Domovská

Cena Obce Báčsky Petrovec Vladimírovi Valentíkovi

V utorok 15. októbra prebiehala oslava Dňa Obce Báčsky Petrovec. Zároveň si v tento dátum pripomíname aj Deň oslobodenia obce Báčsky Petrovec v druhej svetovej vojne a tradične v tento deň predstavitelia obce položia kvety a vence k pamätníku padlým bojovníkom v strede Báčskeho Petrovca. Tak to bolo aj včera a v pokračovaní usporiadali slávnostné zasadnutie zhromaždenia obce s udelením ceny a uznaní Obce Báčsky Petrovec. Nositeľmi tohtoročných ocenení sú Vladimír Valentík, Volejbalový klub Maglić 1953, Jaroslav Kriška a Danijela Bogdanović.

 

Michal Hataľa, predseda Zhromaždenia obce, Vladimír Valentík, laureát Ceny Obce Báčsky Petrovec a Viera Krstovská, predsedníčka Obce (foto Obec Báčsky Petrovec)

 

Michal Hataľa, predseda Zhromaždenia obce, Vladimír Valentík, laureát Ceny Obce Báčsky Petrovec a Viera Krstovská, predsedníčka Obce (foto Obec Báčsky Petrovec)

 

(foto Obec Báčsky Petrovec)

 

(foto Obec Báčsky Petrovec)

 

(foto Obec Báčsky Petrovec)

 

(foto Obec Báčsky Petrovec)

 

(foto Obec Báčsky Petrovec)

 

(foto Obec Báčsky Petrovec)

 

Športové uznanie Obce Báčsky Petrovec za rok 2023 udelili Volejbalovému klubu Maglić 1953 v Maglići za pozoruhodné výsledky v kategórii senioriek, ktoré obsadili I. miesto a postúpili do vyššieho rangu súťaže - Prvej vojvodinskej ligy v roku 2023.

Osobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec na rok 2024 udelili Jaroslavovi Kriškovi z Hložian za pozoruhodné výsledky v práci a tvorbe dosiahnuté v dlhšom časovom období v oblasti kultúrno-umeleckej činnosti a za dlhoročnú prácu a zásluhy na zachovaní a zveľadení slovenskej kultúrnej a národnej identity v krajine a v zahraničí.

Osobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec na rok 2024 získala aj Danijela Bogdanović z Maglića za dosiahnuté výsledky a významný príspevok v oblasti vzdelávania a zlepšenia postavenia rómskeho národného spoločenstva v obci Báčsky Petrovec.

Cenu Obce Báčsky Petrovec na rok 2024 udelili Vladimírovi Valentíkovi z Báčskeho Petrovca za osobitné úspechy a výtvory v oblasti kultúrno-umeleckej tvorby, vydavateľskej činnosti a v iných spoločenských aktivitách a za dlhoročnú prácu a zásluhy na zachovaní a zveľadení slovenskej kultúrnej a národnej identity v Republike Srbsko a v zahraničí.

Vladimír Valentík sa narodil 14. septembra 1959 v Báčskom Petrovci. Základnú školu a gymnázium absolvoval v rodisku. Študoval filozofiu (1978 – 1982) a neskôr (1980) aj dejiny umenia na Filozofickej fakulte v Belehrade.

V rokoch 1983 – 1986 externe pracoval ako novinár v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Po návrate z vojenčiny, v rokoch 1988 – 1990, pracoval ako profesor filozofie na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Externe na Gymnáziu učil aj Výtvarnú kultúru v školskom roku 1993/94. V rokoch 1992 – 1995 pracoval ako novinár Petrovského rozhlasu a kustód Galérie Zuzky Medveďovej v rámci Domu kultúry 28. októbra v Báčskom Petrovci.

V jeseň roku 1995 začal pracovať v tlačiarni Kultúra v Báčskom Petrovci ako redaktor vo vydavateľstve a riaditeľ marketingu tlačiarne. Zároveň na sklonku roku 1995 a začiatkom roka 1996 bol úradujúcim riaditeľom Domu kultúry 28. októbra, v rámci ktorého pracovala i Knižnica Štefana Homolu, Galéria Zuzky Medveďovej, Národné múzeum a Petrovský rozhlas. V lete 1996 bol pri zakladaní Domu kultúry Báčsky Petrovec a vykonával práce jeho riaditeľa do leta roku 2003. V rámci Domu kultúry Báčsky Petrovec organizoval kultúrne poriadania, kinoprojekcie, prácu Galérie Zuzky Medveďovej a reanimoval prácu Národného múzea. V roku 2003 bol pri zakladaní Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci a stal sa jeho prvým riaditeľom (do roku 2005).

Od roku 2006 viedol Vydavateľské oddelenie tlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci a roku 2007 bol pri zakladaní Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a stal sa jeho riaditeľom. Ako vydavateľ a redaktor podpísal vyše 300 nových slovenských knižných titulov v Srbsku.

Okrem toho, podnietil, založil a organizoval niektoré kultúrne manifestácie: Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, JArt – jarmok umenia, Rockton – rock festival hudobných skupín zo slovenských osád v Srbsku a literárne podujatia Zima s knihou a Srbsko-slovenské básnické kolo.

Od roku 1990 bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov pre Báčku a stal sa i členom redakcie časopisu Nový život, zakladateľom a šéfredaktorom edície Bibliofílie Spolku vojvodinských slovakistov v Novom Sade a šéfredaktorom knižných vydaní Fenix public v Petrovaradíne roku 1993 a členom redakcie divadelného časopisu Igric v Báčskom Petrovci. Je členom redakčnej rady časopisu Dolnozemský Slovák v Nadlaku, v Rumunsku. Je zostavovateľom Národného kalendára za rok 1997 a od roku 2000 po súčasnosť. Roku 2016 založil a je šéfredaktorom Slovenského svetového kalendára, ktorý vydáva Slovenský kultúrny klub v Srbsku. Vladimír Valentík je jeho zakladateľom a predsedom.

Vladimír Valentík vydal separát Vojvodinskí Slováci na sklonku milénia, ktorý zostavil roku 2000. Zostavil aj zborník prác z medzinárodného sympózia v Báčskom Petrovci, ktorý organizoval pri príležitosti stého výročia narodenia akademickej maliarky Zuzky Medveďovej – Výtvarné umenie Slovákov v Juhoslávii (Báčsky Petrovec : Kultúra – Nový Sad : Spolok vojvodinských slovakistov, 2002).

Z oblasti výtvarného umenia vydal prvú knihu roku 1997: Zuzka Medveďová – Výtvarné dielo – Likovno delo – The artistic work (spolu s Jánom Kišgecim). Potom roku 1999 nasledovala kniha Desať rokov činnosti Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci (1989 – 1999), Svet Kovačického insitného umenia roku 2002 a v preklade do srbčiny Svet kovačičke naivne umetnosti a angličtiny The World of the Kovacica Naïve Art roku 2003, výtvarná monografia Karol Miloslav Lehotský (spolu s Ladislavom Čánim) roku 2004, brožúrka Prezentácia a reprezentácia Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci pri príležitosti 15. výročia činnosti roku 2004, kniha Z dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov (2007). Zaznamenal a vydal v knižnej podobe Spomienky Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami (2020) a v Rumunsku mu roku 2020 vyšla kniha Kroky výtvarného života Slovákov v Srbsku. Bol kurátorom takmer 200 umeleckých výstav prezentujúcich dejiny a súčasnosť výtvarného umenia vojvodinských Slovákov a autorom početných sprievodných katalógových textov.

Zo srbčiny preložil učebnicu pre gymnáziá a stredné odborné školy Výtvarná kultúra (2000, 2008) a vypracoval pre uvedenú učebnicu ako aj pre učebnice pre 6., 7. a 8. ročník základnej školy doplnky z dejín slovenského vojvodinského výtvarného umenia. Zo srbčiny preložil i deväť záverečných kapitol o nemeckej klasickej a súčasnej filozofii v učebnici Dejiny filozofie od Veljka Koraća a Branka Pavlovića (Belehrad : Zavod za udžbenike i nastavna sredstva, 1997).

Roku 2008 zostavil monografiu Selenča 1758 – 2008 pri príležitosti 250. výročia založenia osady a príchodu Slovákov do tejto osady. Roku 2009 bol autorom (spolu so Samuelom Boldockým a Todorom Radanovim) knižočky Významní Slováci v dejinách Kulpína a bol editorom zborníka Kysáč 1773 – 2013.

Bol generačným literárnym kritikom slovenských vojvodinských básnikov Generácie X a zaoberá sa aj dejinami slovenského divadelníctva vo Vojvodine (dokumentárne výstavy: Petrovská divadelná cesta – 2006, 15 rokov Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici – 2009, Majera – 2011, 150 rokov divadla v Petrovci 1866 – 2016, 2016). Bol predsedom Slovenskej redakcie Divadelného múzea Vojvodiny v rámci projektu Výskum dejín divadla na území Vojvodiny od najstarších čias až po súčasnosť a je členom poroty divadelného festivalu DIDA v Pivnici od jeho založenia roku 1995. Roku 2016 vydal knihu (spolu s Dušanom Bajinom) K dejinám divadla v Petrovci 1866 – 2016 a roku 2018 (spolu s Annou Bagľašovou) Divadlo v Aradáči.

Zaoberá sa aj kultúrnou históriou vojvodinských Slovákov. Vypracoval niekoľko muzeálnych panelových dokumentárnych výstav: Petrovec – minulosť a súčasnosť (2005), Ján Čajak – život a dielo (2013) a 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine 1864 – 2014 (2014). Roku 2017 vydal knihu biografií (spolu s Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou) Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia.

Bol členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku od jej založenia roku 2003 po rok 2018 a funkciu podpredsedu konal v rokoch 2003 – 2014. Zaoberá sa predovšetkým kultúrou vojvodinských Slovákov. Účinkoval na početných konferenciách a sympóziách v Srbsku, ale aj na Slovensku, Maďarsku Rumunsku, Poľsku a Česku.

Je nositeľom Ceny Nového života za rok 1992, najvyššieho vojvodinského uznania v oblasti kultúry Iskra kultúry (2008), Špeciálnej ceny Obce Báčsky Petrovec (2017), Medaily Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (2018), dolnozmenského ocenenia Pro Cultura Slovaca (2018), Ceny K. M. Lehotského (2019), Ceny Cyrila Kutlíka za životné dielo od Múzea vojvodinských Slovákov roku 2019 a Ceny Ondreja Štefanka roku 2020.

Je členom Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade, Združenia spisovateľov Vojvodiny v Novom Sade, Spolku novosadských literátov v Novom Sade, Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave a Slovenskej výtvarnej únie v Bratislave.

 

kp

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus