Ján Labáth sa narodil pred sto rokmi, 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci. Patril ku generácii, ktorej radosť z mladosti bolestne poznačili hrôzy druhej svetovej vojny. Po vojne sa táto generácia so zápalom zapájala do obnovy krajiny, budovania nového života a rozvoja kultúry. Budovali krajší zajtrajšok pre seba a pre nás. Neboli to jednoduché časy a život prinášal nielen príležitosti, ale aj skúšky, ktorých dôsledky si človek často uvedomil až s odstupom rokov. Tú životnú skúsenosť a vekom získanú múdrosť nám zanechal do vena vo svojich veršoch. Dajme sa nimi poučiť, lebo patril medzi ľudí, ktorí aj vo vysokom veku zostali vnímaví k svetu, pozorne sledujúc jeho premeny a vracajúc sa k otázkam, na ktoré ani dlhý život neprinášal jednoznačné odpovede. Jeho poézia a próza boli literárnym obrazom prežitého času, ale aj pokusom porozumieť človeku, jeho nádejam, sklamaniam a zápasom.
V Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 11. októbra uskutočnil VI. Festival slovenských populárnych piesní pre deti Na krídlach piesní, ktorý organizuje Komorný zbor Musica viva a jeho umelecká vedúca Mariena Stankovićová Kriváková. Podujatie sa konalo na záver Detského týždňa, ktorého tohtoročným heslom bolo „Aby boli deti šťastné" s odkazom na lásku a rešpekt namiesto nátlaku. Festival k tejto myšlienke pridal hudbu, spev a radosť z detského umeleckého prejavu a zároveň pripomenul bohatstvo domácej hudobnej tvorby. Na ňom sa predstavili mladí speváci z Báčskeho Petrovca, Hložian, Selenče a Kulpína.
Oltárny krúžok žien v Báčskom Petrovci si v sobotu 10. októbra 2026 pripomenul 70. výročie svojho založenia. Príležitostné služby Božie, stretnutie veriacich z viacerých cirkevných zborov a výstava historických fotografií boli príležitosťou nielen na oslavu tohto vzácneho jubilea, ale aj na vzdanie vďaky generáciám žien, ktoré svojou tichou, vytrvalou a obetavou prácou obohacovali duchovný a spoločenský život petrovského cirkevného zboru. V petrovskom cirkevnom zbore v čele s Jánom Vidom, zborovým farárom, bola slávnostná aj dnešná 19. nedeľa po Svätej Trojici, keď si na predpoludňajších bohoslužbách pripomenuli pamiatku posvätenia chrámu Božieho. Kázňou slova Božieho poslúžil Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
Od kysáčskych polí k univerzitnej katedre
Kysáčsky rodák prof. Dr. Michal Ďurovka sa 9. októbra 2026 dožil 80 rokov. Jeho životná a profesijná cesta zostala od detstva spätá s pôdou a poľnohospodárstvom. Narodil sa roku 1946 v rodine kysáčskeho poľnohospodára Michala Ďurovku a Anny, rodenej Ferkovej. Po základnej škole v Kysáči (1961) a Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci (1965) vyštudoval Poľnohospodársku fakultu Univerzity v Novom Sade (1970), s ktorou následne spojil celý svoj pracovný život. Vzťah k pôde, odovzdávaný v rodine z generácie na generáciu, predurčil aj jeho profesijnú dráhu. Michal bol prvým v rozvetvenej Ďurovkovej rodine, kto ukončil vysokoškolské štúdium.
Kovačica si slávnostne pripomenie 150. výročie narodenia Jána Čaploviča – niekdajšieho evanjelického farára v Kovačici a prvého seniora banátskeho seniorátu, ktorého pôsobenie zanechalo hlbokú stopu v dejinách slovenskej komunity, a to nielen v rámci Banátu. Pri tejto príležitosti sa 17. októbra o 13.00 h uskutoční pietna spomienka na tohto významného duchovného na kovačickom cintoríne, po ktorej bude nasledovať slávnostné podujatie venované jeho životu, dielu a odkazu v priestoroch evanjelického kostola. Ján Čaplovič st. (1876 – 1925) sa do pamäti zapísal svojím úsilím o obranu slovenskej národnej identity v období maďarizácie, ako aj svojou úlohou v udalostiach známych ako Kovačický proces.
Kultúrna stanica Eđšeg v Novom Sade patrila dnes večer 8. októbra 2026 hudbe, výtvarnému umeniu a novým technológiám. V priestoroch kultúrnej stanice sa uskutočnil večer, ktorý spojil dve výrazné oblasti kovačickej kultúry – ľudovú pieseň a insitné umenie. Jeho súčasťou bola prezentácia nového CD nosiča Studená rosička speváčky, hudobníčky a hudobnej redaktorky novosadského rozhlasu Tatiany Jaškovej z Kovačice a zároveň otvorenie VR/XR výstavy kovačického insitného umenia. Podujatie pripravili Tatiana Jašková spolu s Ivanou Svetlíkovou z Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru so sídlom v Kovačici. Večerom sprevádzala novinárka novosadského rozhlasu Anna Asodiová.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje ďalší ročník Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa koná pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. Uskutoční sa 30. – 31. októbra 2026 v Bratislave, v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Konferencia aj tentoraz vytvorí priestor na spoločnú diskusiu o aktuálnych otázkach života Slovákov žijúcich v zahraničí a o možnostiach spolupráce medzi krajanskými komunitami a Slovenskou republikou.
Začiatok októbra patril v Banáte a Novom Sade tradíciám. Dva festivaly – Rog Banata a Biserna grana – spojili hudobné dedičstvo, ľudový odev, spev, tanec i tradičné remeslo a vytvorili priestor na stretnutie kultúrnych tradícií Španielska, Slovenska, Srbska a ďalších národnostných spoločenstiev žijúcich vo Vojvodine. Slovenská kultúra pritom bola výraznou súčasťou oboch podujatí. Medzinárodný festival tradičných hudobných nástrojov Rog Banata sa tento rok uskutočnil v trochu odlišnej podobe. Jeho jednotlivé časti sa konali 1. októbra aj v Bielom Blate, kde sa program uskutočnil v spolupráci so Slovenským matičným domom. Zo Slovenska prišiel Andrej Veleslav Babiar, etnológ, staviteľ tradičných hudobných nástrojov a ich interpret. Hudobná cesta pokračovala 2. októbra v Novom Sade, kde sa Rog Banata spojil s XIX. ročníkom Festivalu ľudových odevov, šperkov a prikrývok hlavy Biserna grana, ktorý sa konal od 1. do 5. októbra v Novom Sade a Futogu. Tu si osobitnú pozornosť zaslúži účasť Aradáčanov, ktorý v kategórii ľudových odevov národnostných menšín Srbska získal najvyššie ocenenie.
V sobotu 3. októbra 2026 sa po 56 rokoch opäť stretli v budove gymnázia v Báčskom Petrovci. Vrátili sa do školy, v ktorej sa učili aj škole života. Na stretnutie prišlo 15 bývalých spolužiakov. Je to síce len časť celej generácie, no práve takéto stretnutia ukazujú, že aj po desaťročiach dokáže spoločná mladosť ľudí opäť spojiť. Tu dospievali, prežívali prvé lásky, radosti i sklamania a robili prvé kroky na ceste k svojej budúcnosti. Po rokoch si v sobotu opäť pripomenuli chvíle, ktoré sa možno vtedy dávno zdali úplne obyčajné, no dnes už majú príchuť vzácnych spomienok. Na školské roky sa pozerali s úsmevom, nostalgiou, ale aj s vedomím, ako rýchlo čas prešiel.
V sobotu 3. októbra sa v Kulpíne uskutočnil už 6. ročník Memoriálneho volejbalového turnaja Aleksandra Zavaroša – Saleho, venovaný pamiatke mladého kulpínskeho volejbalistu, ktorý tragicky zahynul 6. júna 2020. Turnaj, ktorý sa po prvý raz konal v septembri toho istého roku, organizuje Volejbalový klub Kulpín na znak úcty a spomienky na svojho bývalého spoluhráča a priateľa. Tohtoročný Memoriál sa uskutočnil v telocvični Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Okrem domáceho Volejbalového klubu Kulpín sa na ňom predstavili aj tímy V.K. Sombor a V.K. Báčska Palanka, dlhoroční športoví priatelia kulpínskych volejbalistov.
Vo veku 85 rokov zomrel v Nitre poľnohospodársky inžinier, novinár, publicista a spisovateľ literatúry faktu Ján Jančovic. Veľkého znalca dejín vysťahovalectva stratili tak Slováci na Dolnej zemi a v krajanskom svete. Práve oni sa stali jednou z veľkých tém jeho celoživotného bádania. Navštevoval slovenské osady a krajanské komunity, rozprával sa s pamätníkmi, prezeral archívy, vyhľadával staré dokumenty a fotografie. To, čo sa dozvedel a objavil, nenechával iba v osobných poznámkach. Premieňal to na reportáže, články, črty, štúdie a napokon aj knihy.
Kto sa včera podvečer 1. októbra 2026 ocitol na uliciach Báčskeho Petrovca, mohol si všimnúť nezvyčajný sprievod – mladý pár kráčajúci po ceste za sprievodu automobilov a motocykla. Napriek tomu, že za sebou už mali niekoľko hodín chôdze a desiatky prejdených kilometrov, pokračovali rýchlym tempom smerom k miestu, kde ich už čakali zhromaždení občania.
Vo štvrtok 1. októbra 2026 sa na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade uskutočnilo slávnostné prijatie študentov prvého ročníka. Novosadská slovakistika bude od tohto akademického roka bohatšia o dvoch nových študentov.
To, čo sa v posledných dňoch odohráva okolo snahy Matice slovenskej v Srbsku postaviť vlastnú kandidačnú listinu pre voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, si zaslúži pozornosť nielen matičiarov, ale celej verejnosti v Srbsku a všetkých Slovákov.
V kvízovej relácii Superpotera, ktorú 26. septembra 2026 odvysielala televízia RTS, vyhrala Banátčanka Milica Markovićová z Kovačice 1 600 000 dinárov. Táto „kráľovná kvízov" sa v súťaži zapísala do histórie ako prvá súťažiaca, ktorej sa podarilo poraziť všetkých piatich „lovcov". Vo finálovom kole si pritom dokázala udržať náskok celých deväť sekúnd.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)