Domovská

Ubehlo 150 rokov od narodenia Đoku Dunđerského

Đoka Dunđerski sa narodil pred 150 rokmi 13. októbra 1873 v Srbobrane ako prvé dieťa Lazara Dunđerského, najbohatšieho a najvplyvnejšieho Srba v Rakúsko-uhorskej monarchii. Školu navštevoval najskôr v Maďarsku – strednú školu v Tatavarosi, obchodnú školu v Budapešti, a potom študoval na Heidelbergu, kde vyštudoval Poľnohospodársku fakultu. Ešte počas jeho stredoškolských rokov otec ho nechal starať sa o majetky v Báči a Kulpíne. Odvtedy sa kone stali jeho veľkou vášňou. V mladosti zakladal žrebčínce chovných a dostihových koní, ktoré ho desiatky rokov reprezentovali a vyhrávali ceny na domácich a zahraničných pretekoch. Na Kulpínskej pustare dal vybudovať v tom čase jeden z najznámejších žrebčincov plnokrvníkov, amerických klusákov a anglických cválajúcich plemien.

 

Đoka Dunđerski, portrét vystavený v stálej expozícii v kulpínskom kaštieli

 

Đoka Dunđerski, portrét vystavený v stálej expozícii v kulpínskom kaštieli

 

Bustu Đoku Dunđerského v Aleji velikánov v kulpínskom parku 16. októbra 2016 odhalili jeho potomkovia, vnuk Nikola Tanurdžić a Višnja Tanurdžić Bogdanović

 

Bustu Đoku Dunđerského v Aleji velikánov v kulpínskom parku 16. októbra 2016 odhalili jeho potomkovia, vnuk Nikola Tanurdžić a Višnja Tanurdžić Bogdanović

 

Đoka Dunđerski mal už 47 rokov, keď sa oženil s Olgou Martinovićovou, ktorá mala vtedy iba 18 rokov a bola opravdová krásavica. V manželstve sa im narodili dve deti: dcéra Nadežda (1923 – 2005) a syn Gedeon (1926 – 1984).

 

Đoka Dunđerski mal už 47 rokov, keď sa oženil s Olgou Martinovićovou, ktorá mala vtedy iba 18 rokov a bola opravdová krásavica. V manželstve sa im narodili dve deti: dcéra Nadežda (1923 – 2005) a syn Gedeon (1926 – 1984).

 

Lazar Dunđerski kúpil v Kulpíne svojmu synovi Đokovi malý a veľký kaštieľ, ktoré vybudovali Stratimirovićovci

 

Lazar Dunđerski kúpil v Kulpíne svojmu synovi Đokovi malý a veľký kaštieľ, ktoré vybudovali Stratimirovićovci

 

Kaštieľ bol dôkladne zrekonštruovaný v roku 1912 podľa projektu známeho novosadského architekta Momčilu Tapavicu, ktorý zo strechy odstránil šesťhrannú vežu

 

Kaštieľ bol dôkladne zrekonštruovaný v roku 1912 podľa projektu známeho novosadského architekta Momčilu Tapavicu, ktorý zo strechy odstránil šesťhrannú vežu

 

Najnovšie, na sklonku roka 2022, sa začalo s rekonštrukciou krovu kaštieľa, po čom nasledovala druhá fáza projektu, čiže rekonštrukcia fasády a interiéru

 

Najnovšie, na sklonku roka 2022, sa začalo s rekonštrukciou krovu kaštieľa, po čom nasledovala druhá fáza projektu, čiže rekonštrukcia fasády a interiéru

 

Nikola Tanurdžić spolu s manželkou pravidelne navštevujú Kulpín a najnovšie so záujmom sledujú priebeh rekonštrukčných prác na kulpínskom kaštieli

 

Nikola Tanurdžić spolu s manželkou pravidelne navštevujú Kulpín a najnovšie so záujmom sledujú priebeh rekonštrukčných prác na kulpínskom kaštieli

 

Po Veľkej vojne sa Đoka Dunđerski zameral hlavne na zvyšovanie priemyslu a okrem svojich vzorných usadlostí v Kulpíne, Srbobrane a Kamendíne úspešne rozvíja svoje priemyselné podniky: továreň na sérum, továreň konzervovaných potravín „Kulpin" a inštitút umeleckej tlače „Grafika" v Novom Sade, potom konopnú fabriku a mlyn v Kulpíne... Dlhé roky bol predsedom Zväzu poľnohospodárskych spolkov v Dunajskej Banovine, predseda Spolku pre organizovanie poľnohospodárskych výstav v Novom Sade a člen mnohých vlasteneckých, kultúrnych, humánnych a iných spoločností.

Bez ohľadu na to, že bol starším synom Lazara Dunđerského, Đorđe nebol jeho hlavným dedičom. Dôvodom bolo, že sa dlho neoženil, a tak jeho otec previedol väčšiu časť majetku na svojho mladšieho syna doktora Gedeona, ktorý už v tom čase mal svoju rodinu. Đoka mal 47 rokov, keď sa oženil s Olgou Martinovićovou (1901 – 1977), ktorej otec bol slávny čiernohorský generál. Generálova dcéra mala vtedy 18 rokov. Đorđeho ženbou Dunđerskovci sa dostali do rodinných vzťahov s tromi kráľovskými rodinami: srbskou – Karađorđevićovou, čiernohorskou – Petrovićovou a talianskou – Savoy.

Pred II. svetovou vojnou majiteľ kulpínskeho panstva Đoka Dunđerski už bol jedným z najbohatších ľudí v celej Vojvodine. Po vojne ho však bez spravodlivého vyšetrovania vyhlásili za zradcu a majetok mu odňali. Napriek tomu, že nerobil nič, čo by naznačovalo dobrovoľnú spoluprácu s okupantom – počas vojny bol dokonca voči okupačným orgánom výrazne rezervovaný. Podľa niektorých svedkov Dunđerskovci cez deň dávali okupantom (lebo museli) a v noci tajne pomáhali partizánom. Odňatím majetku a zavrhnutím zo strany povojnového režimu z najmajetnejšej rodiny sa Dunđerskovci odrazu stali takmer bezdomovcami. Đorđe Đoka Dunđerski zomrel 24. októbra 1950.

Vnuk Đoku Dunđerského Nikola Tanurdžić po páde komunistického režimu začal v roku 2006 súdne konanie, v ktorom dokazoval, že jeho starý otec bol nespravodlivo odsúdený a to iba preto, že bol bohatý. V roku 2008 Krajský súd v Novom Sade napokon uznal túto sťažnosť a vyniesol rozhodnutie, podľa ktorého Đokovi Dunđerskému nebolo súdené spravodlivo. Súdnym riešením ho preto posthumne rehabilitovali. Tým riešením sa vskutku potvrdilo aj právo na odňatý majetok. Ide o veľké bohatstvo, čiže o asi 3 000 jutár pôdy, niekoľko tovární, kaštieľ, pomocné objekty, rodinné domy, ako aj iné nehnuteľnosti. Niečo z uvedeného Dunđerskovým dedičom už bolo vrátené, nie však aj kulpínsky kaštieľ. Komplex s oboma kaštieľmi, parkom a ozdobnou ohradou bol totiž v roku 1970 ochránený ako kultúrny majetok a v roku 1991 rozhodnutím Zhromaždenia AP Vojvodiny vyhlásený za kultúrnu pamiatku veľkého významu. Okrem toho v roku 1993 tam založili aj Poľnohospodárske múzeum a to všetko sťažuje proces reštitúcie.

Dedičom majetku Đoku Dunđerského: dcére Nadežde Kusike Tanurdžićovej, rod. Dunđerskej, ktorú z kulpínskeho kaštieľa v roku 1946 svadobníci vyprevádzali do bohatej obchodníckej rodiny Tanurdžićovcov do Nového Sadu, a jej synovi Nikolovi Tanurdžićovi dlhé roky nebol dovolený ani len vstup do kulpínskeho kaštieľa. Až na pozvanie Klubu Kulpínčanov, keď sa v roku 2006 zúčastnil ustanovujúcej schôdze tohto združenia, Nikola Tanurdžić bol vyhlásený za jeho čestného člena a odvtedy Kulpín spolu s manželkou pravidelne navštevujú. Najnovšie so záujmom sledujú priebeh rekonštrukčných prác na kulpínskom kaštieli.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus