Školy nesú v sebe pamäť generácií, mená učiteľov a žiakov, ktorí nimi prešli, a predovšetkým myšlienku, pre ktorú kedysi vznikli. Novosadské Gymnázium „Jovan Jovanović Zmaj", známe jednoducho ako Jovina, nesie veľmi bohatú a úctyhodnú pamäť generácií. Je preto smutné sledovať, ako sa jedna z najvýznamnejších vzdelávacích inštitúcií v tomto priestore čoraz viac ocitá v bahne politických a osobných konfliktov. A pritom jej príbeh sa začal úplne inak. Keď sa v roku 1819 v tlači objavila správa o založení novosadského gymnázia, hneď na štarte táto udalosť vzbudila veľký záujem. Gymnázium vznikalo ako prvá pravoslávna stredoškolská vzdelávacia inštitúcia na týchto končinách a jeho cieľom bolo vychovávať vzdelaných mladých ľudí v duchu klasickej humanitnej tradície. Na jeho čelo bol vtedy jednomyseľne zvolený iba dvadsaťšesťročný Slovák, evanjelik Pavel Jozef Šafárik. Navrhol ho metropolita Stefan Stratimirović, vtedy najvyšší pravoslávny hodnostár, rodák z Kulpína, ktorý Šafárika poznal ako učiteľa Stratimirovićových detí v jeho rodisku.
Dr. Zoroslav Spevák, v detskom a literárnom svete známy ako Zoroslav Jesenský, oslavuje sedemdesiat rokov. K svojmu životnému jubileu si pripravil netradičný darček – vlastnú knihu 70 básničiek pre naše dietky od Zoroslava Jesenského. Jeho profesionálny život je spojený predovšetkým s pedagogikou. Viac ako tri desaťročia pôsobil na Oddelení pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, kde dosiahol vedecký titul doktora vied a profesorskú hodnosť. Popri vede sa však dlhodobo venuje aj literatúre pre deti a mládež. Pod pseudonymom Jesenský – priezviskom po matke – uverejnil viac ako dvadsať zbierok básní a poviedok, predovšetkým v slovenskom jazyku. Jeho detská tvorba je postavená na hre so slovami, fantázii, humore, absurdite a schopnosti pozrieť sa na obyčajný svet detskými očami.
150 rokov od narodenia Juraja Guču
Bol lekárom, panslavistom, vojnovým dobrovoľníkom a človekom, ktorého život poznačili vojny, epidémie, smrť i neobyčajná odvaha. Dr. Juraj Guča z Báčskeho Petrovca prežil udalosti, ktoré by stačili na niekoľko životov. Stroskotanie lode, päť hodín v rozbúrenom mori, ústup desaťtisícov ľudí cez albánske hory, hlad, týfus a smrť blízkych. A predsa vždy znova pokračoval. Juraj Guča sa narodil 29. júna 1876 v Báčskom Petrovci. Po základnej škole študoval na gymnáziách v Novom Vrbasi a Sarvaši a potom medicínu v Budapešti. Neskôr, rozčarovaný pomermi a silnejúcou maďarizáciou, odišiel do Spojených štátov amerických. Od roku 1908 pôsobil ako lekár v Chicagu.
Nie je to tak dávno, čo sa v Srbsku ešte hovorilo o voľbách niekedy „na jeseň", potom „v októbri alebo novembri". Dnes už je jesenná politická sezóna podstatne konkrétnejšia. Prezident Aleksandar Vučić oznámil, že parlamentné voľby sa uskutočnia 18. alebo 25. októbra. Presný dátum síce ešte musí prejsť príslušným ústavným a volebným postupom, ale volebný kalendár už visí vo vzduchu. A práve v tejto chvíli prichádzajú do poštových schránok srbských penzistov listy od prezidenta. List je osobný, farebný, s fotografiou, jeho podpisom a štátnym erbom. Na obálke je logo Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie. Adresát? Penzista. Obsah? Prísľub jednorazovej finančnej pomoci a ďalšieho zvyšovania dôchodkov. Je v ňom aj osobné ubezpečenie prezidenta, že starší občania boli počas jeho dvanásťročného politického pôsobenia prioritou a prioritou zostanú aj v budúcnosti.
Začiatkom augusta v Zreňanine na V. olympiáde športu, zdravia a kultúry, v rámci ktorej sa konala aj V. športová olympiáda penzistov Vojvodiny, predstavitelia Obecného združenia penzistov Báčsky Petrovec postúpili do vyššieho kola súťaže, ktoré prebiehalo včera v Novom Sade. Vo veľkej športovej hale SPENS sa uskutočnila zónová súťaž pre Južnobáčsky obvod. Manifestácia, ktorú zorganizovala Mestská organizácia penzistov Nový Sad, zhromaždila 17 tímov mestských a obecných združení penzistov. Každý tím tvorilo päť súťažiacich.
Slovenský kultúrny klub (SKK) v Srbsku si 1. septembra pripomína desiate výročie svojho založenia. Občianske združenie vzniklo 1. septembra 2016 v Báčskom Petrovci s cieľom prispievať k zachovávaniu a rozvoju slovenskej kultúry v Srbsku a zároveň spájať slovenské komunity vo svete. Jednou z jeho najvýraznejších aktivít je vydávanie slovenských kníh, periodickej tlače, elektronických a CD nosičov. Najúspešnejším projektom je Slovenský svetový kalendár, ročenka o živote Slovákov v zahraničí, do ktorej prispievajú dopisovatelia z viac ako tridsiatich krajín sveta. Klub sa venuje aj výskumu a edukácii v oblasti slovenskej knižnej kultúry. Dôležitou súčasťou činnosti je práca s deťmi a mládežou – od roku 2018 organizuje Detský letný tábor v Jánošíku a od roku 2021 aj Letnú školu výtvarného umenia pre deti. Práve jej 6. ročník sa koncom augusta uskutočnil v Pivnici.
Presne 31. augusta 1936 sa z pražského štúdia Československého rozhlasu po prvý raz ozvalo vysielanie určené Slovákom a Čechom žijúcim za hranicami svojej vlasti. O desiatej hodine dopoludnia sa začala písať história rozhlasového mosta medzi domovom a svetom, ktorý pretrval dodnes. Vysielanie malo od začiatku dvojitý význam. Malo udržiavať kontakt Slovákov a Čechov žijúcich v zahraničí s ich domovinou, informovať ich o dianí doma a zároveň podporovať ich vzťah k Československu.
Niekde im hovoria fánky, inde herovky, nárečovo herovke, na Gemeri heröce. Názvy sa menia podľa kraja, no jedno zostáva rovnaké – keď sa tieto krásne, chrumkavé a cukrom bohato posypané kúsky objavia na stole, málokto im odolá. Na tohtoročnom 52. Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej si ich mohli vychutnať aj návštevníci Vojvodinského dvora. Tam ich pripravoval náš známy organista a kovačický rodák Janko Siroma, ktorý okrem hudby dobre pozná aj vôňu a chuť tradičnej dolnozemskej kuchyne. A veru, herovky sa v jeho podaní vydarili. Zlatisté, chrumkavé, ľahučké a na povrchu zasnežené vrstvou práškového cukru. Také, aké si ich pamätajú mnohé generácie Slovákov na Dolnej zemi.
Bociany sa už pomaly chystajú na svoju dlhú cestu na juh a večerný žabí koncert, ktorý celé leto sprevádzal horúce dni, postupne utícha. Leto sa pomaly láme a s ním prichádza aj čas návratu do školských lavíc. Po prázdninových dobrodružstvách čakajú deti nové poznatky, príbehy, otázky a objavy. A jedným z príjemných spoločníkov na začiatku školského roka môže byť aj kniha Dobrodružstvo žaby Ľuby a bociana Jána. Práve tento titul počas letných mesiacov predstavila v rubrike Letné čítanie s RSI redaktorka Ingrid Slaninková z Rádia Slovakia International. Kniha Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej môže byť na prvý pohľad predovšetkým zábavným čítaním pre deti, no ukrýva v sebe oveľa viac. Ak sa do jej príbehu spolu so svojimi deťmi začítajú aj rodičia, môžu objaviť zaujímavé zákutia prírody, histórie a kultúry dolnozemských Slovákov vo Vojvodine.
Príbeh slovenského vojvodinského divadla sa začal písať v Petrovci pred 160 rokmi. Pri jeho zrode stál mladý Jozef Viktor Rohoň – lekár, vedec, neskôr univerzitný profesor a neúnavný slovenský národovec, ktorý svojou iniciatívou položil základy ochotníckeho divadla nielen v Petrovci, ale aj v širšom prostredí dolnozemských Slovákov. V Petrovci sa zahralo prvé divadelné predstavenie 27. augusta 1866. Petrovská ochotná mládež uviedla veselohru Starý vozka Petra III. od rakúskeho dramatika Augusta von Kotzebueho. Hru s miestnymi ochotníkmi nacvičil mladý Jozef Viktor Rohoň (1845 – 1923). Prvé predstavenie sa uskutočnilo v rámci osláv 300. výročia smrti Nikolu Šubića Zrinského, udalosti, ktorá v tom čase výrazne rezonovala v Uhorsku, osobitne v slovanských národných prostrediach.
„Slovenský kulen", alebo slovenskejšie: "Slovenská hrubá klobása" znie, akoby kedysi dávno pricestovala zo Slovenska spolu s prisťahovalcami. Lenže nie je to celkom tak. Kulen nie je národným jedlom Slovenska. Slováci, ktorí sa v priebehu 18. storočia usadili vo Vojvodine, prijali tunajšiu tradíciu jeho výroby a vytvorili si vlastný variant. Dnes sa petrovský, respektíve slovenský kulen považuje za jeden z charakteristických výrobkov vojvodinských Slovákov – a tí potom urobili niečo, vďaka čomu ho spoznáte aj so zatvorenými očami.
Pridali rascu.
A rasca, to je vážna vec.
Existujú koreniny, ktoré jedlo trochu vylepšia. Rasca do tejto skupiny nepatrí. Do spektra chutí vstúpi ostro a nezameniteľne.
Ste žiadateľom, prijímateľom alebo záujemcom o dotácie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a chcete sa v procese lepšie zorientovať? Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravil na september sériu online workshopov, ktoré majú záujemcom pomôcť pri registrácii, podávaní žiadostí, čerpaní i následnom vyúčtovaní dotácií.
Meniny 24. augusta oslavujú Bartolomejovia. Meno Bartolomej má hebrejský, respektíve aramejský pôvod a pochádza z výrazu bar-Talmay, teda „Talmajov syn". Význam mena sa vysvetľuje aj ako „oráčov syn". V kresťanskom kalendári patrí 24. august sviatku svätého apoštola Bartolomeja, jedného z Ježišových apoštolov. V ľudovej tradícii bol tento deň akýmsi medzníkom medzi letom a jeseňou. Ľudia si všímali zmeny v prírode a podľa nich usudzovali, že leto pomaly končí a prichádza chladnejšia časť roka. Bartolomej bol dňom, keď leto začínalo lámať svoju silu.
Vojvodinskí Slováci sa na 52. Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej predstavili aj tento rok ako živá súčasť slovenského kultúrneho priestoru. Ich účasť bola aj príležitosťou ukázať, ako sa slovenské tradície počas takmer troch storočí života na Dolnej zemi zachovali, premenili a obohatili o nové podnety. Súčasťou Vojvodinského dvora bola aj vôňa a chuť tradičnej kuchyne. Členky Spolku kulpínskych žien pripravovali pre návštevníkov varené rezance, ktoré ponúkali hneď v niekoľkých tradičných variantoch – s makovou, kapustovou, „božiechlebíkovou" a tvarohovou posýpkou. V Kulpíne tú poslednú nazývajú jednoducho syrovou. Sobota je tradične v dolnozemskej kuchyni „rezancovým dňom" a tak sa aj pred týždňom, v sobotu v Rejdovej, miesili, „rozvaľkávali" a „vyvárali" domáce rezance.
Nedávno som na spoločenských sieťach postrehla komentár slovenského prozaika, dramatika, diplomata a politika Jozefa Banáša, ktorý upozorňuje na inváziu anglických výrazov v slovenčine a takto hovorí. Citujem: „Prvá slovenská krčma v Bratislave sa volá First Slovak Pub. Už nemáme úroveň, ale level, prekvapenie nevyjadrime s fiha, ale čudným zvolaním wow, nie sme vyrovnaní, ale kúloví... nákupné strediská nahradili šopingcentrá, nechali sme si vziať Lomidrevov, Valibukov, Šípkové Ruženky, Jankov Hraškov a nahradili sme ich Mekkvínmi, Barbikami, Šrekmi, Alfmi... zákony už netvoríme, ale kreujeme... gazdovský dvor sme nahradili farmou a z neznámych dôvodov sme sa zbavili slovenského roľníka a namiesto neho inštalovali farmára. Pokiaľ žije jazyk, žije aj národ. Ak jazyk umrie, umiera aj národ a s ním aj jeho duch. Človek bez koreňov má viacero výhod — nemá sebavedomie, hrdosť, je manipulovaný, ovládateľný, nerepce, poslúcha, drží hubu a krok a „maká". Koniec citátu.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)