Vo veku nedožitých 63. narodenín nečakane nás 18. apríla 2024 opustil Ján Hlaváč, technický redaktor našich novín, časopisov a knižných vydaní. Ján Hlaváč sa narodil 26. apríla 1961 v Báčskom Petrovci. Roku 1980 skončil Strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa v Novom Sade a roku 1986 absolvoval Vyššiu pedagogickú školu v Belehrade – smery učiteľ výtvarnej kultúry a grafický redaktor. V rokoch 1986-1998 pracoval v oddelení prípravy pre tlač a neskôr ako technický redaktor knižných a časopiseckých vydaní AS Kultúra v Báčskom Petrovci. Ako technický redaktor Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade pôsobil v rokoch 1998-2004. Potom nastúpil do tlačiarne Kultúra a od roku 2007 a do roku 2022 bol zamestnancom Slovenského vydavateľského centra ako šéfredaktor rodinného magazínu Rovina a grafický redaktor knižných a časopiseckých vydaní.
Krajanská kategória 32. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko už má svojich víťazov. Hlavnú cenu a maximálnych 100 bodov získali Adela Miriam Petrášová zo ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca a Simeon Pintír zo ZŠ 15. októbra z Pivnice. Ocenenou bola aj pedagogička petrovskej základnej školy Jarmila Pantelićová. Do súťaže sa zapojili žiaci a žiačky z Anglicka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Srbska, Švédska a Ukrajiny s celkovým počtom 70 literárnych prác. Okrem účasti na slávnostnom vyhodnotení súťaže a odovzdávaní vecných cien v Nových Zámkoch, ktoré sa uskutoční 6.6.2024, sa žiacki výhercovia v tejto kategórii môžu tešiť na poznávací pobyt na Slovensku, ktorý organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Slovenská republika podporuje politiku rozširovania Európskej únie a je pripravená podporiť Srbsko nielen politicky, ale aj zdieľaním skúseností z vlastného integračného procesu. „Už roky sme na čele skupiny krajín, ktoré poukazujú na to, že Belehrad si zaslúži dôveryhodné pokračovanie prístupového procesu. Týmto spôsobom dávame regiónu motiváciu a víziu pre jeho ďalší rozvoj, posilnenie stability a ekonomickej prosperity, ktorú si títo obyvatelia zaslúžia,"- povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár, ktorý v pondelok 15. apríla prijal srbského veľvyslanca Aleksandra Nakića. Veľvyslanec A. Nakić vyjadril ochotu osobne prispieť k prehĺbeniu vzájomnej spolupráce vo všetkých oblastiach zdôrazňujúc, že jedným z hlavných cieľov jeho misie bude posilnenie hospodárskej spolupráce. Podotkol, že Srbsko oficiálne udelilo exequatur novému honorárnemu konzulovi Slovenska v Srbsku a v Báčskom Petrovci sa očakávame oficiálne otvorenie konzulátu. Minister Blanár sa poďakoval za postoj Srbska k slovenskej národnostnej menšine, ako aj za podporu kandidatúry insitného maliarstva z Kovačice do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
V nedeľu 14. apríla 2024 v Pivnici uzavreli tohtoročné jubilejné 30. Dni Janka Čemana.
V rámci nich prebiehal 29. festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, na ktorom sa predstavilo 10 divadelných predstavení a na záver, mimo konkurencie, si milovníci divadla mohli pozrieť aj jedenáste. Bohatý bol aj program sprievodných podujatí, bolo ich až päť, z čoho tri boli výstavy: 30 rokov Ochotníckeho divadla Janka Čemana, výstava plagátov účinkujúcich predstavení a výstava fotografií Anny Milecovej Fotografický portrét dediny Pivnica. Ďalšie dve sprievodné podujatia boli zamerané na tvorbu – bola to akcia Slovenského vydavateľského centra Vítanie jari s knihou a vyhodnotenie 7. ročníka literárnej súťaže „Píšeš? Píšem!". Termín tohtoročného festivalu sa trochu pozmenil z dôvodu osláv 30 rokov nepretržitej činnosti divadla Janka Čemana a toto jubileum oslávili hneď v prvý festivalový deň 10. apríla, kedy tieto divadelné hody aj štartovali.
V školskom roku 1926/1927 maturovala prvá generácia na gymnáziu v Petrovci. V nej bolo päť dievčat. Boli to ťažké časy, zvlášť pre dievčatá, ktorým podľa zakorenených patriarchálnych názorov bolo miesto vedľa manžela a v kuchyni a v žiadnom prípade nemala sedieť v školskej lavici. Predsa, z najstaršieho tabla petrovského gymnázia, z vyvýšeného horného radu, hrdo sa na okoloidúcich díva päť slečien. V tvrdom boji o rovnoprávnosť vo vzdelávaní sa im podarilo vyhrať. Z tých prvých piatich maturantiek štyri ďalej pokračovali v školení a zakončili aj učiteľský kurz v Novom Sade a potom sa rozpŕchli do sveta. Tri sa odsťahovali na Slovensko, jedna do Chorvátska a jedna mladá zomrela. Najmladšia z dievčat bola Mária – Juliana (Maňa) Šišková narodená v roku 1909 v Selenči. Najstaršia bola Katarína Kaňová, narodená roku 1906 v Petrovci a o rok mladšia Juliana Párnická sa narodila v roku 1907 v Iloku. Všetky tri zakončili učiteľský kurz v Novom Sade a všetky tri sa odsťahovali do ČSSR. Zuzana Štrbová narodená 11. marca 1908 v Petrovci odišla do Rijeky, kým Zuzana Sirácká, tiež narodená roku 1908 v Petrovci, zakončila učiteľský kurz v Novom Sade, no, zo života si veľmi málo užila – zomrela tridsaťročná.
8. apríla sme si pripomenuli Medzinárodný dňa Rómov. Rómovia, príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu, sú rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedú potulný život. Na pomenovanie a pôvod tejto etnickej skupiny sa širšie zameriava Ján Kulík z Austrálie. Podľa neho v Európe je ustálené pomenovanie cigán, cigáň, nem. Zigeuner, tal. Zingar, fr Tsiganes atď. kým v krajinách kde sa hovorí po anglicky, používa sa gipsy, gypsy, kde sa naráža na Egypťan.
Pred storočím, 6. apríla 1924, sa narodila Anna Pixiadesová, výtvarníčka, výtvarná pedagogička, ilustrátorka, jedna z najpoprednejších a najvýznamnejších slovenských vojvodinských profesionálnych výtvarníkov. Svojím moderným výtvarným prejavom na menej frekventovaných materiáloch (smalt, sklo, tapisérie a i.) si vybudovala významné miesto v dejinách umenia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj celého Srbska. Prvú samostatnú výstavu jej usporiadali v roku 1956 v Národnom múzeu v Petrovci. Výstava bola sprístupnená od 1. do 31. mája a na nej sa Petrovčanom predstavila obrazmi a grafikami výtvarného a aplikovaného umenia.
Prevzatím listiny exequatur z rúk námestníčky ministra zahraničných vecí Nataše Rašević sa funkcie ujal nový honorárny konzul Slovenskej republiky v Srbsku, pán Andrej Hodolič. Honorárny konzulárny úrad, do ktorého pôsobnosti patrí celá oblasť AO Vojvodina - Západobáčsky obvod, Severobáčsky obvod, Juhobáčsky obvod, Severobanátsky obvod, Stredobanátsky obvod, Južnobanátsky obvod a Sriemsky obvod, bude sídliť v Báčskom Petrovci.
Dňa 8. apríla 2024 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, ktorý si pripomínajú všade vo svete, uvedený deň sa oslávil aj v Obci Báčsky Petrovec. Týmto činom sa začala realizácia prvej aktivity Lokálneho akčného plánu vzdelávania Rómov na rok 2024. Podľa odporúčania Vlády AP Vojvodiny bola o 12.00 h vztýčená rómska zástava na stožiari Obce Báčsky Petrovec. Pri vztyčovaní rómskej vlajky prítomní boli: Dragan Krčmar – zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec, Jelena Sarač – vedúca kabinetu predsedu Obce Báčsky Petrovec, Danijela Bogdanović, koordinátorka Úradu pre rómske záležitosti a Miroslav Necić, predseda Rómskeho združenia Báčsky Petrovec. Koordinátorka Úradu pre rómske záležitosti zablahoželala všetkým príslušníkom rómskej národnostnej komunity a zaželala im lepšiu integráciu a participáciu, tak ako to predpokladá Stratégia sociálnej inklúzie Rómov a rómskych žien v Srbskej republike do roku 2030.
Včera v priestoroch Galérie insitného umenia v Kovačici otvorili 11. ročník Jarného výtvarného salónu. Toto tradičné jarné podujatie sa tento rok koná o mesiac skôr ako po minulé roky, keďže v máji sa v tejto umeleckej inštitúcii a tiež v celej Kovačici uskutoční séria podujatí k 100. výročiu narodenia velikána insitnej maľby Martina Jonáša. Prítomných na včerajšom otvorení výstavy privítala Anna Žolnajová Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia a salón otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Vernisáž ozvláštnil Emil Nemček, ktorý na harmonike zahral niekoľko skladieb.
S dielami akademického grafika Radovana Jandrića, profesora na dôchodku na umeleckých akadémiách v Novom Sade a Belehrade, sa petrovské publikum stretáva štvrtýkrát, z čoho tri samostatné výstavy mal v Galérii Zuzky Medveďovej. Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinskych Slovákov v príhovore na včerajšej vernisáži ozrejmila, že mu výstavy usporiadali pri príležitosti okrúhlych jubileí, a to v rokoch 2004, 2014 a 2024. Vladimír Valentík, výtvarný kritik a autor výstavy, vyberanými slovami hovoril o poetickosti vystavených diel, ktoré nadchýnajú pozorovateľa tak svojimi veľkými formátmi, ako aj zvláštnou tajuplnou mystickosťou. Určitá, akoby patina, dáva dielam pečať starobylosti. Pozornému pozorovateľovi obrazy vyrozprávajú povesti o niekdajšom spôsobe života a priblížia mu odvekú filozofiu spätosti človeka s prírodou. Výstavu otvoril Vladimír Valentík a vernisáž hudobne ozvláštnila mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina pod vedením Ondreja Maglovského.
Pred 190 rokmi, 5. apríla 1834, sa v Starej Pazove narodil Vendelín Bohboj Kutlík, slovenský advokát, básnik, publicista, národný buditeľ a organizátor kultúrneho života. Toto jubileum nám pripomína Spolok Martina Rázusa, ktorý na svojej facebookovej stránke uvádza časť textu JUDr. Petra Kerecmana, PhD.: Vendelín Bohboj Kutlík sa narodil ako tretie dieťa v evanjelickej, národne uvedomelej rodine. Vendelínovi rodičia – Ján a Jozefína Jaroslava, rod. Potocká – pochádzali z Oravy, resp. z Liptova. Medzi krajanov do Vojvodiny sa presťahovali potom, ako Vendelínov otec po skončení štúdií dostal miesto učiteľa v Starej Pazove. Tu malý Vendelín prežil prvých desať rokov života. V roku 1844 sa rodina presťahovala do juhomaďarského Pitvaroša.
V prvú nedeľu po Veľkej noci v Báčskom Petrovci, Selenči, Kysáči, Silbaši, Laliti, Aradáči, Hajdušici, Padine, Boľovciach,... prebieha slávnosť konfirmácie. V Petrovci tohto roku majú 40 konfirmandov: 16 chlapcov a 24 dievčat. Okrem z Petrovca, dvaja sú zo zahraničia, zo Slovenska a Čiernej Hory. Hovorí Ján Vida, farár petrovský. Kvôli veľkému počtu detí, ktoré pristupujú k spovedi a Večeri Pánovej, v petrovskom cirkevnom zbore slávnosť konfirmácie vždy dlho trvala a bývala veľmi náročná tak pre deti, ako aj ostatných. Preto sa vlani prvýkrát usporiadali služby Božie s Večerou Pánovou v predvečer konfirmácie a na nich sa prisluhovala Večera Pánova rodičom, starým rodičom, krstným rodičom a ostatným. V tej praxi sa bude pokračovať aj v tomto roku a tak v sobotu 6. apríla o 19:30 bude konfirmačná slávnosť s Večerou Pánovou a spoveďou a v nedeľu 7. apríla o 8:30 budú služby Božie s konfirmáciou. V tomto poslednom prípravnom týždni sa konfirmandi oboznamujú aj s fungovaním cirkevného zboru a dnes spoznávali chrám Boží.
Osada Ašaňa patrí do obce Pećinci, ktorá sa nachádza v Srieme, v južnej časti Vojvodiny. Väčšinu jej obyvateľstva tvoria Srbi, pričom najpočetnejšie menšiny sú Rómovia a Slováci. Z 1253 obyvateľov je podľa údajov z roku 2022 43 slovenskej národnosti. Hovorí Anna Petrovićová, farárka boľovská a administrátorka v cirkevnom zbore Ašaňa a dodáva, že je Ašaňa fíliou cirkevného zboru Boľovce. Podľa jej slov Cirkevný zbor v Ašani bol založený v roku 1902 a v roku 1905 si kúpili dom, ktorý upravili na modlitebňu. V roku 1908 k modlitebni bola pristavaná drevená veža a umiestnené boli do nej 2 zvony. Tie boli počas 1. sv. vojny zrekvirované, takže si Ašančania po vojne zadovážili dva nové zvony. V roku 1984 sa pôvodná modlitebňa zrútila a v roku 1986 bola vystavaná nová. Na oslavu Vzkrieseného sa v nej 31. marec 2024 zhromaždil pozoruhodný počet veriacich a rozozvučali sa aj zvony.
V roku 1924 vo Vojvodine bolo 2000 hektárov chmeľníc. Najviac ich bolo postavených v oblasti Báčskeho Petrovca. V porovnaní s inými plodinami chmeľ zabezpečoval omnoho väčší zisk. Nič sa neoplatilo pestovať väčšmi ako chmeľ. Preto sa cítila potreba „jednotne postupovať", ako to povedal pri zakladaní nového združenia vojvodinských chmeliarov jeho prvý predseda, petrovský učiteľ a národovec Samuel Šiška. Tento vynikajúci dejateľ našej minulosti, medzi prvými zhodnotil význam chmeliarstva v hospodárstve Vojvodiny a predovšetkým Petrovca. Medzi prvými videl, že sa bez organizovanej práce nedosiahne mnoho. Šľachetné povolanie dedinského učiteľa pochopil nie iba ako vyučovanie žiakov, ale cítil ako svoju mravnú povinnosť aktívne sa venovať pozdvihovaniu kultúrnej, odbornej a samým tým aj hospodárskej a hmotnej úrovne žiackych rodičov. Preto 6. apríla 1924 zvolal do svojej triedy pestovateľov chmeľu, aby sa založilo združenie vojvodinských chmeliarov.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)