú váhu celého sveta. Pred tromi rokmi som do Bartošovho domu vstúpila prvý raz. Privítala ma Ruženka – mama. Úhľadná, pokojná, s rukami, ktoré celý život niečo tvorili. Boli to ruky krajčírky, zvyknuté na presnosť, poriadok a trpezlivosť. V jej hlase bola mäkkosť, akú má človek, ktorý veľa vydržal a napriek tomu nezatvrdol.
Záver volejbalovej sezóny v Druhej lige Srbska – skupina sever priniesol mimoriadnu drámu, aká sa nevidí každý rok. O postup do vyššej súťaže bojovali až do posledného kola tri mužstvá – Kulpín, Kula a Vršac. V tejto napínavej koncovke zohrali volejbalisti Kulpína tri kľúčové zápasy, ktoré napokon rozhodli o ich osude.
V priestoroch Združenia Creativa Media (CREM) v Kulpíne sa 9. apríla 2026 uskutočnilo záverečné podujatie projektu „Z:Kulp[í]n – Malý sprievodca veľkou dedinou", ktoré bolo vyvrcholením niekoľkomesačnej práce s deťmi a mládežou z Kulpína, Báčskeho Petrovca a Maglića. Projekt sa zameral na priblíženie kulpínskej svadby prostredníctvom súčasných foriem tvorby.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie v Dotačnej výzve na rok 2026 a v Tematickej dotačnej výzve II. na rok 2026 konečné výsledky – protokoly schválených, zamietnutých, zrušených, zrušených žiadateľom a vyradených žiadostí o dotácie, ktoré boli schválené predsedníčkou ÚSŽZ a 8. apríla 2026 schválené vládou SR.
DIDA je viac než len prehliadka predstavení. Je to stretnutie. Je to komunita. Je to tradícia. Aj tento rok sme boli svedkami mimoriadne silnej diváckej odozvy. Plná sála, pozorné publikum a živá komunikácia medzi javiskom a hľadiskom potvrdzujú, že divadlo má v Pivnici svoje pevné miesto. Za týmto všetkým stojí veľa energie. Veľa práce. A predovšetkým veľa lásky k divadlu. Aj preto sa na festival DIDA každoročne prihlasujú aj súbory, ktoré vedia, že nesúťažia o všetky ceny. Prichádzajú, lebo chcú byť súčasťou festivalu. Lebo chcú tvoriť. Lebo chcú rásť. Lebo chcú byť tu v Pivnici. Zhodnotila tak tohtoročný 31. ročník Festivalu DIDA posudzovacia komisia, ktorá pracovala v zložení: predsedníčka Zuzana Tárnociová a členovia doc. Dr. Zuzana Týrová a Vladimír Valentík. Cenu Janka Čemana za najúspešnejšiu inscenáciu slovenského autora, ktorá bude reprezentovať festival DIDA v Čadci na Palárikovej Rakovej, a zároveň Cenu Jána Kmeťka, sa rozhodla udeliť Kultúrno-umeleckému spolku Jána Kollára zo Selenče za predstavenie Len pekne, ak nemož inak a Cenu Divadelné dišputy predstaveniu Prisahám na vlastnú mať (VHV Petrovec) – toto predstavenie festival DIDA predstaví na festivale Divadelné dišputy vo Veľkom Krtíši na Slovensku.
Dňa 7. apríla 2026 si pripomíname nedožité 90. narodeniny významnej predstaviteľky kovačickej insitnej maľby, maliarky Alžbety Čížikovej (1936 – 2021). Rodáčka z Kovačica patrila k prvej generácii insitných maliarov v bývalej Juhoslávii a svojím dielom i osobnosťou sa nezmazateľne zapísala do dejín tohto jedinečného umeleckého fenoménu.
Michal Topoľský sa narodil pred 120 rokmi 6. 4. 1906 v Báčskom Petrovci rodičom Michalovi Topoľskému a Zuzane, rod. Dubovskej. Vyštudoval na Filozofickej fakulte v Prahe a na gymnáziu v Petrovci pôsobil 15 rokov a to v období 1931 – 1946. Bol profesorom filozofie, dejepisu, slovenského a francúzskeho jazyka. Bol však aj žiakom petrovského gymnázia. Sám o tom písal v gymnaziálnej Pamätnici vydanej pri príležitosti 50. výročia Slovenského gymnázia v Petrovci, kde uvádza tieto riadky: „Mňa však 50. výročie existencie Slovenského reálneho gymnázia v Petrovci hlboko vzrušuje ešte aj rýdzo z osobných príčin. Vznik tohto gymnázia rozhodol totiž o mojich životných osudoch. Ako syn poľnohospodárskeho sluhu nemohol som predsa mať ideál – študovať. No keď gymnázium vzniklo, zrodil sa aj ideál, aj možnosť realizovať ho. A ja, kedykoľvek myslím na naše gymnázium, vždy vidím seba, keď som zavčas rána pomohol matke v záhrade, či chmeľnici, ako sa ponáhľam do školy."
V Kulpíne sa aj tento rok niesla Veľkonočná nedeľa v znamení vína, tradície a dobrej nálady. V poradí už 18. ročník podujatia Veľká noc v Kulpíne, ktoré organizuje miestny Spolok vinohradníkov a vinárov, opäť potvrdil svoje pevné miesto v kultúrnom a spoločenskom živote Báčskopetrovskej obce. Podujatie sa tradične konalo na Veľkonočná nedeľa podľa gregoriánskeho kalendára a aj tentoraz prilákalo množstvo výrobcov i návštevníkov a tohtoročný ročník sa zapísal aj rekordným počtom prihlásených vzoriek.
Milovaní bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, vstupujeme do veľkonočných sviatkov v čase, ktorý nesie v sebe nepokoj. Stačí sa započúvať do správ, pozrieť na dianie vo svete, ale aj nazrieť do vlastného srdca – a zistíme, že pokoj akoby sa vytrácal. Vojny sa vlečú, konflikty sa prehlbujú, napätie rastie. Človek má dojem, že dejiny nevedia nájsť svoj pokojný dych.
Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína srdečne pozýva na podujatie Veľká noc v Kulpíne 2026 a koštovku vín a klobás. Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 68 bielych vín (vlani bolo 49), 32 červených (vlani bolo 24) a 26 ružových vín (vlani bolo 19). Tretia komisii oceňovala vzorky 96 domácich hrubých klobás. Verejná degustácia oceňovaných vzoriek sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 5. apríla 2026 v Poľovníckom dome v Kulpíne, a bude nasledovať po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Výsledky včerajšieho oceňovania si možno pozrieť pod textom.
Petrovský chotár, či širšie aj susedné chotáre, kde Petrovčania majú svoje majetky, je zaujímavý aj po etymologickej stránke. Prehrnuli sa cez toto územie mnohé národy a asi každý tu niečo aj zanechal. O niektorých názvoch, ako Sejky, Telek, Drágovo, Guľajáráš... môžeme určiť, po ktorom národe sme ten názov zdedili. S Bodoňom je to trochu hmlistejšie. Bodoň je tá časť chotára, ktorú na severovýchode a východe, lemuje tkzv. Malý kanál, na juhu futocký chotár a na západe Sejky. Nachádza sa teda medzi „starým" kanálom a futockou cestou, kým varadínska cesta ho delí na veľký a malý Bodoň.
Útoky na novinárov, ku ktorým došlo 29. marca 2026 počas lokálnych volieb v Srbsku sú znepokojujúcim incidentom a varovným signálom o stave spoločnosti, v ktorej žijeme. Protest a zhromaždenie solidarity, ktoré sa konali v Belehrade 1. apríla o 10:30, kedy došlo k prvému útoku na novinára, boli reakciou kolegov na násilie nad novinármi a výzvou na obranu základných princípov demokracie. Novinári vykonávajú svoju prácu vo verejnom záujme. Prinášajú informácie, odhaľujú problémy, kladú otázky tým, ktorí nesú moc. Keď sa však stávajú terčom fyzických útokov, vyhrážok a zastrašovania, nejde len o ohrozenie jednotlivcov – ide o systematický útok na právo verejnosti vedieť. Spoločnosť, v ktorej novinár musí pracovať v strachu o vlastnú bezpečnosť, prestáva byť slobodnou spoločnosťou.
Rádio Slovakia International (RSI) v relácii Slováci vo svete odvysielalo zaujímavý príspevok o partnerskej spolupráci trvajúcej takmer štyri desaťročí. "Pukanec a Selenču delia hranice a stovky kilometrov. Pukanec sa nachádza neďaleko Levíc, Selenča na severe Srbska. Napriek rozdielnej histórii majú čosi spoločné. Spája ich slovenský jazyk, kultúra a tradície. V Selenči totiž žijú Slováci viac ako 250 rokov. A to čo ich spája sa rozhodli premietnuť aj do spoločných projektov," uviedla na úvod príspevku Ingrid Slaninková z Krajanskej redakcie Rádia Slovakia International. Partnerská spolupráca sa začala v roku 1989, kedy bola aj oficiálne podpísaná. V oboch prostrediach je podobný pomer katolíkov a evanjelikov, matica slovenská funguje tiež podobne, taktiež aj ochotnícke divadlo a folklór.
Združenie petrovských výtvarných umelcov v sobotu 28. marca pre milovníkov umenia i tradícií otvorilo v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec samostatnú výstavu svojej členky Anny Babiakovej z Kulpína, ktorú zároveň doplnila kolektívna výstava omaľovaných drevených kraslíc, tematicky ladená v ústrety Veľkej noci. Obe výstavy budú návštevníkom prístupné do 28. apríla 2026, pričom obhliadky je možné dohodnúť vopred. Výstavný priestor na adrese Maxima Gorkého 17 tak počas nasledujúcich týždňov ponúkne spojenie výtvarného umenia s tradičnou symbolikou sviatkov jari.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)