Nie je hudba ako hudba. A nie je ani koncert ako koncert. Sú koncerty, ktoré si vyžadujú dôkladné zdôvodnenie organizátorov: prečo ten spevák tam stojí, kto ho tam pozval, z akých peňazí a čo tým chceme povedať o sebe. Tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci nám túto otázku položili pomerne naliehavo. Na hlavnom pódiu vystúpil Aco Pejović, jeden z najpopulárnejších predstaviteľov súčasného srbského pop-folku. Koncert prilákal veľké množstvo ľudí z okolia a nepochybne mal svojich priaznivcov. To však samo osebe ešte nie je odpoveďou na otázku, či bol takýto výber pre Slovenské národné slávnosti správny.
Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci boli v sobotu 8. augusta aj príležitosťou na dve významné matičné podujatia, ktoré spojila spoločná myšlienka – oceniť ľudí a kolektívy, ktorí svojou dlhoročnou prácou prispievajú k zachovávaniu slovenského jazyka, kultúry, tradícií a národného povedomia v Srbsku i v širšom priestore Dolnej zeme. Obe sobotňajšie podujatia pripomenuli jednu podstatnú skutočnosť: slovenský národný život stojí predovšetkým na ľuďoch – na tých, ktorí svojím časom, prácou, talentom a osobným príkladom udržiavajú jeho živé hodnoty. Národne uvedomelí občania, učitelia, umelci, športovci, kultúrni pracovníci, dobrovoľníci i ďalší jednotlivci a kolektívy vytvárajú sieť, vďaka ktorej slovenské slovo a slovenská kultúra v Srbsku zostávajú živou súčasťou každodenného života. Inštitúcie by preto mali byť predovšetkým oporou týmto ľuďom – vytvárať priestor pre ich činnosť, podporovať ju, správne usmerňovať a chrániť hodnoty, ktoré sa desaťročia budovali. Ak túto svoju úlohu neplnia dostatočne, nemožno prehliadať ani ich zodpovednosť za postupný úpadok, stratu záujmu či oslabovanie toho, čo sa predchádzajúce generácie usilovne snažili vybudovať.
Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci pokračovali vo štvrtok 6. augusta napriek mimoriadne horúcemu počasiu, keď teplota vystúpila približne na 38 stupňov Celzia, bohatým kultúrnym a spoločenským programom. Deň priniesol dve výstavy, slávnostné zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) s odovzdávaním najvyšších ocenení a napokon aj koncert troch speváckych telies.
V rámci tohtoročných Slovenských národných slávností sprístupnili vo štvrtok 6. augusta 2026 v Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci výstavu Akustické skulptúry významného multimediálneho umelca Vladimíra Labáta Rovneva. Autor pochádza zo známej petrovskej rodiny Labáthovcov. Návštevníkom sa ponúka jedinečná príležitosť zoznámiť sa s originálnym dielom autora, ktorého tvorba už desaťročia spája výtvarné umenie, hudbu, techniku i filozofiu. Vladimír Labát Rovnev patrí medzi najvšestrannejších súčasných vojvodinských umelcov. Je sochárom, maliarom, grafikom, heraldikom, pesničkárom, skladateľom, básnikom i dizajnérom. Jeho meno sa neodmysliteľne spája s unikátnym projektom Akustických skulptúr Labat (ASL), ktoré sú vo svetovom meradle ojedinelým spojením monumentálnej sochy a hudobného nástroja.
Prinášame slovenský preklad komentára Ivana Zafirovića, sociológa z Pančeva, ktorý dnes vyšiel v denníku Danas. Autor v ňom vyjadruje svoj osobný pohľad na tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci a na úlohu štátnej politiky v kultúrnych podujatiach slovenskej komunity v Srbsku. Článok ponúkame v plnom znení.
Obec Rejdová sa v dňoch 14. a 15. augusta 2026 stane dejiskom 52. ročníka Gemerského folklórneho festivalu, najväčšieho folklórneho podujatia na Gemeri. Dvojdňový festival prinesie bohatý program plný hudby, spevu, tanca, tradičných remesiel, bohatej tradičnej gastronómie, tradícií, ktoré každoročne priťahujú tisíce návštevníkov z celého Slovenska i zo zahraničia. Tohtoročný festival sa bude niesť v znamení motívu Väzby. Organizátori ním chcú zdôrazniť, že tradícia je živým dedičstvom, ktoré spája generácie a neustále formuje našu kultúrnu identitu. Práve tá nepretržitá reťaz odovzdávania hodnôt, zvykov, remeselných zručností a príbehov je hlavným posolstvom aj tohtoročného programu. Účasť dolnozemských Slovákov patrí už niekoľko rokov medzi charakteristické črty Gemerského folklórneho festivalu.
V rámci programu Slovenských národných slávností 2026 otvorili v nedeľu 2. augusta v priestoroch Spolku petrovských žien výstavu S vodou voľakedy, ktorá návštevníkom priblížila spôsoby využívania vody v každodennom živote našich predkov. Prítomných privítala predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Rašetová. Vo svojom príhovore pripomenula, že voda bola oddávna nenahraditeľnou súčasťou života na dedine. V petrovskom chotári sa nachádzalo množstvo kopaných studní, z ktorých sa napájal statok, ale slúžili aj ľuďom pracujúcim na poliach, vo vinohradoch či chmeľniciach. Každá studňa mala svoje meno a bola neoddeliteľnou súčasťou života v jednotlivých častiach chotára. "V chotári bolo dosť kopaných studní, lebo statok musel byt napájaný. Studne mali válov, do neho sa naliala voda, pre kone a kravy, ktoré chodili na pašu na dedinské lúky. V Drágovskom chotári boli 3 studne, v Klenovci bola Nemčokova studňa a boli aj studne v Bodoni, na Trohákach a v ďalších častiach chotára. Salaše museli mať svoje studne, to boli kopané, vyložené tehlami, obyčajne mali drevené vedro a z neho sa pila svieža voda," uviedla predsedníčka petrovských žien a zdôvodnila, že práve preto členovia spolku na nádvorí zhotovili veľkú maketu tradičnej vahadlovej studne, aby pripomenuli spôsob, akým sa naši predkovia zásobovali vodou.
Výstavu Čaro štetca 15 slávnostne otvorili v sobotu 1. augusta o 19. hodine na nádvorí Turistickej organizácie v Báčskom Petrovci (Ulica Maxima Gorkého 17). Organizátorom podujatia je Združenie petrovských výtvarných umelcov. Výstava bude prístupná návštevníkom počas celého víkendu Slovenských národných slávností a následne až do 1. septembra 2026. Obrazy vystavené v príjemnom exteriérovom prostredí predstavujú pestrú mozaiku výtvarných prístupov, techník i autorských pohľadov na svet okolo nás. Predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Ivana Struhárová počas vernisáže pripomenula, že činnosť združenia bude pokračovať už v sobotu 8. augusta, keď výtvarníci prenesú svoju tvorbu do verejného priestoru a v Parku Zuzky Medveďovej usporiadajú Výtvarný tábor pre dospelých.
Pred štvrťstoročím, 1. 8. 2001 v Belehrade, v nemocnici, vo veku 76 rokov, zomrela jedna z najvýznamnejších osobností slovenského insitného maliarstva – Zuzana Chalupová (1925 – 2001). Maliarka z Kovačice, ktorú celý svet poznal pod menom Mama Zuzana, zanechala po sebe dielo, ktoré sa stalo symbolom detstva, pokoja a viery v dobro. Namaľovala takmer tritisíc obrazov, uskutočnila okolo stovky samostatných výstav a jej maľby sa dostali do galérií i súkromných zbierok na všetkých kontinentoch. Obrazy Mamy Zuzany zdobia rezidencie kráľov, cisárov, prezidentov i predsedov vlád. Jej svet bol svetom detí. Hoci sama vlastné deti nemala, na plátnach vytvorila pestrý svet šantiacich chlapcov a dievčat, plný smiechu, hier, krojov, dedinských sviatkov a rodinného šťastia. Aj dospelých zobrazovala detskými tvárami, s veľkými očami a zapýrenými lícami, akoby chcela pripomenúť, že v každom človeku zostáva kus detskej čistoty. Z jej obrazov vyžaruje optimizmus, pokoj a presvedčenie, že svet môže byť lepším miestom, ak bude v ľudských srdciach viac lásky.
Predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák pozýva mladých ľudí na Kultúrno-vedomostné a rekreačné stretnutie slovenskej mládeže, ktoré tento rok prichádza s viacerými novinkami. Podujatie sa po prvýkrát uskutoční v Báčskom Petrovci, v areáli Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, a jeho organizátori chcú vytvoriť priestor predovšetkým na vzájomné stretnutie, spoznávanie a neformálne trávenie času. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď sa podobné stretnutia konali v Báčskej Palanke a boli určené najmä vysokoškolákom, nová koncepcia rozširuje okruh účastníkov. Podľa slov Juraja Červenáka sú vítaní nielen vysokoškoláci, ale aj stredoškoláci, budúci stredoškoláci, ba aj všetci starší, ktorí sa cítia byť mladí duchom. Významnou novinkou je aj samotná filozofia podujatia. Hoci ide o matičnú akciu, organizátori sa vedome rozhodli upustiť od oficiálnych príhovorov a politického rámca. Juraj Červenák zdôrazňuje, že nebude mať vlastný príhovor a neplánuje sa ani vystúpenie predstaviteľov samosprávy či politikov. Celé podujatie má patriť mladým ľuďom, ich záujmom a spoločným zážitkom.
V tomto roku celý prvý augustový týždeň bude patriť najväčšiemu sviatku Slovákov v Srbsku. Slovenské národné slávnosti 2026 sa uskutočnia od 1. do 9. augusta v Báčskom Petrovci a návštevníkom sa ponúknu výstavy, koncerty, folklórne vystúpenia, divadelné predstavenia, športové súťaže, jarmok, odborné stretnutia, ale aj tradičné ľudové veselice. Slávnosti sa začnú v sobotu 1. augusta o 10. hodine v Hložanoch turnajom v malom futbale a v Kovačici Matičným kolkárskym turnajom a v ten istý deň v podvečerných hodinách otvorením výstavy členov Združenia petrovských výtvarných umelcov Čaro štetca XV. Už nasledujúci deň sa uskutoční šachový turnaj v petrovskej základnej škole a otvorenie výstavy S vodou voľakedy..., ktorú pripraví Spolok petrovských žien.
V dnešnom svete sa často hovorí o hodnote peňazí, úspechu či materiálnych vecí. O to vzácnejšie sú priateľstvá, ktoré vznikajú bez vypočítavosti, pretrvávajú desaťročia a spájajú ľudí úprimnosťou, dôverou a ochotou pomôcť si navzájom. Takéto priateľstvá robia ľudí lepšími, obohacujú ich životy a dokazujú, že skutočné hodnoty sa nedajú kúpiť. Práve takým príkladom je dvadsaťročné partnerstvo medzi Kulpínom a Riečkou. Pri príležitosti jubilejného stretnutia pripravili Kulpínčania pre svojich priateľov z Riečky milé prekvapenie. V piatok večer, pri spoločnej večeri v reštaurácii Lipa, čakala na každom mieste karta s poďakovaním a privítaním spolu s ručne zdobeným medovníkovým srdcom – symbolom úcty, priateľstva a vďaky. Večera, rovnako ako aj tlačenie knižočky o dvadsaťročnici priateľstva s Riečkou, sa usporiadala vďaka dobrodincom. Z obecného rozpočtu Kulpínčanom sa totiž na činnosť spolkov a združení už roky vyčleňuje skôr almužna, než to čo im právom patrí ako občanom a platcom dane. Bez štedrých darcov a obetavosti občanov by snáď dávno zanikli aj Predslávnosťové dni v Kulpíne.
Rok 2026 je spojený s dvoma smutnými jubileami. Dňa 25. mája by sa 75 rokov dožil Martin Benka a 28. júla by svoje 75. narodeniny oslávila jeho manželka Kvetoslava Benková, rod. Čániová. Obaja odišli priskoro, no ich životné dielo naďalej zostáva živou súčasťou kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov. Martin Benka sa narodil 25. mája 1951 v Kovačici. Celý svoj profesijný život zasvätil novinárstvu, no popri ňom rozvíjal aj bohatú hudobnú a literárnu tvorbu. Jeho manželka Kvetoslava bola výnimočnou a neúnavnou hudobníčkou a zberateľkou. Spoločne vychovali dve dcéry – Slovenku a Margarétu.
Predslávnosťové dni v Kulpíne vyvrcholili bohatým víkendovým programom a potvrdili, že patria medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatia vojvodinských Slovákov. Tohtoročný, už 28. ročník, sa niesol v znamení viacerých jubileí a ponúkol pestrú mozaiku folklóru, tradícií, výstav, športu, gastronómie i spoločenských stretnutí. Program sa začal už v piatok večer veselicou pri rybárskej chate. V sobotu ráno tam pokračoval súťažou pionierov v love rýb na plavák, ktorá každoročne otvára víkendové dianie. V sobotu popoludní sa dejisko osláv presunulo do areálu Poľovníckeho domu, kde návštevníkov privítali bohato vyzdobené stánky spolkov žien. Spolok kulpínskych žien ich aj tentoraz koncipoval v svadobnom duchu ako súčasť programu Svadba voľakedy a dnes, ktorý si v tomto roku pripomenul dve desaťročia svojej existencie. Nechýbala ani tradičná Tortiáda, predajná výstava domácich tort, ani výstava starodávnych záster, ktorá pripomenula bohatstvo ľudového odevu a remeselnej zručnosti našich predkov. MOMS z Kulpína v čele s Pavlom Gažom, a za pomoci ďalších kulpínskych spolkov, združení a dobrodincov, aj tohto roku pripravili zaujímavú a pestrú náplň programu.
V Galérii Domu umenia Punktum v Kysáči otvorili v piatok 24. 7. 2026 samostatnú výstavu akademického maliara, módneho štylistu, herca a pedagóga Zvonimíra Pudelku s názvom Frekvencie. Výstava je pripravená pri príležitosti jeho životného jubilea – 50. narodenín a zároveň 30 rokov umeleckej tvorby. Organizátorkou podujatia bola Mária Gašková, ktorá na úvod privítala početných návštevníkov. Kurátorom výstavy je Michal Ďurovka.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)