kulpin.net - Domovská

Národné české a slovenské múzeum a knižnica v Cedar Rapids

Podrobnosti: Uverejnené 7. 09. 2024

Prvá migračná vlna Slovákov do USA sa začala v polovici 19. storočia. V tomto čase išlo ešte o individuálne vysťahovalectvo menších rozmerov. Zmenu priniesli 70. roky 19. storočia, počas ktorých sa rozbehla masívna vlna vysťahovalectva, trvajúca až do medzivojnového obdobia. Migrujúci Slováci sa usádzali najmä na priemyselnom stredozápade a severovýchode USA. V období 1. svetovej vojny môžeme v USA hovoriť približne o pol milióne Slovákov. Bola to práve druhá a tretia generácia vysťahovalcov, ktorí v roku 1974 založili múzeum v Cedar Rapids. Malé múzeum vystavujúce v troch miestnostiach sa v priebehu rokov rozrástlo na rešpektovanú inštitúciu. Pri príležitosti 50. výročia svojho založenia pripravuje Národné české a slovenské múzeum a knižnica podujatie, ktoré opäť spojí hlavy štátov. Na oslavách jubilea sa 27. septembra 2024 zúčastní český prezident Petr Pavel a slovenský prezident Peter Pellegrini.

Čítať ďalej: Národné české a slovenské múzeum a knižnica v Cedar Rapids Pridať komentár

Slovenské národné slávnosti pred 85 rokmi

Podrobnosti: Uverejnené 6. 09. 2024

V septembrovom čísle týždenníka Nový svet, ktorý vyšiel pred 85 rokmi 9. septembra 1939 celá štvrtá strana bola obrázková a bol to foto riport zo Slovenských národných slávností. V krátkom texte pod názvom: Zo života Slovákov v cudzine sa uvádza: "Ako každoročne, aj tohoto roku boli v Petrovci, centru juhoslovanských Slovákov, národné slávnosti, na ktorých zrak milujúci krásu i fotografista mali hojnú žatvu. Kroje Slovákov v Juhoslávii sú prekrásne a ľud i inteligencia nosí ich hrdo a s pýchou. Foto: (Mikič)." Keďže nám fotografie vedia povedať viac ako tisíc slov, ponúkame ich všetky spolu a potom aj každú zvlášť.

Čítať ďalej: Slovenské národné slávnosti pred 85 rokmi Pridať komentár

Tance „Po dvoje" a „Todora" z Pivnice

Podrobnosti: Uverejnené 5. 09. 2024

Etnologička Anna Medveďová, Petrovčanka pôsobiaca na Slovensku, v súčasnosti pracuje na Sekcii kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka Ministerstva kultúry SR v Bratislave. Poznáme ju z hudobno-folklórnych festivalov, predovšetkým Detského folklórneho festivalu Zlatá Brána v Kysáči, ktorý sledovala a hodnotila pätnásťkrát. Na tohtoročnom 50. Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 2024 bola členkou programovej rady festivalu, zodpovedná za časť scénických a interaktívnych aktivít keď ide o účastníkov z Vojvodiny. Okrem toho sa aj aktívne zapájala do jednotlivých častí programu a k početným záväzkom si pridala aj školu tanca. Spolu s Jankom Merníkom z Pivnice učili záujemcov tancovať tance „Po dvoje" a „Todora" z Pivnice.

Čítať ďalej: Tance „Po dvoje" a „Todora" z Pivnice Pridať komentár

Intímny priestor umelca

Podrobnosti: Uverejnené 4. 09. 2024

V predsieni Slovenského vojvodinského divadla (SVD) v Báčskom Petrovci, v rámci tohtoročného festivalu 29. Petrovských dní divadelných, otvorili výstavu „Intímny priestor umelca". Vystavené sú diela štyroch spolupracovníkov SVD a ich prácami sa chce priblížiť divákom aj ten vnútorný umelcov svet. Vystavujú Mária Struhárová, Ďula Šanta, Zvonimír Pudelka a Andrea Merníková Šimonová. Struharová bola v SVD angažovaná na výrobe kostýmov a rekvizít, Šanta robil scénu, kostýmy, dizajn, propagačný materiál pre predstavenia a Petrovské dni divadelné (PDD), Pudelka vypracoval scénu, kostýmy, dizajn pre predstavenie a bol aj hercom a Merníková Šimonová dizajn, plagáty pre predstavenia a pre PDD a výstavu z dejín SVD. Na výstave sa prihovorila úradujúca riaditeľka SVD Alexandra Horvátová a biografie umelcov prečítala Lana Ivaniševićová.

Čítať ďalej: Intímny priestor umelca Pridať komentár

44. ročník Ilockého leta

Podrobnosti: Uverejnené 3. 09. 2024

Ilok, najvýchodnejšie mesto Chorvátska, sa počas víkendu od 31. augusta do 1. septembra 2024 stalo centrom slovenského kultúrneho diania. Už po 44. raz sa tu konalo Ilocké leto, ktoré je tradičným sviatkom folklóru, tanca a piesne. Podujatie sa nieslo v znamení bohatého programu, ktorý prilákal množstvo návštevníkov nielen z Iloku, ale aj z okolitých oblastí a zahraničia. Ilocké leto sa tradične koná pod záštitou Matice slovenskej Ilok a Slovenského kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra. Organizátori aj tento rok pripravili rozmanitý program, ktorý zdôraznil bohatstvo slovenského a chorvátskeho folklóru.

Čítať ďalej: 44. ročník Ilockého leta Pridať komentár

Sandićovci zdolali 2500 kilometrov na bicykloch za 66 dní!

Podrobnosti: Uverejnené 2. 09. 2024

Rodina Sandićovcov, ktorá sa pred štyrmi rokmi prisťahovala z Belehradu do Kovačice, dokončila svoje impozantné cyklistické dobrodružstvo. Dragan, Biljana a ich tri dcéry – Iskra, Sofija a Teodora – úspešne prekonali na bicykloch trasu dlhú 2500 kilometrov za neuveriteľných 66 dní, čím prekonali svoj pôvodný plán o štyri dni! Svoju cestu začali 28. júna z Kovačice, prechádzajúc cez Maďarsko, Slovensko, Rakúsko, Česko, Nemecko, Dánsko a Švédsko, pričom denne prešli približne 36 kilometrov. Ich cieľom bolo zvládnuť cestu vedúcu cez významné mestá ako Budapešť, Bratislava, Viedeň, Praha, Drážďany, Berlín, Rostock, Kodaň a Göteborg. Napriek výzvam, ktoré sa im počas cesty postavili do cesty, sa im podarilo všetky prekážky prekonať a doraziť do cieľa v predstihu.

Čítať ďalej: Sandićovci zdolali 2500 kilometrov na bicykloch za 66 dní! Pridať komentár

Lug – pamiatka posvätenia chrámu – kirvaj

Podrobnosti: Uverejnené 1. 09. 2024

Lug, malá slovenská dedinka v Srieme, založená bola v roku 1902. V tom roku prišli sem noví osadníci, a to najviac z Hložian, Petrovca a Kulpína a v menšom počte aj zo Suseka, Selenče, Číbu (dnes Čelárevo). Začiatok budovania osady bol tesne spojený so začiatkom budovania a zriaďovania bohoslužobného života. Modlitebnicu si Lužania vybudovali v roku 1912, k čomu prispel najmä národný dejateľ Jozef Maliak (1854 — 1945) z Iloka. Roku 1921 do lloku prichádza farár Adam Vereš (1883 — 1931), neskoršie prvý biskup SEAVC v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov a začína tu zriaďovať bohoslužobný život. Výraznejší rozvoj Lugu sa však začína až v druhej polovici 20. storočia. V roku 1970 bol položený základný kameň novej, murovanej veže a dňa 4. septembra 1971 biskupom Jurajom Struhárikom bola nová veža posvätená. Z modlitebnice sa tak stal chrám Boží. Keďže to bola prvá nedeľa v septembri, Lužania si z nej urobili sviatok. Odvtedy si v každú prvú septembrovú nedeľu pripomínajú posvätenie svojho chrámu Božieho. V súčasnosti je v tomto zbore farárom-administrátorom Mgr. Ján Vida, farár petrovský, ktorý slovom Božím poslúžil aj na dnešných bohoslužbách.

Čítať ďalej: Lug – pamiatka posvätenia chrámu – kirvaj Pridať komentár

Cez prizmu petrovského gymnázia

Podrobnosti: Uverejnené 31. 08. 2024

Začiatkom augusta vyšla kniha Kataríny Pucovskej Cez prizmu petrovského gymnázia – gymnaziálna spätná väzba. V nej sú dokumentaristicky a beletrizovane spracované biografie osobností z prvých desaťročí pôsobenia dnes už 105-ročného slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci. Z odchovancov petrovského gymnázia mnohí sa uplatnili ako špičkoví odborníci – o nich je táto kniha, tiež o prvých maturantoch, prvých profesoroch a riaditeľoch, ako aj o tých, čo sa akokoľvek pričinili o rast tejto našej vzdelávacej ustanovizne. Keďže tých osobností petrovského gymnázia, ktoré píšeme s veľkým „Č" – Človek – máme, na všeobecnú radosť skutočne dosť, do knihy sú zaradení iba tí, ktorí medzi prvými trasovali gymnaziálnu cestu a o ktorých sa autorke podarilo zhromaždiť údaje. Dôkladnejšie, alebo letmo je popísaná stovka príbehov. Niektoré sú nadchýnajúce, iné srdcervúce. Každopádne, bolo potrebné ubrániť ich pred zabudnutím. Pripomínať si minulosť je dôležité, lebo tak seba obohacujeme, zároveň zabraňujeme znevažovaniu minulosti a tvoríme predpoklad k rastu do budúcnosti. Ponorenie sa do života fiktívnych postáv nám tiež pomáha pochopiť aj iné perspektívy a rozvíjať vlastnú empatiu, ktorá nám v súčasnosti veľmi chýba. Človek bez citu (lásky) je iba „cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom" (1Kor 13).

Čítať ďalej: Cez prizmu petrovského gymnázia Pridať komentár

Ecce Homo! – Ajhľa človek! v rámci 29. Petrovských dní divadelných

Podrobnosti: Uverejnené 30. 08. 2024

Včera podvečer, 29. augusta 2024, sa v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci začali 29. Petrovské dni divadelné. Prvým bodom programu na malej scéne bola premiéra predstavenia Ecce Homo! – Ajhľa človek!, ktorého autormi sú Ján Čajak a kulpínsky rodák Michal Babiak, ktorý podpisuje zároveň aj réžiu, scénografiu, hudbu a čiastočne aj návrh kostýmov. Do hereckého tímu si zvolil iba štyroch hercov: Jána Bohuša, Andreja Matúša, Jána Trpinského a Martinu Benkovú, ktorí sa všetci vydarene predstavili v komornej, no silnej inscenácii. Pred samotným začiatkom predstavenia sa prítomným prihovorila úradujúca riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla Alexandra Horvátová a po nej aj režisér Babiak, ktorý výstižne charakterizoval silu a zmysel divadla ako miesta, kde sa kladú otázky o podstate sveta, láske, láske k divadlu a katarzii, ktorú divadlo prináša. Tieto slová nastolili filozofický a introspektívny tón, ktorý predstavenie následne rozvinulo. Divadlo teda môže a má byť miestom, kde sa rodí silné a premýšľavé umenie, ktoré rezonuje aj dlho po zatiahnutí opony a núti človeka rozmýšľať. Festival slávnostne otvorila predsedníčka Báčskopetrovskej obce Viera Krstovská.

Čítať ďalej: Ecce Homo! – Ajhľa človek! v rámci 29. Petrovských dní divadelných Pridať komentár

Štyri vojvodinské mladuchy na svadbe v Rejdovej

Podrobnosti: Uverejnené 29. 08. 2024

Slovákov z Vojvodiny na jubilejnom 50. ročníku Gemerského folklórneho festivalu reprezentovali štyri nevesty z troch vojvodinských regiónov: z Banátu, z Báčky a zo Sriemu. V prvý festivalový deň sa predstavili tri mladuchy – z každého regiónu jedna: z Banátu Magdaléna Šišková, z Báčky Vladimíra Pucovská a zo Sriemu Klára Fitošová a v druhý deň etnológ Patrik Rago predstavil aj selenčský kroj do ktorého obliekol Annu Berédiovú. Všetky naše mladé nevesty boli stredobodom pozornosti a upútali pozornosť návštevníkov, ktorí ich obdivovali, vypytovali sa na pôvod, fotografovali ich... Vojlovický, petrovský a staropazovský kroj boli takto verejne predstavené:

Čítať ďalej: Štyri vojvodinské mladuchy na svadbe v Rejdovej Pridať komentár

V Rejdovej na svadbe

Podrobnosti: Uverejnené 27. 08. 2024

V srdci Gemera, v malebnej obci Rejdová, sa počas minulého víkendu uskutočnil jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu, na ktorom boli prezentované aj tradície a svadobné zvyky vojvodinských Slovákov. Počas troch dní, od 22. do 24. augusta 2024, sa obec Rejdová stala centrom folklórneho života, kde sa snúbili hudba, tanec, remeslá a regionálna gastronómia v atmosfére autentických svadobných tradícií. Celou Rejdovou to vo štvrtok, piatok a sobotu hralo a spievalo – boli to výnimočné vystúpenia v autentickom prostredí. Tohto roku festival bol zameraný na najbohatší prejav ľudovej kultúry – svadbu.

Čítať ďalej: V Rejdovej na svadbe Pridať komentár

IN MEMORIAM: Milan Súdi

Podrobnosti: Uverejnené 27. 08. 2024

Chudobnejší sme o ďalšieho nášho veľkého Slováka. Vo veku 82 rokov sa z časnosti do večnosti vydal akademický maliar Milan Súdi. Po troch rokoch samoty sa pobral za manželkou Vierou Fajndovićovou Súdiovou, tiež akademickou maliarkou. Milan Súdi sa narodil 11. júna 1942 v Kysáči. Žil v rodisku, kde mal aj ateliér a kde trávil chvíle pokoja a tvoril. V minulosti najprv blúdil svetom. Istý čas sa oduševňoval s medicínou, ktorú začal študovať. Neskôr sa predsa rozhodol pre umenie. Vyškolil sa v Bratislave, pracoval ako profesor výtvarnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci a potom 25 rokov strávil v Novosadskom rozhlase, odkiaľ odišiel do dôchodku. Umenie a farebná pestrosť myšlienok mu zaiste dopomohli stať sa majstrom rozhlasových reportáží. Aj na dôchodku maľoval, experimentoval v nových cykloch. Hovoril, že nevie koľko bude žiť, vie však to, že tvoriť bude do posledného dychu. Keďže umelci neumierajú, ale žijú so svojimi obrazmi, nech teda aj ďalej tvorí v nebeských sférach.

Čítať ďalej: IN MEMORIAM: Milan Súdi Pridať komentár

IN MEMORIAM: Alžbeta Babková

Podrobnosti: Uverejnené 26. 08. 2024

V 72. roku života, príliš skoro, nás opustila Alžbeta Babková rod. Galátová. Narodila sa v roku 1952 v Kovačici, Kovačicu niesla v srdci a celú pracovnú dobu strávila na relácii Kovačica – Nový Sad – slovenské osady v Banáte. Počas svojich produktívnych rokov cestovala za novinárskymi témami vlakom naprieč rovinou. Kronikársky zapisovala udalosti zo všetkých banátskych osád, od Vojlovice, cez Jánošík a Hajdušicu, po Aradáč, Biele Blato a Ostojićevo. Vyžadovala si to práca v týždenníku Hlas ľudu, kde pôsobila od roku 1976 a z tejto redakcie ju aj v roku 2010 vyprevadili do dôchodku. Zameriavala sa na sociálne témy, sledovala aj bežnú politickú a kultúrno-osvetovú tematiku, propagovala kovačické insitné maliarstvo... Pred tromi mesiacmi, 11. mája 2024, to urobila ešte raz – na sympóziu venovanom storočnici narodenia majstra maliarskeho kumštu a čiary Martina Jonáša, čítala svoj referát pod názvom Monografia o Martinovi Jonášovi – To som ja. Pohrebná rozlúčka s Alžbetou Babkovou sa bude konať v utorok 27. augusta 2024 o 17:00h v Dome smútku v Kovačici.

Čítať ďalej: IN MEMORIAM: Alžbeta Babková Pridať komentár

80. výročie SNP

Podrobnosti: Uverejnené 25. 08. 2024

V sobotu 24. augusta 2024 sa na pozvanie Spolku slovenských velikánov zúčastnili pracovníci Archívu Vojvodiny: riaditeľ Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca riaditeľa Kristijan Obšust a operátor procesu digitalizácie Vladimír Mucibabić, štátneho podujatia organizovaného pri príležitosti osemdesiateho výročia vypuknutia Slovenského národného povstania na Jankovom vŕšku (Obec Uhrovec, Slovenská republika). Zástupcovia Archívu Vojvodiny v rámci slávnostného ceremoniálu položili veniec k obnovenému pamätníku SNP na Jankovom vŕšku. Kladenie vencov sa uskutočnilo pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica a zúčastnili sa ho traja príslušní ministri, vyše dvadsať poslancov Národného zhromaždenia, viacerí predstavitelia zahraničného diplomatického zboru, vrátane veľvyslanca Ruska, ako aj početné významné osobnosti zo spoločenskej, politickej a kultúrnej sféry života Slovenska.

Čítať ďalej: 80. výročie SNP Pridať komentár

Dr. Ľudovít Mičátek

Podrobnosti: Uverejnené 24. 08. 2024

Pred 150 rokmi 24. augusta 1874 v Kysáči sa narodil Dr. Ľudovít Mičátek, advokát a šéfredaktor časopisu Dolnozemský Slovák. Bol synom známeho národného pracovníka, niekdajšieho kysáčskeho učiteľa Jána Mičáteka. Ešte v rodičovskom dome získal výchovu, ktorej základom bola viera, láska a nádej. V škole bol vynikajúcim žiakom, výborne zmaturoval a rovnako úspešne skončil aj právnické štúdium na univerzitách v Prešove, Debrecíne a Pešti. Roku 1902 v Novom Sade si otvoril advokátsku kanceláriu. Ako advokát bránil a chránil v národnostných otázkach všetkých Slovákov i príslušníkov iných národností, brániacich svoju slobodu pri útlaku. Bol predsedom Československého zväzu v Juhoslávii a aktívny bol v hospodársko-finančných ustanovizniach, v cirkvi, v Dolnozemskom Slováku – prvom dolnozemskom časopise. V roku 1902 spolu s Milošom Krnom začali vydávať v Novom Sade časopis Dolnozemský Slovák. Ľudovít Miloš Mičátek zomrel 6. júla 1928 vo Viedni. Po smrti Ľudovíta Mičátka jeho manželka Štefánia zostala sama so siedmimi deťmi.

Čítať ďalej: Dr. Ľudovít Mičátek Pridať komentár

Náhodný obrázok

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

Najviac komentované

Posledné články