Dnes, 11. novembra, si s hlbokou úctou pripomíname obete všetkých vojnových konfliktov. Práve tento deň, symbolizovaný 11. hodinou a 11. minútou, pripomína skončenie Prvej svetovej vojny, keď zaznela posledná delostrelecká salva a po svete sa rozozvučali zvony, ohlasujúce vytúžený mier. Dnes zaznievajú zvony mieru opäť, symbolizujúce nielen spomienku na obete prvej veľkej vojny, ale aj na všetky straty, ktoré vojnové konflikty priniesli. Pripomíname si aj hrdinstvo tých, ktorí bojovali za slobodu svojej vlasti v priebehu Druhej svetovej vojny. Pred 80 rokmi, v čase, keď Európa prechádzala krutými bojmi, bola v Báčskom Petrovci formovaná XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda (VÚSB). Táto brigáda, založená 11. novembra 1944 na dvore petrovského gymnázia, združovala 2.341 bojovníkov, z ktorých 284 padlo priamo v jej radoch, teda počas jej pôsobenia každodenne z jej radov zahynuli dvaja-traja bojovníci a ďalších 116 padli pri oslobodzovacích bojoch v rámci 51. vojvodinskej údernej divízie. Mnohí z nich boli mladí, často len vo veku okolo 20 rokov. V brigáde bolo aj viac než 80 žien.
V druhej polovici augusta 1944 vznikol Novosadský partizánsky oddiel, kde pôsobili dve čaty – slovenská a novosadská. Tieto čaty sa podieľali na oslobodení Báčskeho Petrovca 15. októbra a následne Nového Sadu 22. a 23. októbra 1944. Necelý mesiac po oslobodení, založili v Petrovci XIV. VÚSB. Aj keď pôsobila iba necelé štyri a pol mesiace, zohrala dôležitú úlohu v oslobodzovacích bojoch v rôznych častiach Vojvodiny. Založená bola krátko po vyhlásení Veliteľstva I. slovenského práporu z 30. októbra 1944, ktoré vyzývalo Slovákov, aby sa pripojili k národno-osloboditeľskému boju. Apelovalo na rodákov, aby nezabudli na hrôzy fašizmu a aby bojovali za slobodu svojho národa. „Slovák bude statočne bojovať vedľa brata Srba, Chorváta, Slovinca, Černohorca a Makedonca," uvádza sa vo výzve, ktorá zachytáva ducha jednoty a odvahy v boji za slobodu. Dňa 24. marca 1945 bola brigáda rozpustená, a jej členovia sa presunuli do iných jednotiek, kde pokračovali v boji za slobodu.
Spomienka na túto brigádu a jej bojovníkov je uchovaná na gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde bola brigáda založená a kde je zriadená Pamätná izba tejto brigády. Na nádvorí gymnázia stojí aj pomník, pripomínajúc nám odvahu a odhodlanie mladých ľudí bojovať za slobodu. Mnohí padlí bojovníci boli žiakmi tejto školy, a ich príbeh je neodmysliteľnou súčasťou slovenského dedičstva vo Vojvodine.
Dnešný deň je preto nielen pripomienkou všetkých obetí vojen, ale aj dňom úcty k tým, ktorí sa neváhali postaviť za slobodu a spravodlivosť. Každý zvuk zvona, ktorý dnes zaznie, je poctou ich obetiam a výzvou na zachovanie mieru, aby budúce generácie poznali vojnové utrpenia iba z dejín.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)