Slávnostnú vernisáž výstavy „Slovenské insitné umenie zo Srbska" zorganizovali dňa 23. 1. 2025 Zastupiteľský úrad a Slovenský inštitút v Berlíne v spolupráci s Galériou Babka z Kovačice a Srbským veľvyslanectvom v Nemecku. Výstava pri príležitosti zápisu insitného umenia slovenskej menšiny v Srbsku na UNESCO Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva predstavuje tvorbu 15 umelcov a umelkýň.
Každá generácia má svoje vlastné ideály, ktoré sú formované spoločenskými, ekonomickými a technologickými zmenami. Ideály mojej generácie boli zakončiť školu, či už vysokú, alebo remeslo, a byť úspešný v stabilnej kariére. Potom prišli deväťdesiate a hlučná pink hudba, ktorá mala prehlušiť každý zdravo-rozumný výkrik. V hyperinflácii a devastácii ľudských hodnôt vznikla fraškovitá pieseň Joj, mamo, budem diler, keď ideálom mladých ľudí mohlo byť akurát iba šmelinárstvo a nezákonné obchodovanie so západnou stabilnou menou. To bolo vtedy (a asi aj neskôr) najvýnosnejšie „zamestnanie" a „dileri" s hrubými zlatými náhrdelníkmi a pištoľami schovanými za opaskom, stali sa najvplyvnejšími v prostredí, ba aj v celej krajine. Svet sa medzičasom menil, u nás však tie skryté pištole dobu zastavili. Obyvateľstvo živorilo bez ideálov, zahriaknuté a nainfikované pasivitou a letargiou. Pádom prístrešku na novosadskej železničnej stanici 1. novembra 2024 sa vzdor, desaťročia uspaný, ako reakcia na krivdu, zobudil. Mladosť povstala. Naša budúcnosť nechce mať perspektívu z deväťdesiatych a idolov dilerov.
„Maďarské okupačné vrchnosti snažili sa hneď od začiatku surovými fašistickými údermi a násiliami ohromiť a pokoriť obyvateľstvo vtedajšej Vojvodiny, dávajúc pritom celkom voľné ruky bezuzdným nacionalistickým živlom, ktoré snívali o znovuvzkriesení veľkého Uhorska, alebo ešte lepšie Maďarska... Hlavné ich ostrie namierené bolo proti slovanským národom a národnostiam Vojvodiny, predovšetkým proti Srbom a Chorvátom, no veľmi podobne i proti vojvodinským Slovákom, ktorým sa najprv chcelo dať na vedomie a hmatateľne pocítiť, že sú porazení a zateraz odsúdení len k hrubej poslušnosti voči novým mocipánom. Najvýbojnejšie jednotky maďarského fašistického vojska, ktoré v zime 1941/42 prevádzali krvavé a zlopovestné razie v Novom Sade, Čurugu a Žablji, vrhli sa boli hneď potom (28. januára 1942) i na Petrovec, ktorý od väčšej pohromy zachránila vtedy len náhoda." Uvádza Dr. Ján Kmeť v knihe Pamätnica 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci (Obzor Báčsky Petrovec 1969).
Otvorený list redakcii týždenníka Hlas ľudu, orgánom NVU Hlas ľudu a Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku napísal Juraj Bartoš, niekdajší novinár a zodpovedný redaktor Hlas ľudu. Uvádzame ho v úplnom znení.
Známy srbský motoristický novinár Mladen Alvirović so svojím štábom zavítal v rámci relácie Zimná hliadka po prvýkrát na Slovensko. Počas svojho pobytu vo Vysokých Tatrách sa vyviezli lanovkou na Lomnický štít a tiež vyskúšali svahy v Tatranskej Lomnici, sánkovanie na Hrebienku, či bežkovanie na Štrbskom Plese. Neobišli ani Múzeum Tatranského národného parku, Múzeum kočiarov, aquapark v Poprade a ochutnali aj tradičné slovenské špeciality. Zverejnilo to na spoločenských sieťach Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku / Ambasada Slovačke u Srbiji. Zaujímavú reláciu SAT, odvysielanú v nedeľu 19. januára na RTS 1, si môžete pozrieť aj na youtube.
V kovačickom evanjelickom a.v. kostole vlani dokončili práce na zavádzaní podlahového vykurovania. Vykurovanie funguje perfektne, takže aj v tomto zimnom období môžu veriaci v chráme Božom prežívať príjemné a požehnané chvíle na bohoslužbách. Dozvedáme sa to z najnovšieho Kovačického kalendára, z textu Mgr.Th. Martina Bajzu, farára kovačického, ktorý píše i o dobrodincovi, Kovačičanovi Jánovi Cickovi ml. Spomenutý podnikateľ poskytol finančné prostriedky, aby v kovačickom evanjelickom chráme Božom bola nainštalovaná najnovšia technológia, ktorá je totiž aj ekonomicky udržateľná pre cirkevný zbor. Práce, ktoré sú vykonané pri zavádzaní vykurovania, stáli viac ako 50 000 eur.
Dobrovoľný občiansky hasičský spolok v Petrovci založili ešte v roku 1891 a je jedným z najstarších v Srbsku. Keďže to bola i jedna z prvých foriem organizovanej spolkovej činnosti, bol aj významným organizátorom kultúrneho života vo svojej osade. Petrovskí hasiči mali svoj Lesík a dychovku, čo využívali na organizovanie zábav. Súčasťou zábav bývali aj ohňostroje. O tom sa dozvedáme z dobovej tlače, ale aj z plagátu z roku 1907. Na ňom píše: „Petrovský dobrovoľný hasičský spolok usporiada dňa 19-ho januára 1907 v sobotu vo veľkom hostinci u Tomáša so salónnym ohňostrojom a s maskovým valčíkom spojenú TANEČNÚ ZÁBAVU, ku ktorej Vás týmto úctive povoláva Veliteľstvo. Začiatok o 8. hodine večer. Vstupné od osoby: 1 koruna, od rodiny (3 osoby) 2 K 50 halierov. Hudbu dá miestny hasičský hudobný zbor. Len pozvaní majú prístup."
Len slobodná, nezávislá a zodpovedná žurnalistika môže byť garantom realizácie verejného záujmu. Najstaršie nezávislé združenie novinárov v juhoslovanskom regióne Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny (NDNV), dnes oslavuje 35. narodeniny. „Náš boj za hodnoty slobodnej, solidárnej a otvorenej spoločnosti trvá tri a pol desaťročia. Za zodpovednú žurnalistiku, za slobodu médií, za ľudské práva, za občiansku dôstojnosť. Pre svoju vytrvalosť a dôslednosť pri presadzovaní týchto hodnôt sa NDNV od svojho založenia stal terčom početných a rôznych druhov tlakov, ktoré v posledných mesiacoch prerástli do otvoreného prenasledovania najvýznamnejších členov našej organizácie." Uvádza sa to v dnešnej predpoludňajšej správe, kým v popoludňajšom vyhlásení NDNV ostro reaguje a odsudzuje správanie príslušníkov polície a žandárstva voči novinárom, ktorí dnes informovali z blokády Mestského úradu v Novom Sade. NDNV pripomína a upozorňuje, že úlohou zástupcov médií je podávať správy, čo je aj ich zákonné právo. Na druhej strane povinnosťou polície je zaručiť bezpečnosť všetkých občanov, nie ju ohroziť.
Dnes ráno sa Kulpínom rozchýrila smutná správa: opustil nás ďalší významný Kulpínčan, Gavra Govorčin. O dva mesiace by oslávil životnú osemdesiatku (15. 3. 1945), no zákerná choroba mu to prekazila. Životný údel a krížiky na chrbte dôstojne znášal a do poslednej chvíle bol ešte spoločensko-politicky aktívny – dodnes bol členom Obecnej rady Báčskopetrovskej obce. V Kulpíne sa takmer nenájde človek, ktorý by ho nepoznal. Z pracovnej pozície miestneho matrikára a šéfa Miestnej kancelárie v Kulpíne desaťročia sa zúčastňoval na všetkých dôležitých podujatiach a akciách. Známy bol aj v celej obci a v širšom okolí. Jeho správy v slovenskom týždenníku Hlas ľudu pozorne čítali milovníci futbalu a správnou slovenčinou sa roky prihováral v športových reláciách novosadského rozhlasu, ako aj Rádio-televízie Vojvodiny, a tiež petrovského rádia a televízie.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2025, a to najneskôr do 28. februára 2025 e-mailom a následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ulica Arsu Teodorovića 11, 21000 Nový Sad, Srbsko.
Ďalší fragment z dejín Petrovca spred osemdesiatpäť rokov sa dozvedáme vďaka PhDr. Martinovi Lackovi, PhD., ktorý nám zaslal dokument zo svojho archívu. Ide o výpisky z Vojenského historického archívu v Bratislave, fondu 53, označené značkou „D" – dôverné. Údaje boli získané v roku 1942 od utečenca Jána Bohuša, o ktorom sa konštatuje, že má meštianske školy a o ktorom je aj záznam: „Vypočúvaný je celkom inteligentný, jeho údaje, ktoré získal vlastným pozorovaním, nakoľko sa pripravoval pre zbehnutie, sú celkove presné a možno ich brať za vierohodné." Uvádzame časť z jeho výpovedí, predovšetkým o udalostiach v januári 1940 v Petrovci, ktoré donútili mnohých, hlavne študentov, aby ilegálne opustili Báčku okupovanú Maďarskom a hľadali záchranu na Slovensku.
S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás 13. januára 2025 náhle a nečakane navždy opustil Mgr. Pavel Naď Ďuriš Krokoš. Slovenská komunita v Nadlaku, ale aj v Rumunsku vôbec sa zahalila do smútočného rúcha, pretože sme opäť chudobnejší o výraznú osobnosť.
Počet obyvateľstva v Srbsku v posledných dekádach klesá. Aj keď si druhá svetová vojna vyžiadala mnoho obetí a podstatne znížila počet obyvateľov nielen v Srbsku a vtedajšej Federatívnej Národnej Republike Juhoslávii lež aj širšie, predsa, v povojnovom roku 1948 v Kulpíne žilo o 1147 obyvateľov viac než v súčasnosti. V porovnaní s rokom 1961 pokles obyvateľstva je ešte výraznejší, čiže v roku 2022 v Kulpíne žije o 1311 obyvateľov menej než v roku 1961, čo predstavuje zníženie až o 35%. Podľa sčítania ľudu z roku 2022 Kulpín má 2431 obyvateľov. Aj v ostatných slovenských osadách zaznamenávame úpadok obyvateľstva. Výnimkou je Stará Pazova, ktorá je však dávnejšie väčšinovo srbská a v nej sa počet obyvateľstva za posledných 80 rokov zdvojnásobil.
K 280. výročiu príchodu Slovákov do Petrovca (1745 – 2025) vyberáme text Vladimíra Velentíka z tohtoročného Slovenského svetového kalendára. Zaujímavé drobničky z dejín Petrovca sa týkajú prvých udalostí: prvého maskového bálu, prvej voľby krásky, elektrifikácie, prvej autonehody, prvého diplomovaného pilota...
Určite každý z nás si pamätá na sladkú vôňu starej maminho (alebo mamičkinho) svadobného koláča, ktorého vôňa sa rozplývala po celom dome alebo na starého otcovu (alebo apkovu) horkú klbásu, na ktorú nemá ani tá najchýrnejšia mäsiareň v hociktorej dedine či v meste? Akou vôňou vonia vaše detstvo? Bola to výzva pre našich žiakov, aby si vychutnali spoločné chvíle kuchárstva so svojimi mamami či starými mamami. To, že „kuchárčenie" skutočne milujú, som zistila z ich vydarených mnohopočetných prác, prezentácií, video záznamov či výkresov. Sú tam obrázky jedál a recepty, na ktoré si už ani nespomíname, od rôznych koláčov, závinov, polievok až po vynikajúce klobásy, recepty, ktoré sa v rodinách dedili z generácie na generáciu. Uvádza Mária Andrášiková, autorka projektu Kuchárske rodinné dedičstvo, ktorého výsledkom je zapísanie viac ako 70 receptov zverejnených na internetovej stránke Aktívu učiteľov slovenčiny vo Vojvodine a Asociácie slovenských pedagógov. Sú tam zverejnené recepty na: „Krumple na ťapši", Makovie opekance, Svadobný koláč, Šošovicovú polievku, Pampúche, Rejteša, Slepačiu polievku, Sármu, Herovke, Krumpľovníka, Bryndzové halušky, Šúšťovníka, Pirohy, Palacinky, Tvarohové rezance ...
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)