Domovská

Sadnúť si pod gonk

Gonk, gonak, gánok, gȍnak, konk, gong, gang, forauz, felešov, podstrecha... takto, a ešte ktovie ako, v minulosti pomenúvali otvorenú chodbu pozdĺž celého domu, vydláždenú tehlami alebo kachličkami. Z nej sa išlo do všetkých ostatných miestností domu. Pri tých najstarších domoch táto chodba bývala úplne otvorená a iba neskôr sa čiastočne obmurovala a potom aj úplne zatvorila sklenenými oknami. Avšak, najkrajší bývala tá otvorená, alebo čiastočne obmurovaná podstrecha. Okolo nej sa zvykol posadiť vinič, ktorý v lete zabezpečoval príjemný chládok. Podstrechou býval stôl a stoličky, tam sa jedávalo a sedávalo so susedmi, upíjala sa pálenka vychladená v hlbokej vahadlovej studni. Tam sa aj spávalo, najčastejšie na slame. Keď už noci začali bývať chladnejšie, podstrecha sa zastrela poňvou, veľkou plachtou zošitou z domáceho hrubého plátna, a spalo sa tak až kým nezačal sneh zaletovať poza poňvu.

 

Foto: facebook

 

Foto: facebook

 

Foto: facebook

 

Foto: facebook

 

Gonk, gánok mávali takmer všetky domy a preto sa s týmto výrazom a jeho variantami stretáme v mnohých jazykoch a nárečiach, okrem iného aj v srbskom, slovenskom, českom... Der Gang je po nemecky chodba. Vojvodinčania ho nazývali gonak, gonk alebo aj forauz. V českom nárečí sa možno stretnúť s výrokom: "Franc pucuje fotrovi na gongu šláfrok"...

Wikipédia uvádza, že je jeden z významov slovka „gánok" alebo „gang" (nárečovo aj gáng, gong, gánek; všetko z nem. Gang = chodba, chod) otvorený chodbový priestor pod strechou (pod odkvapom) pozdĺž dvorovej alebo uličnej steny domu, zboku ohraničený stĺpmi a/alebo zábradlím či múrikom.

Slnko už teplejšie hreje a láka von, vyjsť pod gonk, sadnúť si tam na drevenú lavičku, či prútenú stoličku...

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus