V utorok 8. júla 2025 vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec sa konalo slávnostné odovzdanie odmien nositeľom Vukovho diplomu a žiakom generácie na základných školách a gymnáziu z územia obce Báčsky Petrovec. Spolu 27 žiakov najúspešnejšie ukončilo ešte jeden školský rok.
V dňoch 11. až 13. júla 2025 sa Detva stane dejiskom významného stretnutia Slovákov žijúcich v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v spolupráci s mestom Detva pripravuje jubilejnú 50. Krajanskú nedeľu a 10. ročník Krajanského dvora, ktoré sú významnou súčasťou 58. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou. Podujatie sa koná pod záštitou ministra cestovného ruchu a športu SR Rudolfa Huliaka.
Pred storočím, 9. júla 1925, priniesli noviny Národná jednota správu o vážnej hrozbe, ktorej čelilo slovenské gymnázium v Petrovci. Štátne úrady rozhodli o zrušení 7. a 8. ročníka – čo by dnes znamenalo zrušenie 3. a 4. ročníka strednej školy. Tento krok nadväzoval na predchádzajúci zásah z úvodu školského roka 1924/1925, keď bola zrušená šiesta trieda a žiaci museli prestúpiť do Nového Sadu, ak chceli pokračovať v školení. Zachovali sa silné slová z titulnej strany spomínaných novín, ktoré poukazujú na to, akú dôležitosť naši predkovia pripisovali vzdelaniu. „Naši otcovia neprestajne túžili po strednej škole... lebo maďarská politika nepriala Slovákom." V texte sa vyzýva, aby sme „zapchali ústa našim protivníkom", ktorí tvrdia, že Slováci nie sú kultúrny národ – a to činom: zabezpečením žiakov pre slovenskú školu.
V evanjelickom chráme Božom v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 6. júla 2025 podvečer konal už 26. príležitostný matično-cirkevný večierok: Cyrilo-metodský večierok. Toto podujatie, ktoré zorganizovali Miestny odbor Matice slovenskej Petrovec a cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci, bolo aj tento rok dôstojným pripomenutím odkazu dvoch velikánov slovanskej duchovnosti – svätých Cyrila a Metoda – ako aj osobnosti Majstra Jána Husa, ktorý pred 610 rokmi obetoval svoj život za pravdu a čistotu slova Božieho.
V tieni majestátnych stromov bratislavského Sadu Janka Kráľa sa 5. júla 2025 uskutočnilo slávnostné podujatie Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Stretnutie, ktoré každoročne organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), sa opäť stalo dôstojným symbolom spolupatričnosti a identity slovenských komunít roztrúsených po celom svete. Vďaka priamemu prenosu mohli byť súčasťou tejto udalosti aj krajania, ktorí nemohli osobne prísť do vlasti.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí dnes v dopoludňajších hodinách slávnostne udelil ocenenia významným osobnostiam slovenského krajanského sveta. Spolu s Nadáciou Pamätník slovenského vysťahovalectva tak ÚSŽZ vzdal poctu tým, ktorí sa dlhodobo zasluhujú o uchovávanie a rozvoj slovenského jazyka, kultúry a identity za hranicami Slovenska. Podujatie prebiehalo pod záštitou predsedu Zahraničného výboru Národnej rady SR Mariána Kéryho a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára. Slávnostné udeľovanie sa uskutočnilo v priestoroch Zahraničného výboru Národnej rady SR v Bratislave za účasti predsedu výboru Mariána Kéryho, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Mareka Eštoka a ďalších hostí z domova i zo zahraničia.
Text uverejnený v Národnej jednote v roku 1922 nie je len historickým dokumentom. Je to výkrik duše, pocta obetavosti a zároveň výčitka ľahostajnosti. Je to emocionálny, sugestívny a stále aktuálny apel, ktorý pripomína, čo znamená mať hlboký zmysel pre spolupatričnosť, hrdosť na svoj pôvod a úprimnú túžbu pomáhať vlastnému národu – aj keď človek žije tisíce kilometrov ďaleko. Slová o tom, ako slovenský vysťahovalec radšej opustil domov, než aby doma „nehanebne mrel", sú tragickým obrazom doby, keď slovenská dedina nedokázala nasýtiť svojich synov a dcéry. No zároveň sú aj svedectvom o sile charakteru a hlbokom mravnom presvedčení, ktoré hnalo týchto ľudí k tomu, aby pomáhali rodnej zemi nie slovami, ale činmi. Najmä zaráža kontrast medzi tými, ktorí si v Amerike odriekali každý cent, aby podporili výstavbu slovenského gymnázia v Petrovci – a medzi domácimi zámožnými Slovákmi, ktorí „ani len halierom neprispeli". Publicista tu neskrýva hnev, rozhorčenie, ale zároveň ani vieru v silu vzoru: že obetavosť našich bratov v Amerike prebudí svedomie, pohne srdcia, vzpruží ducha. Tento článok je zároveň obžalobou i hymnom – hymnom vzdoru, práce, obety a vízie, že jediná cesta k slobode vedie cez vzdelanosť.
Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov v Galante končí s prípravami vydania výnimočnej publikácie s názvom KULPÍN – dejiny, matrika, rodokmene. Kniha vznikla ako výsledok niekoľkoročného výskumu, ktorý si kládol za cieľ komplexne spracovať dejiny jednej z významných slovenských osád vo Vojvodine. Na tvorbe publikácie sa podieľal odborný tím v zložení Dipl. inž. polj. Katarína Pucovská, prof. Dr. Daniela Marčoková, PhDr. Ján Hovorka, Ing. Ľubomír Kmeť, PhDr. Pavol Komora a Ing. Juraj Hovorka. Editormi knihy sú prof. Dr. Daniela Marčoková a PhDr. Pavol Komora, odbornými recenzentmi prof. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD. a akademik prof. Dr. Ján Kišgeci, Dr. h. c.
V roku 2025 sa uskutočnil 1. ročník výmenného projektu „Korene našich predkov", ktorý prepojil Základnú školu na Kukučínovej ulici v Detve a Základnú školu maršala Tita v Padine (Srbsko). Projekt vznikol s cieľom posilniť historické a kultúrne väzby medzi slovenskou komunitou v zahraničí a ich domovinou. Realizovaný bol vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pod vedením Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj Padina (AERD Padina). Autorkou projektu je pani Danka Markušová.
Vidovdan, deň pripomínajúci osudovú bitku na Kosovom poli v roku 1389, sa v Srbsku tradične spája so silnými emóciami, symbolikou odporu a zápasu o budúcnosť. V roku 2025 sa však tento sviatok stal svedkom nie hrdinských príhovorov štátnikov, ale slzného plynu, násilia a zúfalého výkriku občianskej nespokojnosti. Protesty, ktoré otriasajú krajinou už vyše pol roka, a ktoré sa počas jari výrazne zintenzívnili, sa v sobotu 28. júna – už druhý raz v tomto roku – rozvinuli do najmasovejšej podoby. Podľa nezávislého Archívu verejných zhromaždení sa v Belehrade zišlo približne 140.000 ľudí – podobne ako na marcovom proteste 15. za 15. Polícia aj tentoraz odpovedala silou, použitím slzného plynu, omračujúcich granátov a zatýkaním. No protest tým nezastavila. Rozptýlil sa – do ulíc a ciest, do miest a dedín, do každodenného života.
Pivnica sa aj tohto roku počas Dní Pivnice 2025 ponorila do osláv svojich folklórnych tradícií, pričom jeden z najsilnejších dojmov zanechalo piatkové popoludnie 27. júna. Práve vtedy sa ulicami dediny niesla starodávna svadobná atmosféra – členovia SKUS Pivnica predviedli rekonštrukciu tradičnej pivnickej svadby v autentických slovenských krojoch. Svadobné defilé, ktoré sa konalo ako pocta minulosti, ale aj ako živé svedectvo kultúrneho dedičstva, pútalo pohľady domácich i návštevníkov. Z tejto udalosti vzniklo aj vizuálne pútavé video, ktoré je dostupné na facebookovej stránke SKUS Pivnica TU: https://www.facebook.com/reel/940657594801931. Pivničania týmto spôsobom otvorili desaťdňové podujatie „Dni Pivnice 2025", ktoré potrvá až do 7. júla. Počas osláv dedina žije v rytme folklóru, detských hier, výstav, súťaží vo varení, nočných futbalových turnajov, literárnych stretnutí a moto-defilé.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si Vás dovoľuje informovať o krajanských kultúrno-spoločenských podujatiach, ktoré sa začiatkom júla 2025 uskutočnia v Bratislave pri príležitosti Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento deň si každoročne pripomínajú krajania po celom svete, a zároveň sa v Bratislave stretávajú zástupcovia krajanských komunít z rôznych krajín, aby si uctili spoločné korene, zdieľané hodnoty a pretrvávajúce spojenie so Slovenskom.
Dátum 27. jún 1875 je v dejinách evanjelickej cirkvi v Kulpíne zapísaný zlatými písmenami. V ten deň bol po dlhoročných bojoch a prieťahoch slávnostne položený základný kameň nového evanjelického kostola. Kulpínsky farár Félix Kutlík, v poradí štvrtý duchovný správca zboru, o tejto udalosti zapísal do zborovej kroniky tieto pamätné slová: „Kladenie uhelného kameňa stalo sa 27. júna. Po odbavení služieb Božích v starom chráme, zástup so spevom piesni Pán Bůh jest má sila a doufání stúpal k novému chrámu, sprevádzaný súc so streľbou mažiarov a zvonením."
Dátum 24. jún 2025, ktorý je v evanjelickom kalendári zaznačený ako deň Jána Krstiteľa, sa zapíše do pamäti členiek Oltárneho krúžku žien (OKŽ) cirkevného zboru v Báčskom Petrovci ako požehnaný a duchovne naplnený deň. Vďaka iniciatíve a sprievodu pána farára Jána Vidu podnikli výlet do Slankamenských Vinohradov, kde ich vrelo privítali sestry z tamojšieho cirkevného zboru na čele s predčitateľkou Annou Dingovou. V miestnom evanjelickom kostole sa konali služby Božie, na ktorých kázňou poslúžil pán farár Ján Vida. Prihovorili sa tiež sestry Anna Dingová, Mária Gašparovská a Mária Drieňovská. Duchovný zážitok obohatili aj piesne v podaní piatich členiek miestneho spevokolu, čo vytvorilo krásnu a pokojom preniknutú atmosféru. Hovorí Zuzana Medveďová Koruniaková, dlhoročná členka OKŽ. Príjemný program vyvrcholil spoločnou modlitbou a spevom piesne č. 437 z evanjelického spevníka. Rozlúčka sa niesla v znamení vďačnosti a prianí ďalšieho stretnutia, tentoraz v Petrovci. Po duchovnej časti nasledovalo priateľské pohostenie, obed a aj chvíle oddychu pri plavbe loďkou.
Zdravie, veda, príroda a podnikanie sa spojili v jednom nadšenom mladom mužovi z Kysáča – Petrovi Ďurovkovi. Molekulárny biológ, ktorý momentálne študuje doktorandský program na Univerzite Komenského v Bratislave, sa rozhodol svoje vedomosti a lásku k prírode pretaviť do konkrétneho činu: rozbehol pestovanie húb a hlív v rodnom Kysáči. „Od detstva ma fascinovala príroda a najmä huby," spomína Peter, ktorý ako chlapec rád trávil čas v lesoch či na kanáli, pozoroval prírodu a už vtedy vnímal krásu a tajomstvá húb. Vzťah k vede si prehĺbil počas štúdií na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde ho najviac zaujímali fyzika, matematika a biológia. Po ukončení bakalárskeho stupňa v odbore medicínska biológia sa rozhodol pre magisterské a následne doktorandské štúdium molekulárnej biológie.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)