Domovská

Stehlova kronika – k 200-ročnici petrovského kostola

Tuhá zima sa začala koncom decembra 1822 a v januári 1823 už bola taká silná, že ohrozovala životy ľudí a hospodárskych zvierat. Pravá „sibírska" zima, na akú sa málokto pamätá. Chlad prevládal celých 35 dní a niekoľko ľudí zomrelo na jeho následky. O „vrtkavosti" počasia koncom r. 1822. a začiatkom roka 1823 píše Ján Stehlo, farár petrovský v tzv. Petrovskej kronike, alebo Stehlovej kronike čiže ručne, prevažne po latinsky písaných záznamoch Historia Ecclessiae Aug. Conf. Petrovácz brevite exposita per Joannem Stehlo. Tieto jeho záznamy nachádzame aj v knihe Dejiny stavby Petrovského chrámu, ktorú vydala Slovenská evanjelická a.v. cirkev Petrovská 1923 na storočnú pamiatku posvätenia tohto chrámu a tlačila kníhtlačiareň úč. Spoločnosť v Petrovci. Chrám bol posvätený 13. októbra 1823. Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor si v dňoch 13. – 15. októbra 2023 pripomenie 200 rokov petrovského kostola a na záver osláv odhalia pamätnú tabuľu a bustu Jána Sztehlu.

 

Stehlova kronika – k 200-ročnici petrovského kostola

 

V roku 1822 sa stavba chrámu dostávala do záverečnej fázy a s prácami by sa bolo pokračovalo i v podzimnom čase, ale dňa 11. novembra, na Martina, zrazu nastala ostrá zima, ktorá prinútila robotníkov zastaviť každú ďalšiu aktivitu, lebo vápno a voda mrzli a zem bola pokrytá vysokým snehom. Takéto počasie trvalo 8 dní, po čom nasledoval odmäk a daždivé teplé počasie, takže ľud musel odložiť zabíjačky, aby sa mu mäso nepokazilo. Ale v posledných dňoch decembra znova nastúpila mimoriadne tuhá zima, ktorá sa behom januára nasledujúceho roku 1823 natoľko stupňovala, že hrozila smrtnou záhubou ľuďom a statku.

"V mesiaci januári a v predchádzajúcich decembrových dňoch nás prekvapila tak strašná zima, že aj ľuďom aj statku hrozila záhuba. Zima to naozaj sibírska! Počas celých 35 dní nás skutočne vo veľkej miere trápila a nútila k obrane, ale predsa niekoľko ľudí aj umorila a rožný dobytok, menovite na zlej chove, tu u nás aj na Pánskych statkoch bol na vyhynutie. Rieky a všetky vody silným ľadom boli pokryté, takže cez Dunaj a Tisu po celý ten čas aj dlhšie i najťažšie náklady bolo možno prevážať, pretože sa ľad ani nepohol. Odtiaľto vzišiel aj nedostatok vody vo všetkých našich studniach. Snehu nebolo tak veľa a cesty pre všetku prepravu boli schodné. Seno aj slama sa predávali za najvyššiu cenu, a keďže v týchto krmivách bol veľký nedostatok, tak sa spotrebovalo aj viacročné stare pozberané seno." Zaznačil Ján Stehlo.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus