Domovská

Udržať nažive

Naša spisovateľka Viera Benková ( 23. 04. 1939) dnes oslavuje 84. narodeniny, je to požehnaný vek, ktorý je dopriaty iba menšiemu počtu ľudí. Nech jej osud aj ďalej štedro žičí. Samuelovi Boldockému (25. 04. 1943 – 25. 04. 2015) bolo vymerané – v tejto časnosti –omnoho menej. Zomrel v deň svojich 72. narodenín a o dva dni si pripomenieme jeho nedožitú osemdesiatku. Pri príležitosti nedožitých osemdesiatin profesora a literárneho kritika Samuela Boldockého spisovateľka Viera Benková mu venovala spomienku zverejnenú v Národnom kalendári 2023 pod titulkom Udržať nažive spomienky. Text Viery Benkovej uvádzame v úplnom znení:

 

Udržať nažive

 

Toto mi raz v rozhovore pripomenul literárny kritik, slovakista, autor mnohých kníh, zanietený športovec, divadelník a profesor na našom petrovskom gymnáziu Samuel Boldocký (1943 — 2016). V tomto roku by sa dožil svojej osemdesiatky.

Naše prvé tvorivé stretnutie bolo pri príprave zborníka o Petrovci, 250. jubilea nášho rodiska. Profesorovi Boldockému v spolupráci s mnohými autormi a za finančnej podpory vtedajšieho obecného vedenia, podporovateľov a sponzorov sa podarilo vydať objemnú knihu, prierez cez životný a spoločenský život Petrovčanov od ich hromadného príchodu do južných krajov vtedajšieho Uhorska v roku 1745 až po súčasnosť. Raz v rozhovore, keď sme sa už lepšie poznali, žartovne zdôraznil, že sa s kamarátmi stavil, pretože zapochybovali v jeho snahu a prácu v zhromažďovaní materiálu na tisícstranový zborník. Pravda, kto nepoznal jeho žartovnú povahu (nie div, že sa žartu ako literárnemu prejavu venoval v mnohých príspevkoch a zborníkoch i v antológiách, napr. u spisovateľa Jána Čajaka st. a i súčasných vojvodinských slovenských autorov), myslel by o ňom ako o prepiatom a namyslenom človekovi. A vskutku chybovalo iba pár strán, aby mal „stávkový" zborník spomínaných tisíc strán. Mnohé objavné a iné dokumenty, ktoré autori v zborníku prezentovali, sú iste zaujímavé aj pre dnešného bádateľa a čitateľa. Naša spolupráca bola spevnená potom v matičných radoch, v miestnom petrovskom rozhlase, kde sme obaja vydržali s rukopismi prispievať do programu poriadny rad rokov a tam z nedele na nedeľu uverejňovať svoje príspevky Z našej minulosti a Matičný kútik. A aj jeho úctyhodná prekladateľská činnosť či zostavovanie stredoškolských učebníc a príručiek, tiež výbery z tvorby slovenských dolnozemských autorov na literárnych matičných a miestnych programoch, pedagogická práca, vydávanie učebníc, účasť na matičných konferenciách na Slovensku a dolnozemských literárnych stretnutiach v Nadlaku, kde sa angažoval dlhší čas aj ako redaktor Dolnozemského Slováka a nášho Nového života, tiež bol redaktorom knižných vydaní. Jeho osobnosť a dielo budú iste zaujímavé aj pre dnešného bádateľa a čitateľa, prihliadajúc na jeho mnohostrannú prácu a tvorbu. Všetka jeho práca napr. i prekladanie zo srbčiny, zostavovanie pedagogických učebníc a iné je hodná povšimnutia... V jeho počítači zostali iste mnohé príspevky; i tie, ako sám neraz spomínal „dobre prehútané" ale i tie v zárodku. Možno sa im venuje jeho talentovaná dcéra, spisovateľka Annamária Boldocká-Grbićová, ktorá sa vybrala neľahkou cestou spisovateľky a profesorky v čase, ktorý nepraje umeniu a tvorbe...

Po analytickom výskume Boldockého prínosu do našej literatúry a najmä jeho hodnoteniam rurálnej zložky tejto slovenskej vojvodinskej literatúry v Srbsku je nesporný, ale tvorba a osobnosť Samuela Boldockého bude zaujímavá aj pre mladšie generácie. Jeho neraz vyslovované a zverejňované úvahy o dnešku a silnejúcej globalizácii na každom kroku ako vo svete, tak i v našej tvorbe a živote, sú na zamyslenie.

Pri preberaní významnej dolnozemskej literárnej Ceny Ondreja Štefanka roku 2015 v Nadlaku, keď už bol silne poznačený chorobou, vo svojom príhovore pri preberaní tejto významnej ceny okrem iného zdôraznil i toto:
„Dolnozemská literatúra, najmä tá naša vojvodinská fenoménom skutočne je, až svetovým. Neviem, či si niekde vo svete taká malá národnostná enkláva vytvorila takú bohatú i rozvetvenú literárnu tvorbu a tradíciu, akou je naša, a už táto skutočnosť je určitou zárukou, že si túto tradíciu i zachová. A tie jej rurálne korene a výhonky sa stanú literárnou históriou už i preto, lebo v súčasnosti ani tá tradičná dedina, na ktorej sa taká literatúra zakladala, už reálne nejestvuje, vlastne jestvuje iba v spomienkach staršej generácie"

Dnes sa naša tvorivá mladšia generácia vydala na skusmé literárne cesty, ktoré sú pre mnohých mladých autorov veľkou výzvou, akou bola výzvou i tá írečitá rurálna pre Samuela Boldockého.

 

Viera Benková

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus