V utorok 10. marca o 19.30 hodine došlo v rodinnom dome Smišekovcov v Nušićovej ulici v Kulpíne k požiaru. Oheň zničil kompletnú strešnú konštrukciu domu a veľkú časť zariadenia domácnosti. Našťastie sa pri tejto nešťastnej udalosti nikomu nič nestalo, no materiálna škoda je veľmi veľká. V takýchto chvíľach sa ukazuje sila našej spolupatričnosti. Susedovci sú tí, ktorí prví podávajú pomocnú ruku v nešťastí. A v Kulpíne sme si všetci susedmi – vždy pripravení pomôcť, keď niekto z nás prežíva ťažké chvíle.
Na úvod podujatia sa prihovoril Mgr. Miroslav Poničan, farár Evanjelického cirkevného zboru v Selenči, ktorý v Lutherovom dome privítal prítomných hostí. Následne sa účastníkom prihovoril Ján Javorník, predseda združenia Hor Ozvena, ktoré bolo spoluvydavateľom publikácie Zakladanie a začiatky báčko-sriemskeho seniorátu roku 1791. Ústredným bodom večera bolo predstavenie knihy, o ktorej hovorila prof. Dr. Daniela Marčoková, editorka publikácie. Vo svojom vystúpení zdôraznila, že doterajšie vedecké poznatky o evanjelikoch na území Vojvodiny sa opierali najmä o primárne historické pramene pochádzajúce predovšetkým z 19. storočia. V rámci nového výskumu sa však do pozornosti dostala zápisnica z konca 18. storočia, ktorá predstavuje mimoriadne cenný historický prameň, keďže dokumentuje samotné začiatky osamostatňovania a cirkevného organizovania evanjelikov na území dnešnej Vojvodiny. Ide o prvý zväzok zápisnice Báčsko-sriemskeho seniorátu z roku 1791, keď sa evanjelici v Báčke a Srieme oddelili od Peštianskeho seniorátu. Kniha zápisníc sa uschováva v archíve Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Selenči, pravdepodobne od začiatkov jej vyhotovovania, o čom svedčí zápis farára Juraja Plachého pri uskutočnení kanonickej vizitácie v roku 1835.
Ešte pred dvadsaťročím sme tuná žili usporiadanejšie, krajšie, dôstojnejšie, mali sme plány, ideály, chceli sme budovať krajšie zajtra a neželeli sme chrbty podkladať za prosperitu svojho prostredia. Tak dňa 11. marca 2006 bolo založené mimovládne neziskové združenie Klub Kulpínčanov, organizácia, ktorá vznikla s cieľom spájať rodákov a priateľov Kulpína žijúcich doma i v zahraničí a podporovať rozvoj tejto osady. Avšak, v súčasnosti činnosť Klubu úplne zamrela, podobne ako aj činnosť niektorých ďalších spolkov a združení. To však ani veľmi neprekvapuje, keďže už takmer každá iniciatíva zorganizovať v Kulpíne nejaký program naráža na problém: A kde ho usporiadať? Kulpínsky kaštieľ už dlhšie nepatrí Kulpínčanom, Dom kultúry si vyžaduje súrnu rekonštrukciu a je zavretý pre verejnosť, pre verejné podujatia sú najčastejšie zavreté aj dvere hlavnej budovy základnej školy, budova niekdajšieho tzv. obecného domu v strede dediny je v úbohom stave, rovnako ako aj Brankovićov dom. Tak Kulpín, so svojimi bohatými dejinami, ktorý sa mohol stať malými Sriemskymi Karlovcami, – čo mali na mysli aj členovia Klubu Kulpínčanov – smutne upáda.
Včera sme sa na veľvyslanectve započúvali do podmanivých zvukov klasickej gitary počas Večera hudobného dialógu v rámci otváracieho podujatia Kultúrneho programu ZÚ Belehrad 2026. Trio v zložení Karol Samuelčík, Augustín Mušuta (Slovensko) a Filip Babić (Srbsko) predviedlo publiku skutočnú gitarovú virtuozitu a cit pre detail v dielach od Johanna Sebastiana Bacha, Petra Machajdíka, Dušana Bogdanovića a Manuela María Ponceho.
Pred sto rokmi, v roku 1926, sa v Kulpíne narodila Emília Túrová (1926 – 2012), ktorú mnohí poznali skôr pod menom Milka. Jej životný príbeh je spojený nielen s dejinami jednej rodiny, ale aj s dramatickými udalosťami, ktoré zasiahli tunajšie obyvateľstvo na sklonku druhej svetovej vojny. Emília pochádzala z nemecko-slovenskej rodiny Túrovcov. Takéto manželstvá neboli v tom čase časté, keďže Nemci sa väčšinou sobášili v rámci vlastného národného spoločenstva. Avšak mladý a švárny Karol Tur sa zahľadel do krásnej Márie Vidovej (1904 – 1986), Slovenky, odradiť sa nedal a s ňou sa aj oženil. V manželstve sa im narodili dve dcéry – Emília a mladšia Irena. Mohlo to byť dlhé a veľmi šťastné manželstvo. Do vienka však svojej staršej dcére Emílii rodičia zanechali bolestivú ťarchu.
Pred storočím, v školskom roku 1926/1927, maturovala na gymnáziu v Petrovci prvá generácia jeho žiakov. Historické gymnaziálne tablo, ktoré sa dodnes zachovalo, je nielen dokumentom jednej epochy, ale aj svedectvom o odvahe mladých ľudí, ktorí sa vydali na cestu vzdelania v čase plnom spoločenských predsudkov a obmedzení. Na najstaršom table je zachytených dvadsať maturantov, medzi nimi aj päť dievčat. Práve ich prítomnosť má osobitnú symboliku. V období, keď v spoločnosti stále pretrvávali silné patriarchálne názory, podľa ktorých malo byť miesto ženy predovšetkým v domácnosti – vedľa manžela a v kuchyni – bolo štúdium na gymnáziu pre dievčatá odvážnym krokom. Napriek tomu sa im podarilo presadiť svoje právo na vzdelanie a dnes sa z horného radu starého tabla hrdo pozerajú na okoloidúcich ako tiché svedkyne zápasu o rovnoprávnosť vo vzdelávaní.
V týchto dňoch sa významného životného jubilea dožil rodák z Báčskeho Petrovca, uznávaný kardiochirurg MUDr. Ján Seleštiansky. Svojím dlhoročným odborným pôsobením v oblasti srdcovej chirurgie sa zaradil medzi rešpektovaných lekárov, ktorí svojou prácou prispeli k rozvoju modernej medicíny na Slovensku i v širšom stredoeurópskom priestore. Ján Seleštiansky sa narodil v rodine Jána a Zuzany, rod. Beličkovej. Základnú školu ukončil v rodisku a následne študoval na Slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci, kde maturoval v školskom roku 1968/1969 – práve v čase, keď táto významná vzdelávacia ustanovizeň oslavovala päťdesiate výročie svojho pôsobenia.
Svetový deň modlitieb je medzinárodný ekumenický sviatok, ktorý sa tradične slávi každý prvý marcový piatok vo viac ako 170 krajinách sveta. Má dlhoročnú tradíciu a jeho cieľom je spájať kresťanov rôznych cirkví v spoločnej modlitbe a službe. Aj v roku 2026 sa veriaci rôznych kresťanských tradícií stretli pri spoločných modlitbách na tému „Poďte ku mne... Ja vám dám odpočinúť", ktorá vychádza z biblického textu z Evanjelia podľa Matúša (11, 28 – 30). Ekumenická bohoslužba sa v mnohých našich cirkevných zboroch začala o 18. hodine a jej cieľom bolo pozvať veriacich, aby sa priblížili k Bohu a v ňom našli pokoj a odpočinok pre svoju dušu. Liturgiu a sprievodné materiály pre tento ročník pripravili kresťanské ženy z Nigérie, ktoré do programu vniesli svedectvá o živote, viere a zápasoch žien vo svojej krajine. V Evanjelickom cirkevnom zbore v Báčskom Petrovci pripravili približne poldruha hodinový program.
Medzi tragické osudy, ktoré priniesli nepokojné roky rozpadu bývalej Juhoslávie, patrí aj príbeh majora Jána Valentíka z Kulpína. Tento dôstojník Juhoslovanskej ľudovej armády zahynul 10. septembra 1991 pri plnení vojenskej úlohy v Chorvátsku. Jeho život a smrť zostávajú hlboko zapísané v pamäti rodného prostredia. Telesné pozostatky majora Jána Valentíka dopravili do rodného Kulpína 13. septembra 1991 vojenským vrtuľníkom. Presne o 11. hodine a 15. minúte pristál v strede osady, kde sa zhromaždilo viac ako tisíc obyvateľov Kulpína a okolitých miest. V tichu a smútku vzdali poslednú poctu svojmu spoluobčanovi. Pohreb sa konal v popoludňajších hodinách na miestnom cintoríne. Takéto tragické životné osudy nesmieme zabúdať – po 35 rokoch nám tento príbeh pripomína plukovník Đurađ Pantić.
V zasadacej sieni Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec sa včera večer konalo výročné zhromaždenie Komorného zboru Musica viva. Prítomných privítala predsedníčka a dirigentka Mariena Stankovićová-Kriváková. Po voľbe pracovného predsedníctva viedol zasadnutie Jaroslav Čiep. Rok 2025 bol podľa slov dirigentky pre nich mimoriadny – Musica viva si pripomenula 25 rokov nepretržitého pôsobenia. Od svojho založenia v novembri 2000 sa zbor systematicky usiluje o zvyšovanie umeleckej úrovne a rozširovanie repertoáru. V súčasnosti má zbor 22 členov. Okrem Petrovčanov dochádzajú na skúšky aj speváci z Hložian a Báčskej Palanky. Medzi novými členmi privítali Milinu Križanovú a Martina Kováča.
Takmer storočie v pamäti jednej ženy
Nie každý má to šťastie niesť v pamäti takmer celé jedno storočie. Anna Vozárová, rodená Martišová, sa dožíva úctyhodných 98 rokov. Je najstaršou obyvateľkou Kysáča – tichou svedkyňou čias, ktoré dnes poznáme už len z rozprávania a historických kníh. Patrí do generácie, ktorá prežila radikálne zmeny 20. storočia. Pamätá si svet bez moderných technológií, svet vojen, premien i nových začiatkov.
Detstvo v inom svete. Anna sa narodila 3. marca 1928 do rodiny poľnohospodárov. Spomína si na časy, keď sa doma svietilo lampou, voda sa nosila zo studne a deti pomáhali v domácnosti od útleho veku. Spomienky na detstvo sú neoddeliteľne spojené s prácou na járaši a v poli.
Vzťahy medzi Maticou slovenskou v Srbsku (MSS) a vedením Obce Báčsky Petrovec sa v uplynulých dňoch dostali do centra pozornosti po výmene listov medzi predstaviteľmi samosprávy a predsedom MSS Jurajom Červenákom. Predsedníčka obce Viera Krstovská a predseda Zhromaždenia obce Michal Hatala zaslali 25. februára 2026 predsedovi MSS list, v ktorom reagovali na verejne dostupný videoklip zachytávajúci vyjadrenia čestného predsedu MSS Michala Speváka. Ten v ňom údajne použil ostré a podľa nich nevhodné označenia na adresu prezidenta Republiky Srbska a vlády, keď ich nazval autokratickými a sociopatickými. Predseda MSS Juraj Červenák reagoval otvoreným listom adresovaným vedeniu obce.
V posledný februárový deň 2026 sa v Kulpíne oslavovala kukurica – plodina, ktorá po stáročia živí nás, formuje dedinskú kuchyňu i poľnohospodársku tradíciu. Spolok kulpínskych žien už tretí rok za sebou pripravil vydarené zimné stretnutie ženských spolkov a združení pod názvom Kukuričné hody, venované tejto významnej obilnine.
Monodráma Shirley Petrovčanka, ktorú naštudovala režisérka Marína Dýrová, je citlivou, vtipnou a zároveň bolestne pravdivou výpoveďou o žene, ktorá sa po rokoch stereotypu odhodlá hľadať samu seba. V hlavnej úlohe sa predstavila Sandra Galádiková a jej výkon bol bez preháňania nosným pilierom celého večera. Predloha vychádza z kultovej hry Shirley Valentine, ktorú napísal britský dramatik Willy Russell v roku 1986 ako monodrámu. Dielo malo premiéru v Londýne a okamžite si získalo divákov aj kritiku vďaka úprimnému, realistickému a humorne ladenému pohľadu na život ženy v strednom veku. Russell sa vo svojej tvorbe venuje obyčajným ľuďom a ich každodenným zápasom – a práve preto jeho Shirley oslovila publikum po celom svete.
S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás v nočných hodinách navždy opustil Pavel Grňa – učiteľ, spisovateľ, redaktor a výrazná osobnosť kultúrneho života Slovákov vo Vojvodine. Zomrel vo veku 89 rokov.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)