Verejnoprávna mediálna inštitúcia Rádiotelevízia Vojvodiny dnes oslavuje 75. narodeniny. V tento deň v roku 1949 prvýkrát zaznelo – aj po slovensky: „Počúvate Rádio Nový Sad". Rádio Nový Sad (RNS) na začiatku odštartovalo s programami informatívneho, umeleckého, hudobného, zábavného a vzdelávacieho charakteru a to v piatich jazykoch – srbochorvátskom, maďarskom, slovenskom, rumunskom a rusínskom.
Dávno je za nami historický 29. november 1949... A ako to bolo v ten prvý deň?
Prvé „košieľky" do ktorých sa vkladali texty pre hlásateľov
Hlásatelia Zuzana Čelovská a Ján Struhár
Dobové záznamy uvádzajú, že presne o 12:00 zaznela štátna hymna a pozdravný prejav predsedu Hlavného výboru Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Luku Mrkšića. Program trval do polnoci a otvárací prejav sa prekladal a každú hodinu po otvorení vysielal v inej reči. Program po slovensky v ten deň sa začal o 17:30. Bol v ňom i prednes chóru Vojvodinského národného divadla a Slovenskej besedy, pod dirigentskou taktovkou Jaroslava Vojtechovského. Prvými slovenskými hlásateľmi boli Anna Džigurská a Juraj Struhárik, vtedy evanjelický farár, neskôr biskup SEAVC. Už na nasledujúci deň sa vysielalo podľa pripravenej programovej schémy, v ktorej vtedy slovenčinu bolo počuť 30 minút denne a ešte 20 minút hudby z platní, alebo spevu naživo.
V starej budove Rádia Nový Sad sa dlho starostlivo opatrovali staré nahrávky a písané svedectvá o začiatkoch Novosadského rozhlasu. Z písaných materiálov sa mohlo zistiť napríklad aj to, že sa správy po slovensky zo začiatku vysielali v „údernom" termíne o 18:30 a napríklad tie z 3. decembra 1949 trvali 18 minút. Už v štvrtý deň po odštartovaní programu, teda 2. decembra 1949 o 20:00 bol vysielaný aj 15-minútový zahranično-politický komentár redaktora Jána Grňu.
Anna Makanová s prvým šéfredaktorom slovenskej redakcie Rádia Nový Sad Jánom Grňom
Po rokoch ...hlásatelia Ján Struhár a Juraj Struhárik
Rozhlasové redakcie často organizovali verejné programy, v ktorých bola dôležitá národnostná spolupatričnosť
Po 71 rokoch slovenská redakcia novosadského rádia sa dostala na novú adresu – Kamenická cesta 45 Petrovaradín. Počas 71 rokov pôsobenia Rádia Nový Sad sa vo všetkých redakciách zhromaždilo veľa artefaktov. Množstvo predmetov a materiálov, zápisov a zvukových záznamov bolo tým veľkým bohatstvom, tým svedectvom nielen o histórii rozhlasu, ale aj o nás, o našich takmer tristoročných dejinách na týchto dolnozemských končinách. Priam neskutočné rozprávky rozprávali staré zvukové pásy, s ktorými sa, žiaľ, v tom roku 2020 bolo treba rozlúčiť. Do novej budovy staré veci, vraj, nepatrili. Niečo sa stačilo digitalizovať, veľa toho však zakončilo v odpadových kontajneroch.
Štúdijné pásy, ktoré boli „odsúdené" na odpad
Interiér starej a novej budovy
Program v slovenskej reči Rádia Nový Sad sa 16. novembra 2020 prvýkrát vysielal z novej budovy z Mišeluku. Ten deň bol pre RNS historický a výnimočný aj preto, že predpoludňajší program išiel ešte zo starej budovy a popoludňajší už z novej. Pre nejedného člena redakcie bola rozlúčka so starou budovou clivá. Patinu a útulnosť starej budovy bolo treba vystriedať geometrickou praktickosťou nového objektu. Zo stredu Nového Sadu sa rozhlas a televízia sťahovali na Mišeluk, do prírody, na zbúranisko niekdajšej budovy TV Nový Sad, ktorú NATO bombardovalo v roku 1999.
Dnes sa Rádio Nový Sad rozrástlo na pokrajinskú verejnú službu, ktorá prostredníctvom siedmich mediálnych platforiem rediguje a vysiela programy v šestnástich jazykoch.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)