Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny (NSNV) pri príležitosti 28. výročia pôsobenia usporiadal tribúnu o aktuálnej mediálnej a politickej scéne v Srbsku a odbornú konferenciu o menšinových médiách: Základné problémy a eventuálne riešenia v oblasti informovania v jazykoch národnostných menšín. Na uvedenú tému referovala i Vladimíra Dorčová Valtnerová, ktorej v slávnostnej časti tohto celodenného podujatia odovzdali Cenu NSNV za informovanie v médiách v rečiach národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách.
Vladimíra Dorčová Valtnerová počas konferencie (Foto: Veronika Vujačićová)
Cena NSNV
Donedávna šéfredaktorka týždenníka Hlas ľudu Vladimíra Dorčová Valtnerová na konferencii hovorila o problematike predovšetkým v informovaní po slovensky a poukázala aj na vplyv menšinových politických elít na médiá.
– Médiá sú dobrý polygón, dobrý terén na manipuláciu. Prečo sa nik neprihlásil na dvakrát vypísaný súbeh na zodpovedného redaktora v Hlase ľudu? Preto, že sú zlé a nedoriešené vzťahy medzi zakladateľom a týmto médiom. Redaktorská kríza v Hlase ľudu je evidentná a nezavinila ju ani redakcia ani manažment. Je to teda signál, že je naša spoločnosť plná anomálií a niečo už s tým treba robiť. Novinári by si tiež mali uvedomiť, že aj na nich je sila a mali by byť smelší. Buďme spolu, lebo spolu sme odvážnejší a silnejší. Iba tak môžeme zvíťaziť nad tým, nad čím zvíťaziť musíme.
Po prevzatí tohto významného ocenenia Vladimíra Dorčová Valtnerová vyhlásila, že je ono pre ňu inputom pre nejaké jej nové víťazstvá. Tie sa prakticky už aj začali.
Vladimíra Dorčová Valtnerová - jedna z posledných fotiek ako úradujúcej zodpovednej redaktorky v Hlase ľudu (foto: Oto Filip)
Odchod z Hlasu ľudu
– Môj odchod z Hlasu ľudu nepredstavuje chvíľkové rozhodnutie, ale rozhodnutie, ktoré vo mne zrelo niekoľko mesiacov, lebo som stále uvažovala nad tým, čo robiť, keď mi vyprší štvorročný mandát. Vplývali na to mnohé subjektívne, objektívne, rodinné aj kozmické faktory, ktoré som poctivo a trpezlivo počúvala a vnímala, a urobila veľké rozhodnutie. Veľké, pretože v súčasnej dobe rozhodnúť sa dať výpoveď a byť niekoľko mesiacov bez práce je aj smelosť, aj šialenstvo. Ale v tom je aj krása života, nie? Byť smelý šialenec. Podľa prírody som dosť akčná, „iniciatívna", zvedavá, takže som sa prirodzene rozhodla odísť, priateľsky, z redakcie a objavovať modré oceány, pretože tie červené, už preskúmané, poznám a už mi nepostačovalo plávať iba v nich. Teda odchod z redakcie bol naplánovaný na september 2017, keď mi vypršal mandát, ale keďže sa nik neprihlásil na súbeh na zodpovedného redaktora (vypísaný v auguste), prijala som sa plniť túto funkciu do konca minulého roka. Čiže nik ma nevyhnal, s nikým som sa nepohádala, jednoducho som sa rozhodla ísť ďalej, čo sa pomaly stáva mojou dynamikou, pracovným mottom – po troch-štyroch rokoch zmeniť pracovné miesto, uvoľniť miesto druhému, s novou a inou energiou. Veď aj kvôli tomuto môjmu životnému presvedčeniu som iba jeden mandát bola nielen zodpovednou redaktorkou, ale aj predsedníčkou Asociácie slovenských novinárov. Nehovorím, že sa nikdy viacej nevrátim do týchto médií, či organizácií, ale potrebujem prestávku aj ja, aj čitatelia a – moji kolegovia novinári.
Portrét Storyteller – Vladimíra Dorčová Valtnerová (foto: Igor Bovdiš)
Novinárka na voľnej nohe
– S príchodom nového roka som sa teda stala nezamestnanou osobou, ale nevnímam seba tak. Stala som sa vlastne novinárkou na voľnej nohe, po čom som vždy aj potajomky túžila. Vlastne dôkazom toho, že som niekoľko mesiacov samú seba a svoju rodinu, aj matku a sestru, aj manžela a deti, dokonca aj redakciu, priprávala na odchod z redakcie, je online platforma Storyteller (www.storyteller.rs), ktorú som spustila 12. septembra 2017, a ktorú rozvíjam nie ako konkurenčnú mediálnu platformu našim iným slovenským (aj srbským) médiám, či platformám a online fóram, ale ako niečo trochu iné, odlišnejšie od toho, čo poznáme, aj kvôli mediálnej a názorovej plurality, ale k tomu sa (hádam) v plnej miere postupne dopracujem. Čiže keď ju aj registrujem ako médium a keď budem nakladať aj inými finančnými prostriedkami, než sú tie z vlastnej peňaženky. Kulpin.net to pozná, takže nemusím veľa o tom písať. Čiže aj ďalej a naveky vekov budem novinárka, aj keby som chcela, a v jednej chvíli som aj zatúžila „odťať" si jednu ruku, či nohu (tú novinársku), nemôžem sa tváriť, že nie som to, čo som. To aj zostanem. Na prieky všetkému a všetkým, pre radosť hŕstky ľudí.
K Cene NSNV blahoželá a úspech v ďalšom novinárčení želá:
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)