Listy písané v tieni smrti

Podrobnosti

Uverejnené 23. 11. 2024

Písal ich pred 80 rokmi, v roku 1944, Juraj Mučaji svojej Maríne, a posledný list napísaný v tieni smrti bol s dátumom 1. septembra 1944. Potom už listy prestali prichádzať a ich autor bol o pár mesiacov navždy umlčaný. V januárový mrazivý deň roku 1945, jeho zoschnuté, bezduché telo hodili do zeme, ďaleko od jeho najbližších, niekde tam na Ukrajine. Mal sotva 25 rokov, chcel žiť, mal veľké plány, mal svoju Marínu...No, vojna býva krutá, bezohľadná. V roku 1969 jeho listy na vydanie pripravila a úvod a štúdiu napísala Dr. Marína Vyvíjalová, CSc. a kniha „Juraj Mučaji – Listy písané v tieni smrti" vyšla vo vydavateľstve Obzor Nový Sad. V úvode publikácie je úryvok z listu zo dňa 22. júna 1944: Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá. Ale to, čo ťažké je, to je umieranie. A keby náhodou i k takejto skutočnosti došlo, najťažšie by mi bolo opúšťať tento zhumpľovaný svet len a len preto, že som nežil, že vlastne životná brána zaviera sa tam, kde sa počína tvorivý krok. Dramatický koniec stihol Mučajiho životné osudy, v ktorých bolo toľko tragických zvratov a premien, mučivých chvíľ ľudského utrpenia intenzívne prežívaného básnickým duchom, množstvo túžob a nádejí pochovaných v troskách vojnového vlnobitia.

V kruhu spolužiakov na petrovskom gymnáziu v roku 1935

Rukopis básne napísanej v roku1931 zverejnený v zborníku prác Samovzdelávací krúžok Sládkovič (Obzor Nový Sad, 1976)

Po belehradských štúdiách

Medzi kulpínskimi žiakmi a žiačkami v školskom roku 1941/1942

V redakcii Slovenskej jednoty v Budapešti v roku 1942

Báseň Juraja Mučajiho zverejnená v Národnej jednote na Vianoce 1939 – podpisoval sa pseudonymom J.M. Krajan

Rukopis posledného listu

Prvého septembra tisíc deväťsto štyridsaťštyri
Drahá Marina,
týždeň chýli sa ku koncu, spozoroval som zo záznamov z pamäti, že vlastne v tomto týždni ešte nenapísal som Ti karotku. Ono, veľa, veľa som spomínal na Teba, len bolo treba rúbať do kameňa, nebolo času dostať sa k peru. Myslím, dostala si karotky, ktoré som zaslal, veď, bože môj, také boli prázdne obsahove, že i najprísnejším dozorom mohli prejsť. Myšlienky, nálady, skúsenosti, tie zbiera každý z nás, a nerád ich vykladá, lebo vie, že každý má dosť sám so sebou a so svojimi osudmi. A takéto karotky to sú len spojivkom s tým, čo sme nechali doma, s domovom, s našimi drahými.
I túto karotku píšem v tomto znamení. Lebo veď čo iného i možno od takého kúska papieru očakávať. Píšem, lebo mi dobre padne spomínať, myslieť a písať. A i keď napíšem možno slová, čo nič neznamenajú, predsa by som povedal, že tomu nie je tak. Ale vieš, kto to neskúsil, nevie pochopiť, nevie porozumieť, lebo i malé-malicherné veci i veľké veci, najsamozrejmejšie na svete, ťažko ľudia chápu.
Myslím, už si aj napísala karotku, list, niekoľko slov, viet, ale posiaľ nedostál som ešte nič. Ani z domu, i keď sa im hlásim každý týždeň. Poviem Ti – mrcha pocit, zvlášte to sklamanie, keď čakám, čakám, verím, dnes dostanem a keď príde znovu dúfať v zajtrajší deň. Ono ešte dobre, že som sa naučil žiť v samých trpkých skutočnostiach. Inak tento psychologický proces, vnútornú náladu musím Ti raz povyprávať, lebo takto je ťažko porozumieť.
Nežná spomienka, srdečný pozdrav.
Jurko

Mučaji Gyórgy, karp. honvéd Tábori posta: B-651.

Juraj Mučaji sa narodil 19. februára 1919 v Petrovci. Študoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci a do roku 1941 na učiteľskom ústave v Belehrade. Vo vojnových rokoch 1941 – 1942 bol učiteľom v Kulpíne a od júna 1942 bol kultúrnym redaktorom Slovenskej jednoty v Budapešti. Aj keď sa snažil vyhnúť sa povinnému narukovaniu do Horthyho armády, nepodarilo sa mu to. Z vojenských kasární v meste Tolna bol roku 1943 odvedený na východný front, kde padol do sovietskeho zajatia. V roku 1944 v zajateckom tábore v Charkove na Ukrajine podľahol týfusovej horúčke.

Juraj Mučaji sa literatúre venoval už počas gymnaziálnych štúdií, neskôr svoje básne i prózu publikoval v študentských časopisoch a Slovenskej jednote, ako aj v Národnej jednote, ktorá vychádzala v Báčskom Petrovci. Patril k moderným básnikom dolnozemských Slovákov a položil základy modernej slovenskej literatúry na Dolnej zemi. Diela: zbierka poézie Rozvravené srdce (1942), výber celoživotnej poetickej tvorby Básnické dielo Juraja Mučajiho (1969), korešpondencia Listy písané v tieni smrti (1969), verše pre deti Nezbedníci (1975).

Katarína Pucovská

Twitter