Vo veku 71 rokov opustila nás Anna Opavská, rod. Čiliaková, narodená 11. novembra 1953 v Báčskom Petrovci. Anna celý svoj život zasvätila zachovávaniu a rozvoju tradičnej ľudovej kultúry. S manželom pred asi tromi desaťročiami otvorili najprv predajňu El Gato na Kulpínskej ulici č. 5 v Báčskom Petrovci. Práve tam pred štvrťstoročím vzniklo aj Občianske združenie Zlaté remeslá, ktorého bola predsedníčkou a ktoré pod jej vedením premenilo tento priestor na výnimočnú galériu ľudovej tvorivosti. Vďaka nej dostal Petrovec dôstojné miesto na prezentáciu krásy a bohatej tradície slovenských remesiel.
V utorok 17. júna sa v rámci pravidelných protestných aktivít neformálneho združenia občanov Báčskopetrovskej obce ozvalo aj srdce Kulpína. Po pietnom 16-minútovom tichu, ktorým sa každý týždeň vzdáva úcta obetiam zrúteného prístrešku v Novom Sade, nasledovalo v Kulpíne hlasné a naliehavé upozornenie na neutíchajúci problém – devastáciu historického a kultúrneho dedičstva v tejto osade. Kulpín, niekdajšie „Malé Karlovce", nositeľ neporovnateľne väčšieho významu, než napovedá jeho rozloha či počet obyvateľov, sa dnes mení na smutnú kulisu vlastnej slávy.
Dnes si pripomíname 75. narodeniny Viery Denďúrovej Tapalágovej – novinárky, redaktorky, jazykovej korektorky, scenáristky, lektorky a moderátorky, ktorá svoju bohatú pracovnú kariéru začínala v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad a výrazným spôsobom prispela k rozvoju a k udržiavaniu slovenského slova vo verejnom priestore. Ako sama s láskou spomína, jej prvé rozhlasové zážitky sa spájali s detstvom v Petrovci, kde z rádia občas zaznela matkina pieseň v slovenčine. Neveriacky obdiv k tomu, že z „krabičky" znie mamin hlas, v nej zanechal trvalý vzťah k slovu a zvuku. Po rokoch sa sama stala jeho súčasťou – v redakcii v slovenskej reči, najskôr ako novinárka, potom ako lektorka, realizátorka, scenáristka i jazyková redaktorka.
Hudba má moc spájať ľudí, búrať bariéry a budovať mosty medzi národmi. V tomto duchu sa niesol júnový zájazd Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca, ktorý sa od 13. do 15. júna 2025 zúčastnil XXXVI. Vranovských zborových slávností na Slovensku. Náš zbor, ktorý v tomto roku oslavuje štvrťstoročnicu svojej existencie, sa predstavil ako vyspelé hudobné teleso, ktoré reprezentuje nielen neveľkú slovenskú komunitu v Srbsku, ale aj šíri kultúrnu úroveň zborového umenia. Na slávnostiach svoje umenie predstavili zbory zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Srbska. Musica viva sa tak zaradil medzi zoskupenia, ako sú zbor Canens z Bratislavy, Shamwari a Líbeznělky z Prahy, Hassler Ensemble z Miškolca, Chorus Via Musica z Prešova, či domáce zbory Ozvena.
Pressburger Zeitung bol nemecký politický týždenník tlačený v Bratislave, ktorý vychádzal od roku 1764 do roku 1929, a tieto noviny boli nazývané aj ako Prešporské noviny. Vydavateľ novín Ján Michal Landerer v prvom čísle zo 14. júla 1764 sľuboval, že Preßburger Zeitung budú „týždenne prinášať správy o zvláštnych udalostiach z celej Európy, ale obzvlášť z Uhorska". Tak Pressburger zeitung z roku 1836 priniesol aj zvláštny, zaujímavý článok z našich končín s titulkom: Historická návšteva v Karlovciach: Srbská kňažná Ľubica sa stretla s metropolitom Stratimirovićom – ten na druhý deň zomrel. V texte okrem iného uvádzajú:
Volejbalový klub V.K. Kulpín sa už niekoľko rokov pravidelne zúčastňuje prestížneho volejbalového turnaja v holandskom meste Sint Anthonis, na pozvanie organizátorov. Po prvý raz sa turnaja zúčastnili v roku 2017 a hneď pri svojej premiére si v mužskej konkurencii vybojovali tretie miesto. Odvtedy sú každoročne pozývaní na toto podujatie, ktoré má viac ako 60-ročnú tradíciu.
Včera večer sa v Galérii 73 v Belehrade otvorila výstava grafík a kresieb akademického maliara Michala Kiráľa (1955 – 1995), čím sa oficiálne začal 9. ročník podujatia Dni slovenskej kultúry. Výstava je retrospektívou diela tohto významného výtvarníka slovenského pôvodu z Báčskeho Petrovca, ktorý sa počas svojho krátkeho, no mimoriadne plodného života zapísal do dejín výtvarného umenia nielen ako umelec, ale aj ako pedagóg a editor. Na slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnil aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Michal Pavúk. V rámci podujatia bola zároveň predstavená monografia Michal Kiráľ – Nech zostane stopa, ktorá mapuje takmer celé výtvarné dedičstvo tohto umelca. Dvojjazyčnú slovensko-srbskú publikáciu vydala jeho manželka Mária Kneževićová, v spolupráci s výtvarníkom Rastkom Ćirićom v roku 2018.
Vojvodinskí Slováci hrdo udržiavajú a rozvíjajú svoje bohaté kultúrne dedičstvo. Jedným z najvýznamnejších a najväčších prejavov tejto kontinuity v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva je tradičný Folklórny festival „Tancuj, tancuj...", ktorý každoročne priláka do Hložian viac ako tisíc účinkujúcich a tisíce návštevníkov. Tohtoročný, v poradí už 53. ročník festivalu sa uskutoční v sobotu 14. júna 2025 a opäť ponúkne osobitný zážitok zo scénicky spracovaných čísel inšpirovanými tradičnými folklórnymi prejavmi z našich slovenských vojvodinských osád.
Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca sa v dňoch 13. až 15. júna 2025 zúčastní na prestížnom festivale XXXVI. Vranovské zborové slávnosti s medzinárodnou účasťou. Podujatie sa koná vo Vranove nad Topľou a jeho okolí pod záštitou primátora mesta Ing. Jána Ragana. Festival je výsledkom spolupráce viacerých organizátorov – Mesta Vranov nad Topľou, Mestského domu kultúry, Záujmového združenia speváckych zborov Ozvena, Súkromnej ZUŠ Vranov nad Topľou a obce Sedliská. Svoje spevácke umenie tu predstavia zbory zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Srbska.
V Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 8. júna 2025 niesli detské hlásky v pestrých tónoch slovenských populárnych piesní. Už po piatykrát sa tu uskutočnil Festival slovenských populárnych piesní pre deti Na krídlach piesní, ktorý usporiadal Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej Krivákovej.
V sobotu sa v priestoroch evanjelického cirkevného zboru v Kulpíne uskutočnila jubilejná 10. Biblická olympiáda. Podujatie sa nieslo v duchu Božieho slova, radosti a tvorivosti. Deň bol naplnený milosťou – milosťou poznania, priateľstva a duchovného povzbudenia. Aj v tomto roku sa do súťaže zapojili stredoškoláci a žiaci 5. až 8. ročníka z viacerých slovenských evanjelických prostredí na území Srbska. Pred začiatkom súťažnej časti symbolicky zapálili olympijský plameň. Potom už vedomosti, ktoré žiaci získali pri štúdiu Biblie, zúročili v testoch i tvorivých aktivitách.
Pred budovou Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa opäť zhromaždili občania. Miesto, ktoré sa pred týždňom stalo symbolom hanebného porušenia ľudských a menšinových práv počas volebnej schôdze Matice slovenskej v Srbsku, dnes naplnil hlas vojnových veteránov a ticho, ktoré potom nasledovalo, bolo silné, výrečné a plné dôstojnosti.
Vo štvrtok 5. júna 2025 sa v priestoroch mesta Nové Zámky uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie 33. ročníka literárnej súťaže, ktorú každoročne vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ďalšími partnermi. Súťaž sa teší záujmu nielen žiakov zo Slovenska, ale aj ich rovesníkov zo slovenských komunít v zahraničí. Aj tento rok sa do súťaže zapojili deti a mládež z Cypru, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Srbska a USA. Hlavnú cenu v 4. kategórii (zahraniční Slováci) získali súťažiaci z USA a Srbska. Účastníkom zo zahraničia ceny odovzdávala Dagmar Repčeková, predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
V nedeľu 1. júna sa v Slávnostnej sieni Miestneho spoločenstva v Padine uskutočnila prezentácia výnimočnej publikácie Z dejín storočného Spolku žien v Padine s osobitným dôrazom na obdobie 2003 – 2023. Monografiu pripravili a napísali bývalá predsedníčka Spolku žien Padiny Elenka Haníková a etnologička a knihovníčka Zdenka Obšustová, ktoré predtým, v roku 2019, ako spoluautorky vydali dvojjazyčnú knihu o tradičnom ženskom odeve Zachovajme od zabudnutia – Tradičný odev žien v Padine/Сачувајмо од заборава – Традиционална женска ношња у Падини.
V nedeľu 1. júna 2025 v Trenčianskych Stankovciach odhalili pamätnú tabuľu Jánovi Branislavovi Mičátkovi (1837, Trenčianske Stankovce – 1905, Kysáč). Odhaleniu tabule predchádzali Služby Božie. Slávnostným kazateľom Božieho slova bol biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku d.p. Jaroslav Javorník. Na bohoslužbách sa zúčastnil aj evanjelický farár Ondrej Peťkovský s manželkou Zuzanou, tiež evanjelickou farárkou. Farár Peťkovský, pôvodom z bývalej Juhoslávie, bol vysvätený za kňaza 25. februára 1973 v Kysáči – v mieste, kde Mičátek pôsobil väčšinu svojho života.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)