Zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade Igor Vencel C.D.A a.i., počas pobytu na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, využil nedeľňajšiu obedovú prestávku a navštívil Kulpín. So záujmom si obzrel Poľnohospodárske múzeum, aleju búst významných osobností a navštívil aj základnú školu. Tam ho prijala riaditeľka ZŠ Jána Amosa Komenského Jovanka Zimová, ktorá vzácneho hosťa poinformovala o situácii v škole. „Toho času v kulpínskej základnej škole máme 223 žiakov z toho je 115 slovenských a 108 srbských detí," povedala pani riaditeľka a ďalej zdôraznila, že pred tridsiatimi rokmi, keď nastúpila do práce v škole bolo 380 detí a väčšina boli slovenské. Igor Vencel do Kulpína prišiel v sprievode Vladislava Stanka, vedúceho European institutu z Českej republiky a predsedu spolku Československé renomé, s ktorým kulpínskej škole odovzdali knižný dar.
Igor Vencel a Vladislav Stanko odovzdali knižný dar aj do petrovskej knižnice a zúčastnili sa na viacerých programoch a stretnutiach. Zástupca slovenskej veľvyslankyne pozitívne ocenil snahu a úsilie slovenskej národnej menšiny o zachovanie a prezentáciu svojej tradície a kultúry. O problematike v školstve sa zaujímal aj na stretnutí slovenských dolnozemských učiteľov, kde sa v pracovnej časti stretnutia hovorilo o učebných osnovách a národnostnom školstve. Vo svojom príhovore a počas diskusie sa podelil o postrehy a možné riešenie problémov, s ktorými sa pasujú slovenskí pedagógovia pri vykonávaní svojej práce. Rovnako ho trápia aj problémy slovenských žiakov na stredných školách v srbských prostrediach. Slovenská republika im neveľmi môže pomôcť so zabezpečením učebníc, preto vyhľadávajú spôsob, ako by sa tým žiakom predsa uľahčilo školenie.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)