Amerika je snáď pre každého z nás vždy atraktívna a svadba ešte viac. Listujúc v starej tlači našu pozornosť upútal titulok o americkej svadbe našich vysťahovalcov pred takmer storočím a tiež pekná fotografia. V texte sa uvádza: „Náš stály dopisovateľ p. Ján Červenák z Detroitu v sprievode jednoho listu i tento obrázok nám zaslal, ktorý predstavuje svadobnú družinu nášho rodáka p. Pavla Hodoliča so sl, Emiliou Gálik. Vyobrazení sú: dievčatá z ľava na pravo: sl. Zuzka Kuľhavý (z Petrovca), sl. Zuzka Hodolič (rodená v Pivnici), Emilia Tlanda (rod. v Amerike), pani Emilia Hodolič (rod. v Amerike), Zuzana Beláni (rod. v Amerike), sl. Viera Gálik (rod. v Amerike), sl. Zuzka Parila (rod. na Slovensku). Mužskí: p. Pavel Šago (z Pazovy), p. Štefan Párnický (z Pivnice), mladý zať p. Pavel Hodolič (z Pivnice), p. Pavel Brna a p. Michal Ruman (obidvaja z Pívnice rodom).
Dňa 26. apríla 2025 sa konala výročná členská schôdza Spolku Slovákov z Juhoslávie. Atmosféra stretnutia bola priateľská, no zároveň nabitá aktivitou a konštruktívnymi podnetmi. Predseda Spolku Samuel Jovankovič vo svojej správe za uplynulé obdobie skonštatoval, že Spolok získal viacerých nových členov a postupne sa omladzuje, čo je podľa jeho slov kľúčové pre udržanie kontinuity a odovzdávanie kultúrneho dedičstva Dolnej zeme mladším generáciám. Informoval tiež o bohatej činnosti v roku 2024, ktorá zahŕňala prednášky, výstavy, spoluprácu s kultúrnymi inštitúciami a vydavateľskú činnosť. Zároveň predstavil plán aktivít na nadchádzajúce obdobie.
V týchto dňoch oslavuje významné životné jubileum insitná maliarka Klára Babka, ktorej diela sú známe svojou jemnosťou, pestrofarebnosťou a pokojnou atmosférou vidieckeho života. Tento Klárin jubilejný rok sa začal 6. februára 2025 v Galérii V 21 v Bratislave, kde za prítomnosti veľkého počtu milovníkov insity slávnostne otvorili jej samostatnú výstavu Srdcom a štetcom. Výtvarný kritik Vladimír Valentík jej diela prirovnal k terapeutickému úniku do sveta pokoja a krásy. Jubilujúca maliarka čerpá totiž inšpiráciu zo spomienok na detstvo, pričom jej obrazy zobrazujú idylické scény dedinského života, často na okraji Kovačice, v rôznych ročných obdobiach, no najčastejšie v zime. Avšak jej zimná bieloba nechladí, ale príjemne hreje.
Už pol roka trvajúce protesty v Srbsku, ktoré vedú najmä študenti a stredoškoláci, sú výnimočným prejavom ich odhodlanosti. V čase, keď je spoločnosť paralyzovaná apatiou, strachom či cynizmom, sa mladí ľudia rozhodli neklesnúť na duchu. Ich protest nie je len reakciou na konkrétnu udalosť či nespravodlivosť – je to volanie po systémovej zmene. Volanie po dôstojnosti, pravde a spravodlivosti. Po skupine približne osemdesiatich študentov, ktorí nedávno na bicykloch prešli 1 300 kilometrov do Štrasburgu, sa dnes z Nového Sadu vydala ďalšia skupina študentov v blokáde na štafetový ultramaratón do Bruselu, počas ktorého pobežia 1 933 km. Vo večerných hodinách dorazili do Chorvátska.
Projekt Inovácia a optimalizácia vzdelávacích nástrojov a prostriedkov výučby slovenčiny mimo územia Slovenska ponúkol možnosti zlepšenia spôsobu výučby slovenčiny v zahraničí a vytvoril nové a lepšie učebné pomôcky, metódy a materiály, ktoré pomôžu i učiteľom i študentom. Záverečné multiplikačné podujatie tohto trojročného medzinárodného Erasmus+ projektu prebiehalo 11. apríla 2025 na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Koordinátorom projektu bola Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UCM v Trnave a zahraničnými partnermi boli Oddelenie slovakistiky FF Univerzity v Novom Sade (Srbsko) a Inštitút slavistiky FF Univerzity v Ľubľane (Slovinsko).
Je pravda, že dátum zvolený na organizovanie veľkej slávnosti pri príležitosti 50. výročia obnovenia činnosti Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan nebol najšťastnejší – druhý deň Veľkej noci. Mnohí tento deň plánovali stráviť s rodinou. Dá sa predpokladať aj to, že niektorým ľuďom z nejakého dôvodu nie sú po chuti niektorí členovia a predstavitelia Detvana. No nepopierateľným faktom zostáva, že tento kultúrno-osvetový spolok už pol storočia dôstojne reprezentuje malú slovenskú komunitu vo Vojlovici a Pančeve.
Trinásťročný Marek Poničan z Báčskeho Petrovca je dôkazom, že aj detská dobrota dokáže meniť svet k lepšiemu. Tento mladý humanitárny pracovník má za sebou už päť úspešných charitatívnych akcií, vrátane najnovšej veľkonočnej, ktorú organizoval s maminou pomocou – od nápadu, cez pečenie koláčov, až po ich balenie a predaj. Túto „koláčovú" akciu venoval Teodore Martinko (25) z Kysáča, na ktorú 1. novembra 2024 spadol prístrešok na železničnej stanici v Novom Sade a ktorá pri tom utrpela ťažké zranenia. Marek sa rozhodol, že všetok výťažok z predaja jeho koláčov poputuje práve na pomoc tejto mladej žene. Vďaka aj príspevkom darcov – či už formou surovín, koláčikov, alebo finančných darov – sa podarilo vyzbierať krásnych 96 900 dinárov, ktoré Marek spolu s mamou Milotou Pálenkášovou previedli dnes na účet manžela Teodory Martinkovej.
Dňa 20. apríla 1855 v Kulpíne sa narodil Albert Martiš. Ide o významnú osobnosť nielen kulpínskych dejín, ale aj celoslovenských, osobnosť, ktorá si zasluhuje našu pozornosť a náš obdiv. Patril medzi významných ľudovýchovných pracovníkov a bol i publicistom, spisovateľom a zakladateľom novodobého chmeliarstva vo Vojvodine. Inšpirovaný životom v Kulpíne písal spomienkové prózy z detstva a mladosti, ako aj zo života vojvodinských Slovákov. Prekladal zo srbčiny do slovenčiny (napr. J. J. Zmaja) a opačne: zo slovenčiny do srbčiny (M. Kukučína). Okrem ľudovýchovných článkov a próz písal aj drámy. Jeho poviedky knižne vyšli až po jeho smrti: Hriechy mladosti a iné rozprávky (1933) Pamäti dolnozemského buditeľa (1937) a v roku 1996 prof. Dr. Jarmila Hodoličová do tlače pripravila knihu Albert Martiš, autobiografické črty a poviedky, ktorú vydala Kultúra Báčsky Petrovec. Pre národnopolitickú činnosť bol Albert Martiš prenasledovaný uhorskými úradmi. To ho však nezastavilo, v prospech slovenského ľudu robil do poslednej chvíle. Za takú nezištnú obetavosť sa mu však nedostalo patričnej odplaty. Zomrel v biede, 63-ročný, opustený, asi dva mesiace pred ukončením 1. svetovej vojny.
Každý rok sa na jar odohráva zápas života so smrťou. Zo zeme vyrastá nová tráva, rozkvitá lúka, na strome vypučia listy... Veľká noc nie je však len sviatkom jari. Raz na jar, pred viac ako 2000 rokmi, na Veľkú noc sa odohral aj iný zápas so smrťou. Ježiš Kristus neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil. Vzkriesený Boží Syn tak aj nám dáva nádej...
Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína srdečne pozýva na podujatie Veľká noc v Kulpíne 2025 a koštovku vín a klobás. Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 49 bielych vín, 24 červených (čiernych), 19 ružových a 3 ovocné vína. Tretia komisii oceňovala vzorky 96 domácich hrubých klobás. Verejná degustácia oceňovaných vzoriek sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 20. apríla 2025 v Poľovníckom dome v Kulpíne, a bude nasledovať po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Výsledky včerajšieho oceňovania si možno pozrieť pod textom.
24. apríl 1931 – 17. apríl 2025
O týždeň by oslávil požehnaných 94 rokov. Žiaľ, dnes sa pretrhla jeho nitka života. Navždy nás opustil akademický maliar, výtvarný pedagóg a človek hlbokej kultúrnej stopy – Jaroslav Šimovič.
Veľkonočné sviatky, ktoré podľa kresťanského kalendára pripadajú na začiatok jari, sa oddávna prelínali s predkresťanskými zvykmi a obradmi spätými s príchodom nového života. Pre našich predkov bolo obdobie Veľkej noci nielen náboženským, ale aj hlboko symbolickým časom obnovy prírody a ľudského bytia. Zima bola považovaná za obdobie smrti, zatiaľ čo jar symbolizovala znovuzrodenie – ako prírody, tak aj duchovného života. Práve preto sa do kresťanských zvykov postupne začlenili mnohé pohanské tradície, ktoré uctievali prírodné božstvá a kolobeh života.
Začiatok apríla priniesol ďalšiu inšpiratívnu zastávku v rámci projektu Krajanského múzea Matice slovenskej, v spolupráci s Vydavateľstvom Matice slovenskej - Literárne besedy na Dolnej zemi – tentokrát v Pivnici, konkrétne na Základnej škole 15. októbra na ulici Maršala Tita.
Pred 260 rokmi 14. apríla 1765 v Hornom Jesene sa narodil František Jesenský, farár v Slovenskom Bardáni a v poradí druhý kysáčsky farár. V Kysáči zanechal hlbokú stopu, kde pôsobil od roku 1794 a do svojej smrti 1805. V tom čase (1795. roku) v Kysáči bolo 1 289 Slovákov. František Jesenský bol vynikajúci organizátor, pedantný kronikár, vzdelanec a jeden z prvých slovenských spisovateľov. Počas jeho pôsobenia bol medzi inými vystavaný aj evanjelický kostol v Kysáči (v rokoch 1794 – 1799).
V priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec otvorili v sobotu 12. apríla 2025 výstavu s názvom Tridsaťročná cesta rozmanitosti Anny Legíňovej. Návštevníkom ponúka pohľad na výnimočne pestrú a zanietenú tvorbu autorky, ktorá sa počas troch desaťročí venovala prevažne úžitkovému umeniu s dôrazom na slovenskú ľudovú ornamentiku, posledne však aj umeleckej maľbe. Výstava potrvá do 12. mája 2025.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)