Literárnu súťaž Dolnozemské zlaté pero, ktorá sa v priebehu rokov vyprofilovala na jedinečný dolnozemský literárny priestor a prirodzenú platformu pre autorov tvoriacich v slovenskom jazyku mimo územia Slovenska, doteraz vyhlasoval Spolok Slovákov z Bulharska. VII. ročník súťaže už však vyhlasuje Združenie spolkov dolnozemských Slovákov, čím sa symbolicky potvrdzuje obnovenie jeho činnosti a zároveň nadviazanie na doterajšiu tradíciu súťaže. Súťaž dnes už neoslovuje jednotlivcov, ale celé komunity. Do doterajších šiestich ročníkov bolo zaslaných takmer 450 literárnych prác, za ktorými stojí takmer 180 autorov rôznych vekových kategórií.
Do Popolcovej stredy trvajú fašiangy – obdobie plesov, karnevalov, ale aj tradičných priadok, páračiek, zabíjačiek a svadieb. Na dolnej zemi mali osobitné miesto práve priadky. Známe bývali priadky „na Zuzany", 19. februára. V tomto roku však pripadnú Zuzany už do pôstnej doby, – deň predtým bude Popolec, Popolcová streda, a to je aj koniec fašiangového obdobia. Na priadky a karnevaly zostáva teda ešte len zopár dní. Práve s priadkami sa spája aj typické jedlo našich predkov – krumple na ťapši. V sedliackych peciach sa piekli spolu s mäsom zo zabíjačky, klobásami a rebrami, ktoré najčastejšie boli aj trochu vyúdené.
Prezidentský palác v Bratislave patril 4. februára 2026 výnimočným mladým ľuďom. Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini tu osobne privítal laureátov 21. ročníka prestížnej súťaže Študentská osobnosť Slovenska, ktorí svojimi výsledkami dokazujú, že Slovensko má silnú, tvorivú a perspektívnu generáciu mladých odborníkov. Medzi ocenenými bola aj Ing. Melina Korčok, PhD., mladá vedeckovýskumná pracovníčka Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, rodáčka z Hložian.
Milovníci tradičných zvykov, dobrého jedla a dedinskej zábavy majú dnes a zajtra možnosť užiť si dvojdňové podujatia venované zabíjačke a miestnym špecialitám, ktoré – s takmer identickým obsahom – prebiehajú v Bielom Blate a v Báčskom Petrovci. V poradí 12. bieloblatský festival klobásy dnes návštevníkom ponúkol tradičnú zabíjačku a oceňoval sa aj najchutnejší zakáľačkový obed. V Báčskom Petrovci festival má 11-ročnú tradíciu, má medzinárodný ráz a okrem súťaže vo výrobe klobás v prvý deň prebiehala aj súťaž vo vyprážaní škvariek a súťaž vo výrobe masla tradičným spôsobom. „Klobásafest 2026 opäť prilákal do Báčskeho Petrovca tisíce návštevníkov na tradičné podujatie vojvodinských Slovákov. Veľvyslanec SR v Belehrade Michal Pavúk privítal viac ako stovku súťažných tímov, vrátane početnej účasti súťažiacich zo Slovenska, ako aj zástupcov slovenských komunít z ďalších krajín regiónu. Podujatie svojou prítomnosťou obohatili poslanec Európskeho parlamentu za SR Branislav Ondruš a poslanec NR SR Michal Stuška," uvádza sa na https://www.facebook.com/SlovakEmbassySerbia?locale=sr_RS. Zajtra oba festivaly pokračujú.
Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) spája umenie s charitou. Po včera usporiadanom verejnom výročnom zhromaždení nasledovalo otvorenie predajnej dobročinnej výstavy obrazov z výtvarných táborov v kolekcii združenia. Celkový zisk z vyzbieraných finančných prostriedkov z predaja obrazov poputuje na pomoc rodine Očenášovej z Báčskeho Petrovca, ktorej dom bol zničený pri požiari 31. decembra. Týmto gestom solidarity sa umelci rozhodli pomôcť spoluobčanom v núdzi. Výstava a predaj obrazov potrvajú do 5. marca 2026 v galérii ZPVU (priestory Turistickej organizácie, Maxima Gorkého 17). Súčasťou včerajšieho večera bola aj spomienka na nedávno zosnulého maliara Ivana Križana, ktorému bola venovaná samostatná výstavná stena
V dnešný deň 5. februára 1862 sa narodil Ján Kvačala – Petrovčan s najviac doktorátmi. Akademický titul PhDr. obhájil v Lipsku a ThDr. vo Viedni, kým čestné doktoráty mu udelili univerzity v Rige a Varšave. Slovenský historik a teológ Libor Bernát v knihe Z korešpondencie Jána Radomila Kvačalu s rodinou, ktorú vydal vlani na sklonku roka, uvádza, že Kvačala bol atypickou, špecifickou osobou, vymykajúcou sa komunite, v ktorej vyrastal, a od svojich rovesníkov sa odlišoval. Práve Báčsky Petrovec sformoval Jána Kvačalu ako národne „zakoreneného", religiózne ukotveného stúpenca evanjelickej a.v. cirkvi a „konzervatívneho" človeka. Publikácia je najnovším a zároveň najrozsiahlejším zväzkom zo série šiestich kníh korešpondencie Jána Radomila Kvačalu, ktoré na vydanie pripravil Libor Bernát.
"Teraz, pri príležitosti nedožitého okrúhleho výročia Michala Kiráľa (zomrel predčasne len vo veku 40 rokov), som inicioval reprezentatívnu výstavu, aby sme konečne zmazali náš ignorantský dlh z minulosti a predstavili jeho tvorbu v plnej rozmanitosti a kráse aj na Slovensku. Výstava sa po skončení inštalácie v Bibiane presunie z Bratislavy aj do ďalších miest, aby milovníci umenia z rôznych regiónov mali možnosť spoznať výnimočné diela vojvodinského umelca," uvádza Ľubomír Ferko z Klubu nového slova na portíli Nové slovo.
Okolo sviatku Hromníc sa v Báčskom Petrovci už niekoľko rokov organizuje celovečerný program „Na Hromnice o hodinu více", ktorého organizátorom je Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina. V roku 2026 sa tento program konal v pondelok 2. februára v priestoroch Slovenského vojvodinského divadla. Predstavili sa na ňom všetky zložky spolku – od detských skupín, cez sólistov, dievčenskú tanečnú a spevácku skupinu, seniorov, až po zmiešanú spevácku skupinu. Program moderovali Hana Drieňovská a Simona Sýkorová.
Hložany patria medzi tie vojvodinské slovenské dediny, ktorých minulosť je nielen bohatá, ale aj dobre spracovaná. Publikácie Hložany (1756 – 1986), Hložany 2 (1756 – 1796) a Hložany 3 (1756 – 2006) vznikli pod vedením hlavného redaktora Mgr. Samuela Feketeho a za spoluúčasti odborníkov z rozličných vedných oblastí. Pri príležitosti 270. výročia príchodu Slovákov do Hložian sa prirodzene vraciame aj k starším svedectvám, ktoré zachytávajú počiatky obce a jej premeny. V knihe Adama Vereša Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch z roku 1930 opisuje hložiansky evanjelický farár Samuel Širka dejiny dedinky a píše, že presný vznik Hložian nemožno jednoznačne určiť – obec existovala už niekoľko storočí pred príchodom Slovákov a jej obyvateľstvo sa v priebehu času menilo. Výraznejšie srbské osídlenie súviselo s veľkým presunom obyvateľstva po roku 1690, no tento stav sa začal meniť s príchodom Slovákov, ktorých osídľovanie podporovalo futocké pánstvo pre nedostatok pracovných síl.
Publikácia Zakladanie a začiatky Báčsko-sriemskeho seniorátu roku 1791, ktorú editovala Daniela Marčoková, predstavuje výnimočný príspevok k poznaniu dejín slovenských evanjelikov na Dolnej zemi. Nejde len o ďalšiu regionálnu historickú prácu, ale o publikáciu, ktorá do odbornej i širšej verejnej diskusie prináša autentický hlas konca 18. storočia zachovaný v originálnych cirkevných zápisniciach Báčsko-sriemskeho seniorátu.
pri príležitosti 225 rokov od narodenia Michala Godru
Keď Pešťbudínske vedomosti 24. decembra 1867 uverejnili list „Od Kulpína", autor ho zakončil krátkou, no výstižnou vetou:
„Ej veru, tá ústava, ustáva."
V jednej irónii sa tu zrkadlilo celé sklamanie generácie, ktorá verila, že ústavné zmeny prinesú spravodlivosť, rovnosť a slobodu národného i kultúrneho života. Namiesto toho však prišlo vytriezvenie. Rakúsko-uhorské vyrovnanie síce sľubovalo nové poriadky, zákonnosť a ústavnosť, no v dolnozemských obciach sa čoraz zreteľnejšie ukazovalo, že slová o slobode a rovnosti nie sú v súlade s realitou.
Do 10. februára 2026 možno navrhovať potenciálnych laureátov Ceny Ondreja Štefanka, o čom sme už informovali, a do 15. februára sa možno prihlásiť na Medzinárodnú konferenciu Úloha žien v komunitách dolnozemských Slovákov na prelome tisícročí, ktorá sa uskutoční súčasne s udeľovaním Ceny Ondreja Štefanka v dňoch 20. – 21. marca v Nadlaku v Rumunsku. Výzva na podávanie návrhov na ďalšiu cenu za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov – Cenu Pro Cultura Slovaca 2026 je otvorená do 28. februára 2026.
V knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci dnes odštartovala putovná kultúrno-literárna akcia Zima s knihou, ktorej cieľom je predstaviť aktuálnu vydavateľskú produkciu a podporiť čitateľskú kultúru medzi Slovákmi vo Vojvodine. Úvodné podujatie bolo venované najnovším titulom Slovenského kultúrneho klubu z Báčskeho Petrovca s osobitným dôrazom na tvorbu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá sa na večierku zúčastnila.
Ťahanie rejteša („rozťahuvanie") patrí medzi najkrajšie a najživšie zachované kulinárne tradície dolnozemských Slovákov. Nejde len o prípravu známeho závinu, ale o spoločný rituál, pri ktorom sa neraz stretávajú generácie, odovzdávajú sa skúsenosti a upevňuje sa pocit spolupatričnosti. Slovo rejteša je nárečový výraz, typický najmä pre dolnozemskú slovenčinu, ktorým sa označuje závin, štrúdľa. Jeho pôvod siaha do maďarského slova rétes, ktoré pomenúva tradičný ťahaný koláč. Tento výraz sa prirodzene preniesol do slovenských nárečí na Dolnej zemi – najmä v prostredí Slovákov žijúcich v Maďarsku a Srbsku – a stal sa súčasťou ich každodenného jazyka. Rejteša tak nepredstavuje iba jedlo, ale aj dôležitý jazykový a kultúrny prvok dolnozemského slovenského dedičstva.
Keď sa 27. januára 1946 v Kysáči, v dome mäsiara Ondreja Miháľa a jeho manželky Júlie, rodenej Kulíkovej, narodil syn Miroslav, nik nemohol tušiť, že sa z neho stane budúci veľký lekár, športovec, hudobník i šachista, ktorého život bude pripomínať dobre rozohranú partiu – premyslenú, trpezlivú a vedenú s hlbokým rešpektom k človeku. Kysáčske ulice, škola v rodisku a neskôr gymnaziálne štúdiá v Báčskom Petrovci mu dali pevné základy, na ktorých staval celý život. Keď sa rozhodol pre medicínu, bol to prirodzený ťah človeka, ktorý vedel, že chce ľuďom pomáhať.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)