Domovská

Skulpturálne pulzovanie

V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci dnes otvorili výstavu skulptúr a kresieb Jána Stupavského pod názvom Skulpturálne pulzovanie. Akademický sochár Ján Stupavský zo Starej Pazovy sa na jemu svojský spôsob – sochami, kresbami a výstavou chce vyspovedať o svojom vlastnom skrytom svete. Z toho sveta čerpá nové sily pre nové diela vedomý, že duch tvorcu a jeho sila zostávajú večne v diele, ktoré stvoril. Do sôch Ján Stupavský zabuduje vlastné vnímanie sveta, krásy, udalostí, človeka, tajomstvá univerza a existencie...Jeho sochy najčastejšie nemajú mená, autor očakáva, že ich divák bude aktívne vnímať, dotvárať a pomenúvať podľa vlastných predstáv a pocitov. Je názoru, že divák má dielo dokončiť, verí totiž, že umelecké dielo začína svoj skutočný život vtedy, keď osloví toho, čo sa naň akurát pozerá, čo o ňom rozmýšľa, snaží sa mu rozumieť. Autorkou výstavy je Mr. Daniela Marková.

 

Skulpturálne pulzovanie

 

Skulpturálne pulzovanie

 

Skulpturálne pulzovanie

 

Skulpturálne pulzovanie

 

Skulpturálne pulzovanie

 

Skulpturálne pulzovanie

 

Skulpturálne pulzovanie

 

Skulpturálne pulzovanie

 

Skulpturálne pulzovanie

 

Skulpturálne pulzovanie

 

„Medzi slovenských výtvarníkov žijúcich v Srbsku, ktorí vyštudovali výtvarné umenie, patrí aj akademický sochár Ján Stupavský. Narodil sa 26. augusta 1947. roku v Starej Pazove. V rodisku skončil i základnú školu. Pracoval na základnej škole v Starej Pazove. V roku 1990 jeden semester Stupavský pôsobil na základnej umeleckej škole v Bratislave a potom v roku 1992 jeden semester v Prešove na Slovensku. Po návrate zo Slovenskej republiky znovu pracoval na základnej škole v Starej Pazove. V súčasnosti je na dôchodku a žije a tvorí v Slankamenských Vinohradoch.

Stupavský svoj sochársky talent prejavil v zime v rokoch 1969/70, keď zo snehu vypracoval početné sochy v strede Starej Pazovy. Kvôli tomuto zimnému happeningu, ktorý pripravil svojim spoluobčanom, mladý Stupavský sa našiel na stranách niekoľkých denníkov.

Jeho prvá samostatná výstava vo voľnom priestore bola usporiadaná roku 1970 v rámci stretnutia mládeže Juhoslávie v Ležimire na Fruškej hore. Prvú samostatnú výstavu mal v foyeri Slovenského národného domu v Starej Pazove v roku 1971. Na tejto výstave bolo predstavených jeho dvanásť sadrových prác. Onedlho znovu vyzdobil center Starej Pazovy. Už v roku 1971 vo voľnom priestore natrvalo vystavil svoje práce. Sochy boli postavené na zelených plochách v rámci akcie Zlepšiť spoločný priestor. Za tento skutok Stupavskému bola odovzdaná peňažná odmena, ktorá mu umožnila odchod na štúdiá do Prahy." Uvádza sa to v katalógu k výstave, kde tiež píše, že Stupavský získal aj cenu Identifikačný kód Slovenska.

Projekt „Identifikačný kód Slovenska" je súčasťou „Kultúrneho kódu" existencie našej civilizácie. Udelili mu túto cenu za výnimočnú tvorbu pre šírenie ideí jednotnosti, mierovej kontinuity a rozvoj umenia vo svete na slávnostnom ceremoniáli udeľovania cien laureátom XI. ročníka 21. októbra 2017 v reprezentačných priestoroch Hudobnej siene Bratislavského hradu. Ján Stupavský je jeden z dvoch výtvarných umelcov zo Srbska, ktorí boli ocenení touto významnou cenou a ktorá sa udeľuje v oblasti kultúry od roku 2007. V roku 2012 ju udelili Pavlovi Čánimu. Jánovi Stupavskému bola udelená aj Cena Karola Miloslava Lehotského za najúspešnejšiu výstavu na deviatom Bienále slovenských výtvarníkov v Báčskom Petrovci v Galérii Zuzky Medveďovej. V roku 2017 mu bola taktiež udelená i Cena Cyrila Kutlika pre životné dielo.

Výstava bude návštevníkom galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci sprístupnená do 13. júla 2023.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus